Rubrika: Slovensko 2007

S historikom, ktorý nazve najstarší úsek slovenských dejín ako „mytologizáciu dejín Veľkej Moravy a úlohy Cyrila a Metoda“ (E. Chmelár – Plus sedem dní č. 38/2007), sa ťažko dá seriózne diskutovať. Výroky E. Chmelára o Andrejovi Hlinkovi pre bulvár sú plné lží a poloprávd, ktoré s historickou pravdou nemajú nič spoločné.

Obviňuje Hlinku, že sa od Hitlera nedištancoval. Píše o ňom, ako o autorovi prejavov a článkov „z tridsiatych rokov“, ktoré sú vraj plné obdivu k Adolfovi Hitlerovi. Je to lož a pravda je taká, že Hlinka vehementne odmietal nacizmus a odsudzoval novopohanstvo, ktoré nacizmus predstavoval. A to bolo v čase, keď sa mu klaňali všetci politici západnej Európy, keď s ním paktoval sám Stalin, ktorý si s ním neskôr rozdelil Poľsko. Keď 14. marca 1937 Pius XI. vydal protinacistickú encykliku Mit brennender Sorge, nikto tak horlivo neoboznamoval verejnosť s nebezpečenstvom nacizmu, ako A. Hlinka.

V rozhovore s K. Sidorom nazval Hlinka Hitlera „kultúrnou beštiou“. V tom čase W. S. Churchill hovoril: „Keby sa Britania raz mala stať porazeným štátom, dúfam, že si nájde svojho Hitlera, ktorý ju privedie k postaveniu, aké mala v medzinárodnom spoločenstve pred porážkou.“(The Times 7.11.1938)   Andrej Hlinka bol nielen proti fašizmu, ale aj proti boľševizmu a ateizmu a to ešte pred vydaním encykliky Pia XI. Divini redemptoris – O bezbožníckom komunizme (19.3.1937). Čo priniesol komunizmus pre ZSSR a Európu je známe. 

Pán Chmelár však verí tomu, čo priniesli komunistické Slovenské zvesti: „Ja som slovenský Hitler. Ja tu urobím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.“ Ešte dobre, že priznáva: Je fakt, že nemáme žiaden iný dokument, ktorý by potvrdil autenticitu tohto výroku.“ Nuž nech si len pán docent ďalej verí čomu chce. O pravdivosti jeho výrokov svedčí aj odpoveď na otázku redaktorky K. Šelestiakovej: „Povedali ste, že poslanci by si pred hlasovaním mali uvedomiť, že to bol práve Hlinka a nie Jozef Tiso, ktorý už v roku 1933 vymyslel fašistický pozdrav Na stráž! E. Chmelár odpovedal: „Áno, bolo to práve na Pribinových oslavách v Nitre a inšpiráciou bol opäť Musolini. Som presvedčený o tom, že len smrť zachránila Hlinku pred tým, aby robil také isté, ak nie väčšie svinstvá ako Jozef Tiso.“ Po prvé pozdrav Na stráž! nevymyslel Hlinka, ale zaviedol ho za pozdrav skautov organizátor slovenského skautingu profesor Jozef Lukačovič, ako náhradu českého Buď připraven!

Osočenie mŕtveho Hlinku, čo by robil keby nezomrel, je hyenizmus najhrubšieho zrna, k čomu sa normálny človek nikdy nezníži.
Ďalej obvinil Hlinku z pohŕdania parlamentnej demokracie, príklonu k pravicovým diktatúram, z jeho zásadovosti, zo šovinistického správania sa k Čechom a z podobných nezmyslov. O tom, že Hlinka si vážil parlamentnú demokraciu niet sporu. Ako poslanec ju plne využíval. Áno tvrdo kritizoval nespravodlivú politiku pražskej vlády, českých politikov, ktorí sľubovali naplnenie Pittsburskej dohody – autonómie, ale svoje sľuby nikdy nedodržali. Svojimi vystúpeniami na prednáškovom turné si získal sympatie českého ľudu a vysoko si vážil svojho priateľa kňaza A. Kolíska, ktorý sa ho v Ríme zastal pred suspenziou (r. 1906),vydanou biskupom maďarského pôvodu Párvym.

Všetky štátne systémy tej doby si boli veľmi podobné a nebolo to nič zvláštne. Hlinka sa zahraničnými otázkami nezaoberal a o nejakých sympatiách s Hitlerom, Musolinim, či Salazarom sa verejne nevyjadroval, čo pre Slovenský rozhlas potvrdila aj historička Bartlová. On sa venoval predovšetkým domácim slovenským problémom.
Hoci už existuje pomerne rozsiahla bibliografia o Hlinkovi, pán Chmelár neuznáva žiadneho historika, ani pani Bartlovú.

Napokon titul „Otec národa“ bol často používaný v minulosti aj u iných národov a používame ho i dnes, keď napríklad duchovné osobnosti, ktoré si vážime, oslovíme úctivo dôverne napríklad Otec biskup, Otec kardinál. Tým, že sa Hlinka zaslúžil o národ, preto sa možno o ňom vyjadrovať ako o Otcovi národa.
Pán Chmelár v svojich obvineniach nepriniesol jediný podložený dôkaz a to nesvedčí o správnej metóde „historika“.

Najviac čo prekáža pánovi Chmelárovi a jeho stúpencom je to, že Hlinka bol vzorný katolícky kňaz, ktorý si plnil svoje kňazské povinnosti, upozorňoval na nebezpečenstvá ateistického komunizmu a ako politik bojoval za práva svojho národa. Že to neuznáva je smutné, ale je to jeho problém.

Zarážajúce sú neobjektívne postoje ŽNO i evanjelických presbyterov. Je to neznalosť historických faktov a malichernosť. Popiera to všetko pozitívne, čo Hlinka dosiahol pre spoločný emancipačný zápas. Je to zlý signál. Za podstatné, o čo sa Hlinka zaslúžil je, že sa uchovala slovenská svojbytnosť, jazyk, kultúra a svojim bojom za autonómiu sa zaslúžil o vytvorenie politického štátotvorného národa. Najvýstižnejšie to povedal v roku 1920 slovami: „Chceme žiť život svojský, život národný, život slobodný.“ A ak by si toto Slováci nedokázali vážiť a patrične uctiť, potom je otázkou, či vôbec sme sebavedomým národom. Bolo by to aj vysvedčením pre súčasnú politickú reprezentáciu a poslancov.

Signatári:
Stanislav Májek – publicista
Ivan Mrva – historik
František Vnuk – historik
Anna Magdolenová -historička
Pavol Kalinay – publicista

Diskusia už prebiehajúca