"Pozorovatelia OSCE majú normálny plat od západných ministerstiev zahraničia a navyše dostávajú na konci misie tisíce dolárov za každý jedeň odslúžený deň. Ak niektorý z nich povie niečo, čo sa nezhoduje s oficiálnou líniou (predstavenou dávno pred sledovacou misiou a v mnohých prípadoch dokonca ešte skôr), jednoducho ho/ju už opäť nepozvú."

Predstavte si, že ste so skupinou niekoľko tisíc demonštrantov v Lafayetteovom parku oproti Bielemu domu, stavajúc tam stany a inštalujúc reproduktory bez toho, aby ste na to mali povolenie a logajúc pritom pivo a vodku. Čo si myslíte, ako dlho by trvalo, než by sa dostavila bezpečnostná služba alebo nejakí iní uniformovaní miestni či federálni príslušníci, čo by vás kvôli tomu konfrontovali? Päť minút?

A predsa, keď vrchnosť na Októbrovom námestí - len jeden blok od prezidentského sídla - konfrontovala tých menej než jedno percento z 500 000 Bielorusov, ktorí hlasovali za politickú opozíciu, Spojené štáty a Európska únia (ktorej členská krajina, Francúzsko, pritom práve teraz brutálne bije mládež, demonštrujúcu za väčšie zamestnanecké istoty) ohlásili, že sú tu nové dôvody na uvalenie sankcií proti tej krajine.

Okrem toho, že tu očividne ide o absurdný dvojitý štandard, táto nová revolučná metóda zvrhávania vlád podkopáva samotnú demokraciu - a všetko toto, samozrejme, v mene demokracie! V tom novom svete farebných revolúcií Západ verejnosti predstavuje len to jediné percento, ktoré volilo opozíciu - nie všetci voliči, len to jediné percento Západu stačí, aby dochádzal k záveru, že práve tí predstavujú vôľu ľudu. Toto je nový západný boľševizmus, v ktorom sa o nepatrnej menšine hovorí, že ide o väčšinu. Médiá v tomto podvode značne napomáhajú svojím nepretržitým, a pritom nanajvýš selektívnym, reportovaním o takýchto udalostiach. Západné médiá nikdy nevyvýjajú snahu dostať sa ku skutočným faktom, spoliehajúc sa na pikantné, ale pritom neoverené, historky o bitkách a masových zatýkaniach, ktoré im vo veľkých množstvách dodávajú tí, čo z ich šírenia najviac ťažia.

Západné mediálne lži
Než sa pustíme do dôvodov, prečo Lukašenko vyhral, chcel by som dodať pár slov k pohoršlivým lžiam, ktoré sa hovorili v západnej tlači pred, počas a po prezidentských voľbách v Bielorusku. A ako to viem? Bol som tam. Ja som bol tam, stojac v stredu poobede na Októbrovom námestí, pozorujúc tých približne 150 alebo tak nejako demonštrantov, hoci BBC oznamovala, že išlo o "tisíce". Sfotografoval som pivové fľaše a papierové poháre od kávy, poodhadzované na námestí, hoci zahraničné médiá oznamovali, že demonštrantom nedovoľujú konzumovať žiadne potraviny a tekutiny.

"Frankfurter Allgemeine" v stredu oznamoval, že demonštranti "mávajú džínsovými zástavami", hoci na námestí nebola ani len jediná taká zástava. Ale pritom tu bolo veľa gruzínskych, čo je veľmi čudné, keď berieme do úvahy stav gruzínskej "zreformovanej" ekonomiky, ktorá sa teraz rúti do priepasti; kde je elektrina a voda k dispozícii asi tak, ako v Iraku.

Nemecký denník napísal, že Lukašenko začal tlačovú konferenciu "opitý víťazstvom". Ja som nič také nevidel, ale videl som politika, ktorý sa nebojí verbálne vrátiť útok americkej administratíve. Keďže prezident Bush ho obvinil, že predáva zbrane iným krajinám, Lukašenko povedal: "Keďže to prichádza od človeka, ktorý toľko zarobil na vojne a na rope, také obvinenie ani nestojí za to, aby sa naň reagovalo."

Tlač informovala, že vraj tam bolo veľa príslušníkov polície. My sme videli oveľa menej policajtov, než na akomkoľvek stretnutí v Spojených štátoch alebo v niektotom západnom veľkomeste. Dokonca platí, že keď sa včera vrchnosť konečne rozhodla odstrániť stany z námestia, policajtov takmer ani nebolo vidno. A vo výpočte lží by sa dalo pokračovať donekonečna.

