15.11.2009

Keď v apríli 1985 Plénum CK KPSS schválilo základy Perestrojky, nikto ešte netušil, čo to bude pre satelitné krajiny ZSSR znamenať.

Perestrojka bola sovietska politika prestavby hospodárskeho systému krajiny a uvoľnenia vlády jednej strany. Dôvodom začatia tohto procesu bola pravdepodobne kolabujúce sovietske hospodárstvo, ktoré sa závodmi v zbrojení s Reganovou administratívou takmer úplne vyčerpalo.

M. Gorbačov bola tá osobnosť, ktorá v  1987  a 1988 dokázala v ZSSR presadiť nové zákony na začatie realizácie Perestrojky.  

Samozrejme, že keď sa uskutočňovali zmeny vo „vedúcej“ krajine, muselo sa niečo vykonať aj v satelitných krajinách. Takto to jednoducho chodilo (a nie je tomu inak ani v súčasnosti: ak šéf, tak aj podriadení...). Preto sa pravdepodobne od roku 1988 s pomocou tajných služieb pripravovala ekonomická zmena aj v našich krajinách. Samozrejme, že nainscenovalo sa to na Slobodu, „Glasnosť“, Demokraciu, Koniec vlády jednej strany atď.

Realizácia tejto zmeny nemusela stáť „prípravný výbor - KGB, ŠtB, vyvolení jednotlivci“ až toľko úsilia. Ľud sa manipuluje jednoducho (nehovoriac o situácii v tej dobe). Veď známe je pravidlo: jednotlivec sa manipuluje ťažko, ale nie je nič ľahšie, ako zmanipulovať masy. A tak sa to aj zmanipulovalo - pod sloganom Za demokraciu; ..a snáď ešte láska a pravda zvíťazí.

Ale aby sme nepichali do osieho hniezda, pozrime sa radšej na to, kde sme dospeli a hlavne kam smerujeme. Každý si zmenu hodnotí po svojom. Sociálne istoty, životná úroveň, sloboda náboženstva, cestovanie, sloboda prejavu, národnostné menšiny, dostupnosť tovarov atď... Mnohí sa stále pýtajú: dosiahli sme životnú úroveň spred 1989? Analytici odpovedajú, že áno - na prelome 2007 a 2008. Ale nie už 2009 (kvôli kríze). Takže úspech. Za 20 rokov sme jeden rok žili lepšie ako spred 1989 (hoci nám sľubovali druhé Švajčiarsko). Ale nesťažujme si, mohlo byť aj horšie.

Minulosť nezmeníme, ale budúcnosť sa môžeme pokúsiť. Preto by sme sa nemali stále vyhovárať len na minulosť, ale rozmýšľať nad tým, ako budeme žiť v nasledujúcich 20 rokoch. Bude na Slovensku už konečne „zúriť“ blahobyt? Možno áno, možno nie. Záleží to na nás (nie však výhradne).

Aby sme upriamili pozornosť na ekonomické a finančné otázky, dovolíme si uviesť nasledujúce „výzvy“, nad ktorými nech si každý čitateľ pouvažuje sám:

1. Je dobré, že všetky strategické podniky sú v rukách zahraničných spoločností (obvykle platí: tancuje sa, ako majiteľ píska).
2. Automobilový priemysel vytvára asi 25% HDP. Avšak raz odíde. (určite tu nie je na veky – je to len akási medzi-zastávka smerom ďalej na Východ).
3. Naša populácia starne, to znamená menej a menej ľudí bude v produktívnom veku. Bude sa predlžovať doba odchodu do dôchodku? Na koľko? 70-80 alebo pracovať do smrti?!
4. Tým pádom pôjde viac peňazí na sociálne účely. Bude mať štát na to? (s obdobným problémom bude zápasiť aj vyspelá Európa).
5. Zadlženosť krajiny rastie; tzn., že plátame súčasné ekonomické problémy s požičanými peniazmi. Kto a kedy to bude splácať ?!
6. Počet našej nepracujúcej menšiny narastá. Ak to pôjde aj ďalej takýmto trendom, tak za niekoľko „päťročníc“ ich určite nebude len 1/10 z celkového obyvateľstva. Takže aj tých menej ľudí v produktívnom veku, ktorí budú musieť akože zarobiť na svojich rodičov – dôchodcov, budú musieť ešte pracovať na podstatne viac „sociálne slabších spoluobčanov“. Zvládnu to? Demografická krivka varuje!
7. Ako krajina (ČSSR), bývavali sme potravinovo sebestační. Vraj už nie sme!
8. Globálna finančná kríza varuje. Elita ešte len pootvorila bránu k vypusteniu „Krakena“... Čo, ak ho skutočne vypustí?!!

Teóriu, že EÚ nás bude vo všetkom zachraňovať nevidíme veľmi reálnu.... hoci finančne injekcie nám EÚ môže dávať donekonečna. Euro totiž nie je ničím kryté a preto ho môže tlačiť toľko, na koľko má tlačiace kapacity.

Takže aká budúcnosť nás čaká?

www.g-vision.sk