Poslanci prijali euroústavu
Poslanci Národnej rady SR prijali ústavnú zmluvu Európskej únie. Podporilo ju 116 poslancov z koalície aj opozície. 27 bolo proti a štyria sa zdržali.

Zmluvu o Ústave pre Európu parlament schvaľoval ako medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred slovenskými zákonmi.

Práve tento rozpor medzi rozsahom zmluvy o euroústave a jej úlohou byť zrozumiteľným dokumentom pre občanov Európskej únie je jedným z argumentov KDH, prečo bude hlasovať proti zmluve. Ako alternatívu navrhuje Pavol Hrušovský pokračovať v živote v EÚ, ako je to dnes. Hlasovať proti nie je jednoduchšia cesta, ale predstavuje slobodnejšiu budúcnosť pre Slovensko, povedal Pavol Hrušovský.

Ďalej vystúpil Jozef Ševc (KSS) s názorom, že ratifikácia je predčasná a parlament sa s ňou príliš ponáhľa. Podľa neho sa malo konať referendum.

Premiér Mikuláš Dzurinda vidí v kladnom vyjadrení sa k euroústave súhlas so subsidiaritou, solidaritou a pozitívnou diskriminácou. Európska únia nie je nič, čo stojí nad nami alebo proti nám, Európska únia sme aj my, povedal. Niekoľkokrát zdôraznil, že poslanci majú voči občanom zodpovednosť prijať ústavnú zmluvu. Referendum sa nekonalo preto, že by sme sa obávali rizík, povedal Dzurinda. "Ratifikácia je v záujme Slovenska a Európy," konštatoval premiér. Členstvo v EÚ podľa neho nie je o dokonalých zmluvách, ale o napĺňaní rámcových dohôd.

Gyula Bárdoš ubezpečil, že SMK bude hlasovať za prijatie euroústavy. Podľa neho zmluva nevytvára z únie superštát, ktorý by ohrozoval identitu a suverenitu jednotlivých členských štátov.

Jozef Heriban (ANO) vo svojom príspevku okrem iného vyjadril názor, že ústava neohrozuje vieru nijakého Európana, aj keď v nej nie je zmienka o Bohu a kresťanstve.

Ďalším prihláseným do rozpravy bol Pavol Minárik (KDH). Jeho vystúpenie trvalo najdlhšie zo všetkých rečníkov. Podľa neho táto ústava dramaticky mení úniu. Nemení niečo, čo je očividné, ako hlavné mesto či menu, ale mení kompetencie členských štátov, presúva moc a berie štátom suverenitu. Pavol Minárok uviedol, že predmetom jeho kritiky je obsah dokumentu, jeho princípy i hodnoty. Prezentoval svoj jednoznačný postoj, že na takejto ústave, ktorá opomenula Boha, by Európa stáť nemala.  

Po vystúpení Pavla Minárika bola vyhlásená prestávka do pätnástej hodiny. Po nej rozprava pokračuje.

"Nemôžem podporiť dokument, ktorý je v zásadnom rozpore s ústavou SR," vyhlásil v diskusii k európskej ústave nezaradený Rudolf Žiak z Hnutia za demokraciu (HZD). Pripomenul, že už začiatkom 90-tych rokoch sa od federalistov začalo ozývať volanie po ústave. Konvent mal však pripraviť dokument, kde zhrnie zmluvy, nie ústavu. Konečný dokument je vlastne podvod. Má len rukopis predsedu Konventu Valéry Giscarda D´Estaign. Konvent neakceptoval ani väčšinový názor, keď napríklad 18 krajín nechcelo voleného predsedu Európskej rady a žiadali rovnoprávneho komisára pre každý členský štát. „Ústava zakladá európsky superštát a európsky supernárod,“ vyhlásil Žiak.

Ďalší nezaradený poslanec Branislav Opaterný zo Slobodného fóra zdôraznil, že ústava EÚ je oveľa bližšia ústave unitárneho štátu ako je Francúzsko, než federálneho, ako bolo Československo. „Vynucuje si lojalitu členských štátov, čo si nedovolila ani československá ústava,“ podotkol pri citovaní prvých článkov euroústavy. Kritizoval tiež neinformovanie občanov. Letáčik, kde nie je vysvetlené takmer nič, dostanú občania do schránok až po jej prijatí v parlamente. To, že vláda neurobila vysvetľovaciu kampaň, považuje Opaterný za obrovskú chybu, ktorá sa vypomstí.

K hlasovaniu pristúpili podlanci až podvečer a jeho úspech mnohí privítali potleskom.

Radosť a hrdosť zo schválenia zmluvy o ústave pre Európu v parlamente vyjadril bezprostredne po hlasovaní premiér Mikuláš Dzurinda.  

"Boli to nepochybne chvíle historické, ale aj svojim spôsobom precedentné do budúcnosti," povedal Dzurinda. Skutočnosť, že na prijatí dokumentu sa zhodli koaliční aj opoziční poslanci, je podľa neho znakom toho, že "Slovensko rastie, že sa pozitívne vyvíja, že je vyspelé."

Európsku ústavnú zmluvu považuje Dzurinda za významný projekt pre Slovensko i Európu, keďže reaguje aj nedávne rozšírenie únie o 10 krajín. Dzurinda poďakoval všetkým poslancom za podporu a pozval ich na čašu vína.

Posledným formálnym krokom slovenskej ratifikácie európskej ústavnej zmluvy bude podpis prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý však podľa ústavy nemá možnosť tento dokument vetovať.

Zmluvu do stredy schválilo šesť krajín - Litva, Maďarsko, Slovinsko, Španielsko (v referende), Taliansko, a Grécko. V máji budú o jej prijatí rozhodovať ešte Nemecko, Cyprus a Francúzsko a Rakúsko. Dve tretiny krajín ju schvaľujú v parlamentoch, ostatné v referendách, podľa tradície tej-ktorej krajiny.

__________________________________________

http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A050511_093120_sk_domace_p12