Rubrika: Bez prekladu 2007

Vo februári 2008 uplynie 5 rokov od začiatku útoku Spojených štátov a ich spojencov na Bagdad a Irak, ktoré priniesli obyvateľstvu tejto krajiny nesmierne utrpenie. Vtedajšie zdôvodnenia tohto kroku, ktoré sa vysielali do sveta v priamom prenose, stratili už dávno svoju dôveryhodnosť. Napriek tomu Bushova vláda, z nedostatku iných argumentov, stále na nich trvá. Kniha bývalého šéfa CIA pre Európu: „Ako Biely dom klame svet“, dáva možnosť nahliadnuť do špinavých intríg a klamstiev, ktoré boli za rozpútaním Irackej vojny. Zároveň dáva tušiť, ako a akými „argumentmi“ by sa zdôvodňovala nutnosť, vojensky napadnúť Irán.
Je signifikantné, že Bushovi (bývalému alkoholikovi) poslúžil na rozpútanie vojny iný alkoholik ! Je len škoda, že takáto kniha nemôže byť vydaná aj u nás!

Insider vypovedá. Bývalý šéf CIA pre Európu potvrdzuje tie najhoršie dohady o bezpodmienečnom chcení Washingtonu, viesť vojnu proti Iraku, aj keď na to neboli žiadne opodstatnené „zdôvodnenia“, ktoré by hovorili pre.  Celý svet bol oklamaný hanebným spôsobom.

Americký minister zahraničia Colin Powell vo februári 2003, v predvečer útoku USA na Bagdad, v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN klamal, až sa hory zelenali. Táral o obrovskom ohrození, ktoré bezprostredne hrozí údajnými irackými zbraňami hromadného ničenia. Glorifikoval svoju vládu, ako záchrankyňu slobodného sveta. Len odhodlaním Spojených štátov môže byť svetové spoločenstvo ochránené pred najhorším.

Tyler Drumheller bol 30 rokov agentom CIA a postúpil až na vedúceho tejto organizácie pre celú Európu. Tým kvázi sedel v prvej rade. Mohol nahliadnuť do machinácií Bushovej vlády. Drumheller pozoroval, ako Colina Powella cielene a bez škrupúl, kŕmili tými falošnými informáciami, ktoré potom pred OSN prezentoval s taktiež falšovanými názornými materiálmi, ako pravdu.

Rozprávka o mobilných zbraňových laboratóriách
Toto vystúpenie máme ešte v dobrej pamäti. Málokedy je minister zahraničia takto podrazený vlastnou vládou. „Tento, bez výhrad medzinárodne uznávaný a rešpektovaný zástupca vlády“, píše Drumheller, ktorý toto divadlo vtedy spolu prežíval na televíznej obrazovke, „predstúpil pred celý svet a argumentoval, že Iračania sa pokúšajú  konsekventne zatajovať ilegálne zbraňové aktivity pred inšpektormi OSN. Prejav sa týkal počnúc od nervových plynov, až po poukazy na trvajúcu snahu Saddama Husseina o atómovú bombu. Boli prehrávané záznamy arabských hlasov, ktoré diskutovali o „evakuácii“ vecí a tým sa očividne mali pokúšať držať svetovú verejnosť za bláznov.“

Tento proces nebolo možné prekonať v bezočivosti. Tyler Drumheller sa cítil sám, ako neskorší autor knihy, úplne vyvedený z miery: „Powel prezentoval satelitné snímky o údajných aktivitách v súvislosti s biologickými a chemickými zbraňami. Raz hovoril o antraxe. „ Menej ako čajová lyžička sušeného antraxu, nepatrné množstvo – asi toľko, povedal a držal hore v ruke, medzi perfektne manikúrovanými koncami prstov, sklennú fľaštičku, ktorá obsahovala biely prášok. Menej ako čajová lyžička sušeného antraxu v obálke zapríčinila na jeseň 2001 to, že bol zatvorený Senát Spojených štátov.V tomto bode začal jeho výstup v mojich očiach skĺzavať. Bolo to trápne.“

Jeden anonymný alkoholik bol Bushovým korunným svedkom
Ale Powell dokladal ďalej, tvrdil, že má informácie o mobilných zbraňových laboratóriách. Prezentoval kresby nákladných automobilov a železničných vagónov, ktoré boli údajne prestavané na vedenie biologickej vojny.

