Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú muži - kresťania takí zženštilí? Alebo prečo normálni muži s červenou krvou majú toľké ťažkosti nadväzovať priateľstvo so súčasným kňažstvom?
Nie ste sami.
Ja som si spočiatku myslel, že problém je vo mne; že som staromódny - prinajmenšom práve to mi hovorili. Ale potom som mal zjavenie. Boh v čase skorej cirkvi neposlal zženštilých mužov kázať Evanjelium, stavať chrámy a reformovať spoločnosť. A istotne by to neurobil ani teraz.
Práve píšem sériu článkov o stave našej kultúry. A všetko staviam na jednom strategickom predpoklade: keby sa nám podarilo zreformovať a oživiť cirkev, boli sme svedkami reformácie a oživenia aj celej spoločnosti.

Minulý týždeň som písal o vyznaní. Tento týždeň sa sústreďujem na maskulinitu. Nazdávam sa, že súčasťou stratégie meniť spoločnosť by malo byť to, aby sme prestali potláčať mužnosť u mužov. Riešenie je jednoduché. Začnime povzbudzovať mužov v cirkvi, aby sa snažili byť mužmi a nie ženami v závese. A toto si nemyslím len ja sám. Autor David Murrow napísal veľmi dôležitú knihu na túto tému: "Prečo muži tak neradi chodia do kostola". Aj on potvrdzuje moju teóriu. Muži sa už v kostoloch necítia byť vítaní, pretože kresťanstvo sa feminizovalo.

Murrow uvádza vo svojej knihe niekoľko závažných štatistických údajov:

* typická americká kongregácia priťahuje dospelú populáciu, pozostávajúcu zo 61 % žien a 39 % mužov a tento rozdiel v percentách sa ukazuje vo všetkých vekových kategóriách.
* každú nedeľu sa na bohoslužbách v amerických kostoloch nachádza o 13 miliónov viac žien, než mužov
* túto nedeľu bude takmer 25 % manželiek prítomných v kostole bez svojich manželov
* cez týždeň sa kostolných aktivít zúčastňuje 70 až 80 % žien zo všetkýchúcastníkov
* 90 % chlapcov, vychovaných v cirkvi, ju opustí vo veku 20 rokov a mnohí z nich sa už nikdy do kostola nevrátia
* viac než 90 % amerických mužov verí v Boha a piati zo šiestich seba označujú za kresťana, ale len dvaja zo šiestich chodia v nedeľu do kostola; priemerný muž uznáva realitu Ježiša Krista, ale nevidí žiadny zmysel v pravidelnej návšteve kostola

Toto sú strach naháňajúce fakty, ale nie prekvapujúce.
J. Grant Dy vo svojom blogu píše, že dôsledky tohto vidno potom v našich rodinách (alebo v tom, čo z nich zostalo), v školách, kluboch a väzniciach našej spoločnosti. A ironicky, so zánikom pravej maskulinity potom čoraz viac mladých mužov hľadá svoje mužstvo v homosexualite.

Pokiaľ ide o kultúrnu oblasť, všetci vieme, že ideu "skutočného muža" už takmer úplne vybili sosociálneho povedomia. Muži sú terčom výsmechu a robia z nich zloduchov. Len sledujte reklamy v televízii alebo zábavné seriály a budete vidieť tie útoky, dizajnované na potláčanie dôstojnosti skutočnej maskulinity a na historickú rolu muža ako zabezpečovateľa a ochráncu rodiny!
Toto nie je nič nové, čo tu vravím, samozrejme. Mnohí už o tomto písali; niektorí lepšie, než ja. Mne však nerobí starosti to, že širšia kultúra maskulinitu odmieta ale to, že cirkev v tomto napomáha a tiež pokladá koncept mužstva za čosi, čo treba odstrániť. A tu nejde len o liberálne cirkvi, ktoré sa toho dopúšťajú.

Naši pastori sú buď podivní, čudácki, "neškodní" alebo sú to vyložene metrosexuálne typy, čo plačú, keď im spadne desaťhaliernik - doslova - a vôbec nemajú odvahu stavať sa proti skutočnému zlu alebo z pozície autority učiť nevyvrátiteľnú pravdu.
Potlačili božskú mužskú pevnosť a chcú byť silou-mocou "milí". V záujme politickej správnosti sa vzdali svojho poslania "hovoriť pravdu". A rozhodli sa manipulovať ľudí rôznymi emocionálnymi knihami ako pomôcť sebe samému a nestranné kázanie pokladajú za lepšie, než trénovanie a vyučovanie mužov svojich kongregácií tak, aby chceli byť vodcami a bojovníkmi Kristovými. Preto teraz evanjelická cirkev trpí takým veľkým nedostatkom skutočných mužov.

Možno z toho viniť feminizmus?
O tom niet pochýb, že feminizmus je v severoamerickej spoločnosti zlou silou. Nie preto, že sa pokúša nastoliť rovnosť, ale preto, lebo sa mu to nepodarilo, a tak sa dopúšťa podvodu. Feminizmu sa podarilo presvedčiť obe pohlavia, že jediná prijateľná mužnosť je mužnosť zženštilá. Takže ak tu má byť rovnosť, muži musia byť zženštilí a podobať sa ženám alebo úplne prestať existovať.

Môžeme viniť feminizmus koľko chceme, ale to v konečnom dôsledku nič nezmení, pretože muži sa už s feminizáciou zmierili. Ako poukazuje Dys, muži toto sami sebe urobili, a to preto, lebo zoslabli a zleniveli.
Mužov väčšmi zaujíma vyhovieť ženskému hnutiu, než presadzovať svoju vlastnú maskulinitu. Či toto robíme preto, aby "sme mali u dievčat úspech", pretože sme neistí sami sebou a netrúfame si viesť alebo ide o púhu zlosť - "Chcete sa zmocniť vodcovstva? Dajte sa do toho! Ja sa už nechcem ďalej hádať!" - vzdali sme sa svojej roli v rodine, v cirkvi a v štáte. Ale aby bola jedna vec jasná: nemáme právo utekať pred tou zodpovednosťou.
 
Riešenie je veľmi jednoduché: muži sa opäť musia stať mužmi. Musia vziať na seba svoju zodpovednosť a správať sa tak, ako si želal Boh, aby sa správali. A cirkev sa musí opäť naučiť, ako im v tomto pomáhať.

(krátené)
Tristan Emanuel, No Apologies
http://www.noapologies.ca/2008/01/how-the-curch-has-emasculated-men.html