:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Ako to mohlo byť

12.08.2010

 

 

Zamyslel sa niekto čo sa  odohrávalo v onú osudnú novembrovú noc? Skúsil  si niekto predstaviť  v dennom slede mediálnych správ a denných nešťastí ako to mohlo vlastne celé prebiehať? Čitatelia mi akiste odpustia túto fabuláciu príbehu , ktorú som poskladal z dostupných informácií. Jej cieľom nie je emocionálne vydierať, len primäť k zamysleniu. Moje srdce a kondolencie idú pozostalým, ktorých za toto jatrenie rán  prosím o odpustenie.
autor

 

 

Poviem vám krátky príbeh, ktorý nie je nijak ojedinelý ani zvláštny. Na Slovensku sa stáva  až pričasto.
Je večer, na ospalú obec východného Slovenska padne za chvíľu noc. Noc pre Annu znamená prácu, aj keď by mala byť doma, s deťmi, vnúčatami, rodinou. Musí však pracovať vo svojom malom obchodíku, Večierke, ktorú si s manželom otvorili.  Večierka nie je výhodný obchod, pomôže však prežiť. Ľudia ocenia dostupnosť základných potravín v čase, keď sú všetky ostatné obchody na okolí zavreté.

Mráz zimného novembrového večera sa zahrýza do kostí. Je štvrtok a v očakávaní predvianočného víkendu Anna nemá ďaleko do záverečnej. Ešte netuší, že tento večer je jej posledným a o pár minút bude jej život násilne ukončený.

O existencii Večierky vie  aj jeden z miestnych Cigánov, ktorý dostal večer chuť na alkohol. Je jedno aký, hlavne rýchlo a zadarmo. Peniaze nemá. Napriek klamlivému výzoru človeka, homo sapiens je jeho chovanie ako i celá podstata jeho existencie minimalizované na základné inštinkty zvieraťa. Viem, že týmto krivdím zvieratám, ktorých zabíjanie má vždy príčinu.  

Vojde do Večierky, kde okrem predavačky nie je nik. To sa mu páči, situácia je priaznivá. Vo vrecku má nôž, ešte nevie či ho použije. Tak ďaleko dopredu sotva niekedy myslí. Chce fľašu.

Anna vie o koho ide. Pozná ho, má tu už dlh, ktorý ešte nesplatil. U Cigánov je splatenie dlhu vždy problémom. Anna vie tiež niečo, čo nevie štát. Je čas povedať rázne dosť, inak sa problém s „nakupujúcim“ bude iba zhoršovať.

Anna si uvedomuje, že má dočinenia so zvieraťom – pudy, inštinkty, absencia uvedomenia si hodnoty života, základná signálna sústava nastavená na  uspokojovanie primárnych životných potrieb. Vie to, prichádza s tým do styku denne. Musí.  Zlu však nemožno ustupovať donekonečna a okrem toho, aj ona musí z niečoho žiť. A pracovať. Na dlh sa večne predávať nedá.

Zaujme preto odmietavý a rozhodný postoj. Po krátkej slovnej potýčke „kupujúci“ ťahá z vrecka nôž a bodne. Je mladý, má 19 rokov, rýchlemu pohybu noža nie je možné vyhnúť sa, ani ho odraziť. Nôž zasiahne hlavu. Anna si pudovo chytí ranu, z ktorej rýchlo vyteká teplá krv. Vie, že je zle. Zasiahol hlavu a žily, čepeľ sa skĺzla po kosti. Rana je hlboká, avšak nie smrteľná.

Útočník  preskočí pult, zvalí ju na zem a bodne ešte raz a ešte raz a ešte raz. Tentokrát zasiahne žalúdok, pečeň, srdce. Anna padá na zem. Z rán rýchlo vyteká teplá krv a s ňou život. Keď zviera vidí, že obeť už nestojí v ceste za alkoholom, berie z pultu fľašu a uniká do noci.

Nikto nevie, čo presne sa odohráva v mysli smrteľne zraneného človeka. Nastupuje pudová snaha zachrániť sa, prežiť. Musí predsa dnes večer vidieť svoje deti, musí sa ešte tešiť zo svojich vnúčeniec, ešte nie je čas zomierať.  Nie dnes a nie takto.

Nechávajúc za sebou dlhý a široký pás krvi a držiac si rany sa Anne podarí vyplaziť sa na ulicu, pred večierku, kde šanca na záchranu je o čosi väčšia. Je večer a v obci s počtom obyvateľov menším ako 3000 je len malý predpoklad, že ktosi pôjde okolo.

V smrteľnej agónii jej hlava padá na zamrznutý chodník a v zimnej novembrovej noci upadá pred svojim malým obchodíkom do bezvedomia.
Okoloidúci nakoniec  zavolajú záchranku. Je však neskoro. V ten istý deň o siedmej večer v nemocnici zomiera.

Vyhasol život. Násilne, brutálne, bez príčiny.
Pre fľašu pálenky...

Nikto jej nepostaví pamätník, nikto z politikov neorganizuje pochody, jej smrť sa skĺzne do anonymných policajných štatistík ako ďalšia obeť anonymného násilia. Nie prvá, nie posledná. Násilia, ktorému nesmieme dať pravé meno.

Vrah zimu cigánskej osady vymení za pravidelnú stravu a teplo väzenskej cely, z ktorej vyjde starší ako 30 ročný.
Čo bude ďalej?

 

 


čp, podľa dostupných mediálnych informácií ako napr.:
http://www.webnoviny.sk/sabinov/vrahovi-predavacky-sud-potvrdil-18-ro/59851-clanok.html

Súvisiace:
Príbehy bez ozveny
Príbehy z východu 1
Príbehy z východu 2
Príbehy z východu 3

 

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|