Podvod s monitorovaním
Západní pozorovatelia z OSCE dospeli k názoru, že voľby v Bielorusku neboli slobodné a férové. Ale svet dychtivo čakal na ich konečný posudok: OSCE hovorila už celé mesiace predtým, že voľby férové a slobodné nebudú.

Okrem toho, že je to veľmi čudný zvyk hodnotiť voľby, ktoré sa zatiaľ ani neuskutočnili, prečo ešte by sme mali byť skeptickí voči monitorovaniu OSCE? Minotorovacie tímy OSCE tvoria z veľkej časti západní diplomati a zamestnanci západných tajných služieb. Diplomatov a zamestnancov tajných agentúr platia za to, čo hovoria. Tých neplatia za ich osobný názor alebo za nezávislé hodnotenie. Práve toto je štrukturálna chyba OSCE systému monitorovania volieb, ak niekomu ide o objektívnu pravdu. A potom je tu záležitosť per diems (honorár za každý deň služby).

Pozorovatelia OSCE majú normálny plat od západných ministerstiev zahraničia a navyše dostávajú na konci misie tisíce dolárov za každý jedeň odslúžený deň. Ak niektorý z nich povie niečo, čo sa nezhoduje s oficiálnou líniou (predstavenou dávno pred sledovacou misiou a v mnohých prípadoch dokonca ešte skôr), jednoducho ho/ju už opäť nepozvú.

Niekoľko tisíc dolárov je, povedzme pre Litovca, značný obnos. Ani pre Američana alebo Nemca to nie je zlé, keď už ide o to. A pridajte k tomu exotickú zábavu a všetku tú potravu a pitivo, čo len môžete uniesť - nuž prečo by ste rozhojdávali loďku tým, že sa budete stavať proti?
Mnohí nerozumia, že OSCE má monopol na monitorovanie volieb a na kôš ľudských práv v krajinách, ktoré podpísali dohodu OSCE. Pôvodným zámerom Helsinskej dohody bolo, aby mimovládne organizácie a občianske skupiny monitorovali svoje vlády, či dodržiavajú dohodu. Až na pár výnimiek, toto sa nedialo. Veľkú väčšinu monitorovacích skupín v skutočnosti platia vlády. A to dá rozum, že tu ide o konflikt záujmov.

A potom, niektorí monitori sú očividne rovnejší, než iní. Keď skupina OSCE oznámi, že voľby nie sú slobodné a férové, západná tlač to vždy predstavuje ako konečné hodnotenie. Tí zatiaľ nikdy nenapísali - ako to ja vidím - ani slovo o tých viac než 450-tich monitoroch z krajín Spoločenstva nezávislých štátov (CIS), ktorí tiež sledovali voľby a prichádzali s oveľa vyrovnanejšími a fundovanejšími analýzami o slabinách a silných stránkach toho procesu.

Napriek tomu, že v niektorých špecifických oblastiach možno veci zlepšiť - boli tu, napríklad, starosti ohľadom skorého hlasovania, čo sa však bežne robí v Spojených štátoch - celkové hodnotenie monitorov CIS bolo, že voľby sa uskutočnili v zhode s bieloruskými zákonmi a boli to voľby slobodné a férové. Monitori CIS si takisto všimli, že niekoľko priebežných výsledkov volieb naznačovalo, že Lukašenko získa viac než 80 % hlasov. Zaujímavé je to, že i keď Medzinárodný republikánsky inštitút na tlačovej konferencii vo Washingtone ubezpečoval prítomných, že Spojenými štátmi financované priebežné výsledky budú zodpovedať pravde o bieloruských voľbách, nič také sa potom neuverejnilo. Zrejme výsledky neboli také, ako očakávali.

Ako Lukašenko vyhral
Popredný opozičný kandidát, zamračený a necharizmatický Alexander Milinkevič, si vybral veľmi čudnú ekonomickú platformu: uprostred jednej z najchladnejších zím sľuboval bieloruskému voličovi, že skoncuje so závislosťou na ruských dodávkach ropy a plynu. Hlavným sľubom jeho kampane v podstate bolo: "Keď ma zvolíte, zvýšim vám ceny palív a vykurovacích olejov o 70 %". I keď Spojené štáty sa dožadovali skoncovania s týmito dodávkami, to očividne nebolo veľmi múdre, aby Amerikou podporovaný Milinkevič zdôrazňoval svoju nevoľnícku oddanosť tejto záležitosti.

