Moja sedemnásťročná dcéra ma dorazila jednoduchou (bezduchou?) otázkou: „Preboha,  to načo sťahuješ z internetu také kraviny?“
Nepochopil som to hneď: reku, čo sa ti na tom nevidí?            „No práve to, čo čítaš“ – „Jak funguje globální občanská společnost.“
„No a? „
„Naša  občianska spoločnosť predsa nefunguje podľa internetu!“
Nechal som tento dovtedy nevídaný atak na moju inteligenciu bez komentára, ale predsa mi to nedalo a tak som po čase začal meditovať: Vy, súčasní konzumenti  globalizovaného myslenia, nefungujete podľa internetu? Či vás nenadája všadeprítomná televízia a (imbecil)mobilná komunikácia?  Či nie ste otrokmi (dez)informácií ekonomických lobbistov, ktorí vám podliezavou  reklamou vnucujú kúpu nezmyselných vecí? Či nie ste apologétmi politických elít i asociálneho správania v rámci všeobecne danej normy, ktorú ste podvedome prijali ako samozrejmosť?

Asi deväťdesiat percent americkej (teda svetovej) propagandistickej produkcie (filmov, reklám, TV spotov, umeleckých artefaktov, dokonca aj športových aktivít) tvrdí v tej, či onej podobe, že USA sú výnimočné, bezkonkurenčné, ale práve preto aj najskôr zraniteľné,   (pozemskými, či mimozemskými votrelcami),  že permanentne musia čeliť vojenskej hrozbe, atď. Je to cieľavedomá systematická výchova generácií k vojne. Militarizmus v tej načírejšej podobe, ale podávaný v takých umeleckých,  ekonomických  a športových dávkach, ktoré si nik ani len nevšimne.  Obdivuhodné využitie psychológie v prospech politiky!

            Skúsme to teraz trochu rozanalyzovať. Televízna a filmová produkcia najväčších ohlupovateľov más pochádza z USA, Francúzska, Talianska a Nemecka. Isteže sú tu aj Rusi, Česi, možno severské štáty. Ale vždy sú to len úbohí rybári,  ktorí budujú hrádze proti tsunami.

V televíznej aj filmovej produkcii  týchto najväčších propagandistických domov dnes dominujú absolútne brutálne snímky, ktoré majú vyvolať imunitu voči nešťastiu ako takému. A teraz sa to netýka len kresťanskej populácie sveta, ale platí to všeobecne. Vojny, vraždy, násilie, všetko atribúty, ktoré priamo popierajú kresťanské desatoro, sa prezentujú ako čosi samozrejmé, prijateľné, tolerované, ba dokonca hrdinské. Je to absolútne popretie samotného Krista, v inej časti sveta proroka Mohameda, atď... 
Ako hlboko morálne klesla napr. televízia je zrejmé z faktu, že spravodajstvo sa už zásadne sústreďuje len na tzv. pikošky, čiže najotrasnejšie zábery, ktoré v súdnom človeku vyvolávajú pocit intenzívnej psychologickej traumy. To sú tie akože ľútostivé zábery z dopravných nehôd, pri ktorých sa snaží kameraman takpovediac vykrvácať s postihnutým, potom sú to absolútne surrealistické zábery z vyčíňania mafiánskych gangov, kvázi spravodajské šoty z najrozličnejších nešťastí, ktoré majú len jedinú výpovednú hodnotu: šokujú!

Klasickým (všeobecne tolerovaným) úzusom je prijímať TV program ako zábavu. Ako niečo, pričom si má človek oddýchnuť, relaxovať. A vôbec ho netrápi, že na obrazovke mu servírujú vraždy, mučenie, vojnové tragédie a intelektuálne choré „celebrity“.  Je to proste relax v pohodlí nášho súkromia. Je to čosi, čo sa nás netýka. Veď je to len televízia... Ak nás prestane baviť mrzačenie ľudí, prepneme na mrzačenie zvierat, alebo na primitívne talk show, ktoré  robia z ľudí imbecilov. Kresťanská morálka, civilizáciou osvedčená pobožnosť a pokora sú  z príbytkov ľudí vyháňaní ako dajakí diabli, ale čo je najhoršie, tieto atribúty sú vyháňané aj z našich duší!

                        Do nášho života vraj vstúpil internet. Ale v skutočnosti on nevstúpil len do nášho života, ten darebák vstúpil do nášho svedomia!  Denne nás konfrontuje s našim intelektuálnym poznaním, s našou schopnosťou konkurovať lži, s našim duchovným rozmerom, ktorý nám dal do vienka Kristus.  Nemôžeme sa podriadiť bohapustej technologickej manipulácii len preto, že nás 21. storočie omráčilo svojim relatívnym mierom. Je to len zdanlivý pokoj. Celá technologická vyspelosť ľudstva bude skôr, či neskôr zneužitá na globálnu vojnu. To nie je ani poplašná správa, ani predpoveď nepriaznivého počasia. To je logická analýza toho, čo sa tu dnes deje.

Každá vojna má na svojom začiatku najprv mediálnu podporu  v  podobe „zaručených správ“ a zaručených dezinformácií. Potom prichádzajú na rad cielené provokácie pripravené tajnými službami. Poslednou fázou je priama vojenská intervencia. Nikdy v minulosti to nebolo inak. Tento scenár sa vždy osvedčil. Dnes k tomu priradili aj psychologickú zložku – efekt šoku! Čím obludnejší zločin, tým ospravedlniteľnejšia odplata. Tejto civilizácii už nič nestojí v ceste na samozničenie...

Marián Dudinský