Rubrika: Médiá 2007

Dostupnosť vecných, diferencovaných a vyvážených informácií je jednou zo základných podmienok pre fungovanie demokracie, ktorú predstavujú slobodní a svojprávní občania. Bez istej miery vzdelania a informovanosti nemožno príjmať rozhodnutia, slúžiace všeobecnému blahu a zabezpečujúce mierové spolunažívanie - medzi občanmi, ako aj medzi národmi, menšinami a štátmi.

80 % všetkých správ pochádza z PR kancelárií

Je tomu tak stále menej, dokazujú štúdie, ako prednedávnom štúdia objednaná Švajčiarskym spolkovým úradom pre komunikáciu (pozri „Neue Zürcher Zeitung“ z  2. februára), ktorá poukázala na zvyšujúcu sa, až dokonca dramatickú závislosť novinárov na PR-firmách vedených svojimi záujmami. Už v polovici 80-tich rokov poukázala Barbara Baerns v Nemecku a René Grossenbacher vo Švajčiarsku, že skoro 2/3 všetkých informácií rozširovaných v médiách prichádza zvonku, teda nie sú samostatne rešeršované, ale pochádzajú z pera Agentúr-Public-Relation. A 80 % všetkých správ v médiách sa opiera iba o jeden jediný zdroj – taktiež pochádzajúci z kancelárií prefíkaných PR-agentúr. Jörg Becker a Mira Beham hovoria v tu predstavovanej štúdii „Operácia Balkán : reklama pre vojnu a smrť“ –  o skutočnej kolonizácii médií prostredníctvom PR-priemyslu. Najmarkantnejšie to dnes poznať v koncepte „embedded journalismus“, „vloženého žurnalizmu“ počas irackej vojny : „ležíte spolu v posteli – očividne bez ostychu, verejne, nehanebne“.

Pomer žurnalizmus a PR : „ prostitutívny“

V súčasnosti rastie PR-sektor nerovnako rýchlejšie ako žurnalizmus : začiatkom deväťdesiatych rokov bolo v USA cca 120.000 žurnalistov, naproti tomu už 160.00 PR-špecialistov. Televízny reportér Thomas Leif poukázal v r. 2001 na to, že tento pomer žurnalizmu a PR musí byť pomenovaný „prostitutívny“ a uprednostňuje nasledovné trendy v mediálnom spravodajstve: „ pribúdanie nedôležitého, zrieďovanie informácií, personalizáciu, nevážnosť, nepodstatnosť, vedomé vynechávanie dôležitého, inscenácie a trvalú zábavu“. Poznatok, ktorý môže každý konzument médií len potvrdiť. Je to zásluha Jörga Beckera, honorárneho profesora pre politické vedy na Univerzite Magdeburg a hosťujúceho profesora na Univerzite v Innsbrucku a Miry Beham, expertky na Balkán, publicistky a diplomatky OSZE z Viedne, ktorí poukázali v ich starostlivo rešeršovanej štúdii, ako sa hore popísané mechanizmy predstavujú v čase vojny – vysvetlené na prípade juhoslovanských vojen.

Homogenizácia verejnej mienky prostredníctvom PR-trikov

Beckerov a Behumovej nález bol predvídateľný : balkánske vojny v 90-tych rokoch ukázali, že „bojujúce vlády dokázali svoju propagandu prostredníctvom filtrov PR-agentúr a ich početnými komunikačnými kanálmi premeniť na hodnoverné posolstvá. Z toho vyplynula silná homogenizácia verejnej mienky v USA a v západných spoločnostiach ako takých“. Rozličným PR agentúram sa podarilo, propagandu juhoslovanských, nesrbských vojnových strán transportovať tak, že sa vo verejnosti utvrdil „prakticky identický pohľad na balkánske vojny“, že totiž všetky balkánske národy, okrem Srbov sú mierumilovné, poslední sú veľmi agresívni – v tomto náznakovom horizonte sa pohybujú podľa Beckera a Behumovej „vláda USA, Amnesty International, Human Rights Watch, Freedom House, United States Institute of Peace, Sorosova nadácia, liberálni intelektuáli a široké kruhy konzervatívcov, OSN, novinári, ale aj vlády v Zagrebe, v Sarajeve, vedenie kosovských Albáncov, UÇK“.