Podľa Powella obstarala materiály CIA. Minister zahraničia USA: „Máme popisy fabrík pre biologické a chemické zbrane na kolesách a koľajniciach z prvej ruky.“

V skutočnosti, podľa Tylera Drumhellera, tajná služba tento „materiál“ z podkladov vystúpenia Powella odstránila. Ale Bushovej vláde sa to hodilo do krámu, ako objednané a tak tieto tvrdenia, vycucané niekym z prsta, boli znovu do podkladov zaradené.  Drumheller: „Potvrdili sa moje najhoršie obavy.“ Powell skutočne oznámil svetovej verejnosti, čo  vydal zo seba istý, viacej ako pochybný „zdroj“, ktorý nebolo možné nikde prezentovať. Jediný spolupracovník tajnej služby, ktorý ho kedy stretol, ho jednoducho odhadol ako alkoholika.

Tento „zdroj“ použila vláda George W. Busha, aby začala svoju chcenú vojnu. Americký prezident  sa neostýchal, ako je známe, odvolávať sa na Boha, ako objednávateľa.
Tiekli potoky krvi. A nie je to ešte u konca. Colin Powell, ako je známe, medzitým odstúpil. Údajne pre hanbu, pretože klamal celému svetu s ťažkými následkami.

Mal krycie meno „Curveball“ a bol informantom BND
Informant, ktorého nikto nepoznal, ale ktorý musel poslúžiť, aby sa oddôvodnila vojna, mal krycie meno „Curveball“. ( „Curveball“ je špeciálny hod v beseballe, ktorý má pomýliť odpaľovača).

Curveball bol iracký informant nemeckej Spolkovej spravodajskej služby. Zo strany BND bol zatriedený ako podvodník. Biely dom ho ale bez škrupulí využil pre svoju vojnovú propagandu. Ako prípad zažil vysokopostavený agent Tyler Drumheller, popisuje podrobne.

Jeho rozprávanie je  odpudivý kus z jedovej kuchyne tajných služieb. Autor reprodukuje jednu kľúčovú scénu: „Tu mi v podstate svitlo, že Curveball dostal centrálnu úlohu pri odôvodnení vojny. Moje obavy sa potvrdili, keď som jednému svojmu kolegovi v oddelení pre Counter-proliferation  povedal, že WINPAC (Weapons Intelligence Non Proliferation and Arms Control Center) musí mať mimo Curveballa ešte niečo iného v zálohe, aby odôvodnilo vojnu. ‚Nie’, povedal. ‚On je to. To je ten dymiaci kolt.“

Curveball, ktorý bol od BND zatriedený ako podvodník a od  CIA ako alkoholik-chvastúň, bol všetko, čím mohli USA poukázať na potrebu vedenia vojny. Jediným korunným svedkom pre irackú vojnu bol jeden, od nemeckej tajnej služby vypožičaný klamár a opilec. On bol tým „dymiacim koltom“. Nič v zálohe mimo neho. Vlastne sa tomu ani nechce veriť, ako primitívna môže byť jedna svetová veľmoc, dokonca jediná veľmoc, keď chce vojnu. Práve preto si treba bezpodmienečne prečítať túto knižku.

Drumhellerova správa ponúka pohľad za kulisy zla. Ukazuje, ako sú tajné služby využívané, aby dodali odôvodnenia, alebo aby robili obetného baránka. Pre ktorú úlohu sú práve potrebné, určuje len samotný Biely dom.

Napísal:  Eberhart Wagenknecht
Recenzia ku knihe: „Wie das Weiße Haus die Welt belügt“, od Tylera Drumhellera, Nakladateľstvo Diederichs, München 2007, 283 strán, 19,95 Euro,  ISBN: 3-720-53013-2.
Zdroj : Euroázijský magazín 10-07 · 31.10.2007
http://www.eurasischesmagazin.de/artikel/?artikelID=20071015