Zlatý príklad skupinového altruizmu.
Albrightová sa vyjadrila súhlasne ku genocíde vyše pol milióna detí, ktoré zahynuli v Iraku dôsledku sankcií. Lesley Stahlová sa jej v programe 60 Minutes spýtala: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. To je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Myslíte si, že to za to stálo?“
Albrightová: „Myslím, že je to veľmi ťažká voľba, ale myslíme si, že to za to stálo.“
Vyjadrila tým, nielen zahraničnú politiku USA, ktorá je, ako to nedávno povedal McGovern v rukách neokonzervatívcov, ale poskytla mnoho odpovedí o tzv. terorizme v USA, Londýne, Iraku, Palestíne alebo kdekoľvek inde.
Túto poznámku západné „slobodné“ médiá takmer úplne ignorovali.
http://www.fair.org/index.php?page=1084
http://www.fff.org/comment/com0311c.asp
http://www.active.org.au/sydney/webcast/front.php3?article_id=1044
http://www.lewrockwell.com/orig4/katz1.html
http://www.counterpunch.org/theprice.html

_____________________________________________

Bývalej šéfke americkej diplomacie Madeleine Albrightovej v Kosove udelili Zlatú medailu slobody za jej úlohu počas a po konflikte v provincii. Medailu odovzdal prezident Ibrahim Rugova, ktorý takto oceňuje tých, ktorí pomohli "brániť slobodu", uviedol prezidentov hovorca.

Albrightová tiež vystúpila s prejavom na mimoriadnom zasadaní kosovského parlamentu, ktoré zvolali na jej počesť. Bývalá ministerka vyzvala kosovských Albáncov, aby robili viac pre ochranu práv menšín, v boji proti korupcii a pre rešpektovanie vlády zákona. Poslanci Albrightovú privítali potleskom v stoji.

Albrightová na trojdňovú návštevu Kosova pricestovala v pondelok z titulu svojej funkcie predsedníčky rady Národného demokratického inštitútu so sídlom vo Washingtone. Ide o jej prvú návštevu v provincii od roku 1999, keď nálety aliancie zastavili konflikt medzi jednotkami Belehradu a kosovskoalbánskymi separatistami.

Kosovskí Albánci Albrightovú považujú za hrdinku, mnohí Srbi ju však za jej úlohu počas náletov odsudzujú.

Kosovo, ktoré oficiálne zostáva súčasťou Srbska a Čiernej Hory (SČH) - voľnej únie, na ktorú sa transformovala Juhoslávia, je pod správou OSN od júna 1999. 

Rozhovory o konečnom štatúte provincie by sa mali podľa očakávaní začať na jeseň - za podmienky, že Kosovo splní štandardy OSN v oblastiach ako demokracia, práva menšín a vláda zákona. 

Kosovskí Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, trvajú na nezávislosti, čo však odmieta srbská strana. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť".

_______________________________________________

http://spravy.pravda.sk/sk_svet.asp?r=sk_svet&c=A050705_195424_sk_svet_p12