"Podľa National Resources Defense Council - čo je skupina, analyzujúca americkú obrannú politiku - hlavný veliteľ amerického strategického velenia má v prípade podozrenia, že ide o útok, len tri minúty na rozhodnutie, či ide o varovanie skutočné alebo len falošné.  Má desať minút na to, aby sa na 30 sekúnd spojil s prezidentom ohľadom útočných možností a prezident má potom tri minúty na rozhodnutie, či vystreliť rakety a ktorý z vopred vypracovaných plánov použiť. Akonáhle rakety vypustia, o 10 až 30 minút dosiahnu ruské terče.  A takmer totožná situácia je aj v Rusku...  Ruská armáda a politickí predstavitelia sú vďaka situácii po studenej vojne adekvátne paranoidní.  Dokonca natoľko, že v roku 1995 chýbalo Borisovi Jeľcinovi do útoku už len 10 sekúnd, keď zaktivizovali jadrový poplach na základe vystrelenia nórskeho satelitu na sledovanie počasia, ktorý si Moskva vysvetlila ako preventívny americký jadrový útok."

Teraz, keď sa celý svet vzrušuje kvôli Severnej Kórei, akosi zabúdame na to, že na svet stále ešte mieria tisíce amerických a ruských medzikontinentálnych rakiet.
Problém v súvislosti s jadrovým testom Severnej Kórei istotne nehodno podceňovať.  Po uskutočnení malého jadrového výbuchu o menej než jednej kilotone - hirošimská bomba mala 13 kiloton - Bushova administratíva teraz presadzuje veľmi tvrdé ekonomické sankcie proti tejto zúfalo zbedačenej krajine, kde sa nachádza jeden milión podvyživených osôb, čo ešte väčšmi sparanoizuje a nastraší tamojší režim, zatiaľčo ostatný svet sa bude s hrôzou prizerať, keď sa preteky v jadrovom zbrojení vymknú spod kontroly.

I keď šírenie zbraní je istotne veľmi vážnym problémom, keďže čoraz viac krajín sa hotoví vstúpiť do jadrového klubu, istý pretrvávajúci jadrový problém, i naďalej ohrozujúci väčšinu planetárnych druhov, medzinárodná komunita ignoruje.

Pravými "gaunerskými" krajinami, ktoré stále držia svet ako rukojemníka, sú Rusko a Spojené štáty americké.  V rozpore so všeobecne rozšíreným názorom sa teraz hrozba veľkého jadrového útoku - či už v dôsledku nechcenej náhody, ľudského zlyhania alebo zlovestného úmyslu - značne zvýšila.

96 % z 30 000 jadrových zbraní, existujúcich vo svete, vlastnia Spojené štáty a Rusko. Rusko má namierených na Spojené štáty a Kanadu 8 200 strategických jadrových hlavíc a Spojené štáty majú svojich 7 000 útočných strategických vodíkových bômb nacielených na ruské raketové silá a veliteľské centrá.  Podľa National Resources Defense Council (americká organizácia pre životné prostredie), každá z týchto termonukleárnych bojových hlavíc je 20 krát ničivejšia, než bola bomba, zhodená na Hirošimu. 2 500 z tých 7 000 amerických strategických zbraní je trvalo nasadených na medzikontinentálne balistické rakety, sústavne udržiavané v stave najvyššej bojovej pohotovosti, aby ich mohli okamžite vystreliť a Spojené štáty majú navyše v pohotovosti 2 688 vodíkových bômb, namontovaných na raketách Trident v 14-tich ponorkách, takisto okamžite pripravených k výstrelu.

Podľa National Resources Defense Council - čo je skupina, analyzujúca americkú obrannú politiku - hlavný veliteľ amerického strategického velenia má v prípade podozrenia, že ide o útok, len tri minúty na rozhodnutie, či ide o varovanie skutočné alebo len falošné.  Má desať minút na to, aby sa na 30 sekúnd spojil s prezidentom ohľadom útocných možností a prezident má potom tri minúty na rozhodnutie, či vystreliť rakety a ktorý z vopred vypracovaných plánov použiť.  Akonáhle rakety vypustia, o 10 až 30 minút dosiahnu ruské terče.
A takmer totožná situácia je aj v Rusku - okrem toho, že na rozdiel od kombinovaného americko-kanadského zariadenia skorého varovania pod názvom NORAD, ruský systém veľmi rýchlo starne, ich satelity skorého varovania už takmer ani nefungujú a teraz sa kvôli upozorneniu na hroziace nebezpečenstvo tajného prvotného útoku zo strany Spojejných štátov spoliehajú len na relatívne primitívne radary tesne nad horizontom.

Ruská armáda a politickí predstavitelia sú vďaka situácii po studenej vojne adekvátne paranoidní.  Dokonca natoľko, že v roku 1995 chýbalo Borisovi Jeľcinovi do útoku už len 10 sekúnd, keď zaktivizovali jadrový poplach na základe vystrelenia nórskeho satelitu na sledovanie počasia, ktorý si Moskva vysvetlila ako preventívny americký jadrový útok.
Väčšina miest a mestečiek na americkom kontinente, s populáciou nad 50 000, sa nachádza na zozname terčov a pre každé z nich je určená minimálne jedna vodíková bomba.  Pritom už tisíc bômb, vybuchnutých v sto amerických mestách, môže vyvolať nukleárnu zimu a skoncovať so životom na zemi.  Na severnej hemisfére sa celkovo nachádza menej než 300 veľkých miest.

Toľko jadrových zbraní máme.  V prípade jadrového konfliktu by okamžite zahynuli milióny.  Tí, čo by to prežili, by vzápätí na to zomierali na popáleniny a radiáciu.

A čo ešte viac naháňa strach, systémy skorého varovania v Spojených štátoch a v Rusku sústavne signalizujú falošný poplach - buď v dôsledku lesných požiarov, vypúšťania satelitov na obežnú dráhu alebo odrazu slnečných lúčov od mrakov či oceánov.  A momentálne vzbudzuje obavy aj možnosť, že teroristi alebo hackeri vstúpia do počítačových systémov skorého varovania a veliteľských centier a narušia ich.

Nuž prečo sa o týchto veciach nikdy oficiálne nehovorí? 
Keďže Rusko a Spojené štáty majú teraz priateľský vzťah, mali by oživiť ten výnimočný precedens, s ktorým prišli Ronald Reagan a Michail Gorbačov v Reykjaviku v roku 1988 a okamžite sa dohodnúť na bilaterálnej likvidácii svojich jadrových zbraní.  Len v tom prípade budú mať veľmoci morálne právo legitímne a aktívne presadzovať prostredníctvom OSN multilaterálne nukleárne odzbrojenie a fungovať ako polícia vo vzťahu k iným krajinám, aby ich odradili od jadrového zbrojenia.

Francúzsko a Čína už súhlasili s tým, že sa vzdajú jadrových zbraní v prípade, ak odzbroja veľmoci.  Ale Izrael, Pakistan a India zatiaľ zmluvu o nešírení jadrových zbraní nepodpísali, a tak sa bude musieť na ne vyvíjať dodatočný nátlak.  Laureát Nobelovej ceny Mohamed ElBaradej, riaditeľ MAAE (IAEA), vyzýva k jasnej cestovnej mape, ktorá by viedla k celkovému jadrovému odzbrojeniu.
Čas nie je našej strane.

_____________________________________________

(krátené)
Helen Caldicottová, Ottawa Citizen, Rense
http://www.canada.com/ottawacitizen/index.html
http://www.rense.com/general74/EDS.HTM