rubrika: bez prekladu 1/2008

Veľmi často sme v našich médiách svedkami kampaňovitého obviňovania predstaviteľov kresťanských cirkví, či už katolíckej, protestantskej, alebo naposledy ortodoxnej, zo spolupráce zo Štátnou bezpečnosťou. Zaujímavé je, že sa úplne programovo vyhýbajú označeniu predstaviteľov ďalšej cirkvi – členov židovských náboženských obcí. Je to snáď spôsobené tým, že v prvých dňoch po prevrate mal predstaviteľ VPN Fedor Gál prečesať archívy ŠTB uložené na Slovensku, vyselektovať súkmeňovcov a uložiť ich zväzky na bezpečné miesto, alebo má UPN pokyn toto témou sa nezaoberať a tobôž nie ju publikovať?

To, že v tejto náboženskej obci nebolo ani zďaleka všetko „kóšer“, svedčí celostránkový príspevok z vlastných radov v nemeckom týždenníku „Jüdische Allgemeine“z 24.12.2008 zaoberajúci sa vzťahmi Štátnej bezpečnosti k židom v Československu. A to v ČR aspoň formálne platí Lustračný zákon, na rozdiel od SR ! Prinášame podstatný výťah z článku.

. . . . Ako komunisti zaobchádzali s židmi, to zistil aj František Banyai. Bolo to pri smrti jeho otca: rodina žila vtedy hlboko na východe Československa, starý pán bol široko, ďaleko jediným zubárom. Všetky komunistické kádre regiónu boli jeho pacienti. Keď zomrel, navštívil jeden zo straníckych bossov jeho vdovu. Či bude jej manžel pochovaný po židovsky, alebo civilne, chcel vedieť, aby mohol položiť veniec. Ale „prosím rozumejte“, samozrejme na každý pád nie na židovskom cintoríne. Syn zubára stál vedľa a naraz mu bolo všetko jasné: Všetka táto pretvárka, táto teoretická náboženská sloboda, ktorá síce chránila telo a život, ale ani len šéfom štátu nebránila v otvorenej diskriminácii židov.

„Tak to vtedy bolo“, hovorí František Banyai. Dnes žije v Prahe a stojí už dobré štyri roky na čele židovskej obce.
Bolo to verejným tajomstvom medzi príslušníkmi obce, s akou pedantnosťou Štátna bezpečnosť sledovala, zastrašovala a izolovala židov. Cielene podvracala všetky židovské zariadenia v krajine, vysielala svojich špicľov a vyhľadávala neoficiálnych spolupracovníkov vo vedúcich kruhoch. „Kto vtedy sedel v predstavenstve židovskej obce, garantovane predtým podpísal, že bude donášať Štátnej bezpečnosti“, to hovoria mnohí v obci. Vysloveným cieľom bolo, to zistil aj Ondrej Koutek, bezo zbytku identifikovať československých židov s ich menami, adresami, zamestnaním a sociálnymi kontaktmi – aj pre pomery socialistických tajných služieb gigantické podujatie. Každých pár rokov nechala Štátna bezpečnosť rozbehnúť veľkú akciu proti židom, ktorá mala vždy iné krycie meno. Zlopovestná bola predovšetkým Operace Pavouk . . . . . .

. . . . Pre Františka Banyaia, predsedu Pražskej židovskej obce, je to aj po 20 rokoch po prevrate nanajvýš ťažká téma. „Ako máme vytvárať život obce, keď mnohí zúčastnení sú istým spôsobom zaťažení?“ Hneď po prevrate síce starí predsedovia odstúpili, kvôli ich údajnému zapleteniu, ale komu môže obec ešte vôbec veriť, po toľkých rokoch vytváranej nedôvery a intríg?

 „Každý kandidát pre predstavenstvo obce musel vtedy pred voľbou ubezpečiť, že vedome nespolupracoval so štátnou bezpečnosťou“, povedal František Banyai. Nie je mu dodnes celkom dobre pri takomto spôsobe spracovania minulosti: „Akú hodnotu má podpis pri štátnej bezpečnosti, ktorý niekto urobil po predchádzajúcom vydieraní? A nie každý registrovaný aj skutočne dodával informácie. Ako to chcete všetko hodnotiť?“ Rozsah tejto dilemy sa prejavil v prípade jedného mladého muža z Prahy, ktorý chcel byť rabínom. Za štúdijné miesto chcela  štátna bezpečnosť jeho podpis ku kolaborácii.

Niektorí členovia obce ho nútili k tomuto súhlasu. „My ťa potrebujeme“, hovorili. „Podpis samotný predsa nikoho nebolí.“ Kandidát podpísal. Je tým obeťou svojej doby, ktorému nemožno dnes nič vyčítať? Alebo je ako rabín neudržateľný, pretože nepreukázal morálnu pevnosť?
Na židovskej radnici v pražskom Starom meste už dávno zmizli odpočúvacie mikrofóny. Nedôvera však zostala.

Kilian Kirchgessner
Trau schau wem. Wie die Staatssicherheit in der Tschechoslowakei die jüdischen Gemeinden ausspähte, einschüchterte und infiltrierte 
http://www.juedische-allgemeine.de/epaper/pdf.php?pdf=../imperia/md
/content/ausgabe/2008/ausgabe52/03.pdf