Jedinečný zákon USA : Foreign Agents Registration Act (FARA)

Východiskovým bodom fascinujúcej výskumnej práce Beckera a Behumovej je svetovo jedinečný zákon USA, ktorý núti zahraničné vlády, skupiny a súkromné osoby svoju PR prácu v USA otvorene deklarovať: Foreign Agents Registration Act (FARA). FARA schvaľuje, od r.1938 ako ochrana proti nacistickej propagande v USA, od r.1966 podstatne rozšírený, požaduje od každej americkej PR-firmy, otvorene deklarovať Ministerstvu spravodlivosti USA, pre koho vykonáva akú propagandu, za akú odmenu a na ako dlho. Údaje sú verejne prístupné – teda aj výskumu. Zákon FARA síce nechce propagandu pre zahraničné inštitúcie v USA zamedziť, ale urobiť transparentnú. Kritici v USA poukazujú síce na to, že vláda USA má možnosti laxnejším, alebo prísnejším zaobchádzaním s týmto zákonom, určité zahraničné témy v domácich médiách podporiť, alebo potlačiť. Čo však zákon ponecháva bez povšimnutia sú PR objednávky vlády USA samotnej. Tak isto nemôže postihovať činnosti veľkých neamerických PR agentúr ako Havas a Euro-RSCG vo Francúzsku, Dentsu v Japonsku, alebo Saatschi&Saatschi v Anglicku.

Pozitívne sa prezentovať US-verejnosti a dosiahnuť vlastné vojnové ciele

Nahliadnutie Beckera a Behamovej do aktov v Ministerstve spravodlivosti USA vynieslo na svetlo 157 polročných zmlúv medzi juhoslovanskými zákazníkmi a 31 rozličnými PR-agentúrami, ako aj 9 jednotlivými osobami pre obdobie vojen v Juhoslávii od 1991 do 2002. Pritom išlo, nazdávajú sa obaja výskumníci, len o špičku ľadovca. Zatiaľ čo vojnoví protivníci Srbska (Chorvati, Kosovskí-Albánci, Bosniaci-Hercegovinci a Slovinci) pre svoju vojnovú propagandu vydali 7,5 mil. USD, vydala srbská strana so svojimi 1,6 mil. USD len tretinu sumy ako protivník. Zatiaľ čo vojnoví protivníci Srbska boli v stave zaangažovať renomované, celosvetovo pôsobiace americké firmy, museli sa Srbi uspokojiť s menšími firmami, pôsobiacimi ďalej od mocenských centier USA. Obe strany sledovali so svojimi PR-aktivitami dva ciele: chceli sa u americkej verejnosti pozitívne prezentovať, a za druhé dosiahnuť vlastné vojnové ciele.

Antisrbský PR-ciel : „Porovnavať Srbov s Nacistami“

PR-agentúry, ktoré pracovali pre nesrbských klientov deklarovali podľa Beckera a Behamovej vo FARA-dokumentoch, medzi iným, nasledujúce ciele svojej práce :
- uznanie nezávislosti Chorvatska a Slovinska v USA,
- vnímanie Slovinska a Chorvátska ako pokrokových štátov západoeurópskeho strihu,
- vnímanie Srbov ako utlačovateľov a agresorov,
- zrovnávanie Srbov s nacistami,
- formulovanie politického programu kosovských Albáncov,
- predstavovanie Chorvátov, bosnianskych moslimov a kosovských Albáncov ako jediné nevinné obete,
- získavanie nevládnych organizácií, vedcov a think-tankov pre uskutočňovanie vlastných cielov,
- zatiahnutie  USA do diania na Balkáne,
- vykreslenie dobytia srbskej krajiny chorvátskou armádou ako legitímne a legálne,
-   zachovanie sankcií OSN proti Srbsku,
- priaznivé rozhodnutie pri rozsudku o bosniackom meste Breko,
- obžalovanie z genocídy vôči Spolkovej republike Juhoslávia pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu,
- výhodné rokovacie výsledky pre albánsku stranu v Rambouillet,
- obžalovanie Slobodana Miloševiča pred tribunálom pre vojnové zločiny v Haagu,
- získanie US-investícií v následníckych štátoch Juhoslávie,
- odtrhnutie Čiernej Hory od Belehradu.