S druhým opozičným kandidátom Alexandrom Kozulinom sme sa rozprávali osobne v posledný deň kampane v hoteli Jubelínium. Pýtali sme sa ho, ako sa jeho kampani darí a on odvetil: "Akáže kampaň? Všade v meste môžete vidieť len portréty Lukašenka." Lenže my sme už medzitým stihli prejsť pešo mestom a boli sme prekvapení, že nikde sme nevideli pútače žiadnych kandidátov (ani Lukašenkove - pozn. prekl). A tak potom dodal: "Ja som sa len teraz vrátil z Ukrajiny." Čudné. Ja si neviem predstaviť volebného kandidáta v Spojených štátoch, ktorý by posledné horúčkovité dni kampane trávil niekde v cudzej krajine.

Skoro večer posledného dňa kampane sme sa zastavili v hlavnom stane opozície nazdávajúc sa, že to tam bude zrejme bzučať aktivitou. Ale tam nebolo absolútne nikoho, okrem recepčnej, ktorá nám podráždene povedala, že všetci už išli domov.
V sobotu pred voľbami, kedy už platilo moratórium, opozícia usporiadala v mestskom parku rockový koncert, spojený s politickou manifestáciou. Ukázali sa tu stovky mladých, ktorí si chceli vypočuť nehodnotný metal, tvrdo nacionalisticky ladený a popretkávaný pripomienkami, aby išli a volili Alexandra Milinkeviča, ktorý bol náhodou tiež na tom zhromaždení. Boli sme veľmi prekvapení, že tu nebol ani jeden policajt, hoci udalosť porušovala volebný zákon a jasne bola mienená tak, aby vrchnosť k niečomu vyprovokovala.

Lukašenko sa naproti tomu jednoducho len spoliehal na výsledky v ekonomike. Tým, že odmietol "šokovú terapiu", ktorá mala za následok schudobnenie Ruska a väčšiny bývalého Sovietskeho zväzu, podarilo sa mu uchovať sociálnu záchrannú sieť starého systému a pritom udržiavať sústavný ekonomický rast. Život priemerného bieloruského občana sa za tejto administratívy skvalitnil a - ako sa to stáva - voliči sa rozhodovali pre osobu, ktorá bola vo funkcii prezidenta za toho vylepšovania.
...Ironické je, že Západ poukazuje na Lukašenkových 82 % hlasov ako na dôkaz o podvádzaní vo voľbách - a pritom len nedávno chválil 97 % víťazstvo sovietskeho typu gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho.

Takisto sa veľa robilo z tvrdenia opozície, že nemala prístup do štátnej televízie. Ale ako poukázal monitorovací tím CIS, prezident Lukašenko sa dokonca vzdal svojho vymedzeného času v prospech opozičných kandidátov. Ku koncu kampane značnú časť toho času opozícia ani len nevyužila.

Topí sa nový svetový poriadok?
Zastavili v Bielorusku proponentov nového svetového poriadku, ktorý ochudobnil krajiny Strednej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu? Zatiaľ je skoro, aby sa toto povedalo. Istotne je tu veľa plánov, ako zlikvidovať tento odpor v nádeji, že vládu napokon predsa len zvrhnú. Spojené štáty vydali priveľké množstvo peňazí na to, aby im táto revolúcia tak okázalo nevyšla. Minulý týždeň sa ukázalo, že poľská nadácia Polish Bátory Foundation (ktorá dostáva od západných vlád ročne milióny dolárov) radí teraz politickej bieloruskej opozícii, ako vyprovokovať oveľa väčší incident v nádeji získať viac ľudí proti vláde. Týchto bolo veľmi ľahké rozoznať na Októbrovom námestí, keď tam "usmerňovali" masy.

Dokonca aj opozícia musí namosúrene priznať, že prezident Lukašenko je skutočne populárny. A to nemohli zmeniť ani milióny dolárov amerického daňového poplatníka, ktoré dali opozícii. Ako povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, i keby Spojené štáty vojensky obsadili Bielorusko, ľudia by aj tak nevolili Milinkeviča. Ale hádam najvýstižnejšie ten postoj vyjadruje výrok mladého Bielorusa, ktorý spoznal môjho kolegu z televízie. Po tom, čo sa nám snažil odôvodniť prečo je taký štastný, že prezidenta opätovne zvolili, napokon vyhŕkol: "Tu je čisto!"

_____________________________________________

Daniel McAdams, Anti-War
http://antiwar.com/orig/mcadams.php?articleid=8763