PR-ciele Srbska : „všeobecné zlepšenie zlého imidžu“

PR-agentúry pracujúce pre srbských klientov uviedli v dokumentoch FARA nasledovné ciele svojej práce :
- všeobecné zlepšenie zlého imidžu,
- zlepšenie imidžu bosnianskej Srbskej republiky,
- získavanie nevládnych organizácií, vedcov a think-tankov pre uskutočňovanie vlastných cielov,
- získanie US-investícií v Srbsku,
- zlepšenie vzťahov s USA po odvolaní Miloševiča,
- odvolanie sankcií OSN

Mimo PR-agentúr si možno prenajať aj súkromnú armádu : prípad MPRI

Becker a Behamová poukázali na to, že nesrbským skupinám sa podstatne lepšie podarilo predať svoju propagandu. Veľké PR-agentúry, ktorých služby si kúpili, ako „The Washington Group“,“Jefferson Watermann International a „Ruder Finn“ majú  na šéfovských poschodiach sedieť často bývalých vysokopostavených vládnych úradníkov, predovšetkým veteránov CIA.
Špičkoví PR-pracovníci sa často dokážu obratom ruky dostať do vládnych služieb. Je to vlastne kolotoč zasvätených, rozšírený o zástupcov zbrojných koncernov a Pentagonu, často aj pomocou súkromných vojenských firiem schopných dodať žoldnierov pre propagandisticky pribubnované vojny – tak uviedli Becker a Behamová aktivity MPRI (Military Professional Resources Inc. z Alexandrie v US-štáte Virginia) v „Operácii búrka“, v priebehu ktorej Chorvati začiatkom augusta 1995 vyhnali z krajiny srbské obyvateľstvo.

Vojna v Kosove : 11.000 obetí, miesto 500.000

Vojny v  Juhoslávii boli krvavé a uskutočnili sa ukrutnosti na všetkých stranách. Počet mrtvých OSN presne zachytilo – napr. vo vojne v Kosove : to nebolo žiadnych 500.000 mŕtvych kosovských Albáncov, ako to ministerstvo zahraničia USA v r. 1999, bezprostredne pred útokom NATO uviedlo do obehu, ani žiadnych 100.000, ktoré na jar 1999 spomenul americký minister obrany Cohen, ani 44.000, ako zo začiatku odhadovalo OSN, ani nie 22.000, ako sa OSN ďalej korigovalo, ale 11.000, ako OSN záverom informovalo. Prirodzene je 11.000 ľudských životov priveľa, ale to sú fakty. 11.000 mŕtvych, medzi nimi mnoho Srbov, Sinti a Rómov a iných, vedľa kosovských Albáncov. A čo vlastne nahovorila vojnová propaganda verejnosti? Ide o to, zabrániť novému Hitlerovi, novému Osvienčimu a novému holocaustu.

Bluf PR-agentúry Ruder-Finn : Tudjmanova zázračná premena

Je pikantné, že to bola práve PR-agentúra Ruder-Finn, ktorá sa previnila zľahčovaním holokaustu. Pikantné je to preto, že spoluzakladateľ David Finn neustále poukazoval na svoj židovský pôvod a týmto zdôvodňoval vysoké etické nároky agentúry Ruder-Finn. Zástupca agentúry James Harff sa v jednom interview vystatoval tým, ako sa podarilo postaviť históriu na hlavu a predstaviť židovskej verejnosti v USA chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana, hlásiaceho sa k antisemitizmu, ako dobrého človeka a naproti tomu Srbov démonizovať, tých Srbov, ktorí predsa v II. svetovej vojne, ako žiadna nacistami obsadená krajina, pomáhali svojim židovským spoluobčanom. Pritom sa neostýchali Tudjmanovu antisemitsko-revizionistickú knihu „Blúdenie histórie“ znovu vydať na americkom trhu v upravenej forme pod názvom „Horrors of War“. Diskutabilné pasáže boli vyškrtnuté len vo vydaní pre USA.

Ruder-Finn nasadila proti Srbom Osvienčim

James Harff, muž agentúry Ruder-Finn povedal k týmto priebehom udalostí neprikrášlenou, arogantnou otvorenosťou, vlastnou mnohým PR-stratégiám: „Dostať židovské organizácie do hry na strane Bosny bol jeden veľkolepý bluff. Jedným úderom sme mohli vo verejnej mienke Srbov prirovnať k nacistom (...) Okamžite sa udiala zjavná zmena vo vyjadrovaní médií, sprevádzaná používaním takých pojmov, ktoré majú silný emotívny náboj, ako napr. etnické čistky, koncentračné tábory a pod. Emotívny náboj bol tak mocný, že nikto sa neopovážil tomu oponovať, aby nebol označený za revizionistu. Trafili sme do čierneho.“

Dokonca ani židovské hlasy nemohli Srbom viacej pomôcť

Hoci takáto drzosť zastavuje čitateľovi analýzy Beckera a Behamovej dych, zároveň sa však treba samoanalyzovať, do akej miery sme takejto manipulácii naleteli a nechali urobiť prefíkanými PR-stratégmi zo seba bábky a hlupákov. Samotní zástupcovia židovského spoločenstva, ako nositeľ nobelovej ceny Elie Wiesel sa nechal počuť: „Prenasledovanie Albáncov, hocako je hrozné, nie je holokaust“ zdôraznil Wiesel r.1999, a Jewish World Rewiew pripomínali, že v nacistickom Nemecku neexistovala žiadna podzemná armáda, ktorá by sa na nemeckej pôde usilovala o židovský štát, tiež židia nepodnikali vražedné atentáty na nemeckých policajtov a vojakov, aby provokovali násilné protiakcie, pri ktorých by bolo zatiahnuté vlastné obyvateľstvo do strát na živote – to práve robila kosovsko-albánska UÇK. K tomu sa uvádzalo, že ešte počas bombardovania NATO mohlo v severnom Srbsku a v oblasti Belehradu cca 200.000 Albáncov bezpečne a komfortne žiť – čo by v prípade genocídy zrejme nebol ten prípad.

Urobiť PR-objednávky transparentnejšími aj vo vlastnej krajine

Beckerovi a Behamovej sa podarilo, zostriť zmysly čitateľa pre bežiace procesy v mediálnom svete, keď naraz, akoby náhodou, sa vynoria správy a kampaňovite obsadia pole, kanalizujú mienku a chcú ju riadiť do jedného smeru. Bolo by žiaduce, aby aj iné štáty prijali zákon ako je FARA – a prečo by občania všetkých krajín nežiadali, aby aj PR-objednávky ich vlastných vlád mali povinnosť deklarovať sa. Predovšetkým, keď sú mrhané a zneužívané prostriedky vlastných daňových poplatníkov, aby dezinformovali občana-voliča, namiesto toho, aby splnili svoje informačné povinnosti. Do tej miery je štúdii Becker/Behamovej treba želať nie len široké rozšírenie, ale zasluhuje aj širokú diskusiu medzi občanmi - ako ju vo Švajčiarsku zahájila ľudová iniciatíva „Suverenita ľudu, namiesto propagandy úradov“.

_____________________________________________

Kniha od autorov Becker/Behamová „Operácia Balkán : reklama pre vojnu a smrť“ – alebo o kolonizácii médií PR-priemyslom (PR=Public Relations – práca s verejnosťou)
Tobias Salander, historik
Becker Jörg/Beham Mira, Operation Balkan:Werbung für Krieg und Tod. Baden-Baden 2006. ISBN 3-8329-1900-7