Americkí astronauti kozmickej lode "Apollo" zrejme nikdy neboli na Mesiaci. Ako tam tiež neboli ich ďalší kolegovia z NASA. K takémuto senzačnému záveru prišiel novinár - bádateľ Jim Koller. Videofilm Kollera "Je to všetko iba papierový Mesiac" a nasledujúci náznak svetového škandálu, fakticky pritisli vedenie NASA k stene.
Veľká časť pozadia bola nafotografovaná a natočená v kulisách zariadenia v Langley Research Center v Hamptome.

Plán s cieľom fingovať lety a pristátie na mesiaci sa rozbehol na začiatku 60 - tych rokoch, pretože vedcom z NASA bolo úplne jasné, že Kennedym uhladene proklamované lety s ľudskou osádkou k Mesiacu sú v danom časovom úseku osem rokov absolútne neuskutočniteľné. S plánmi fingovať misiu na Mesiac bol najviac oboznámený Johnson a bol to on, kto uvalil vysoký stupeň utajenia na väčšnu Apollo materiálov, ktoré nesmú byť sprístupnené do roku 2026.

Nixon sa ujal funkcie krátko pred Apollom 11 a pokračoval pod vedením CIA v lžiach, aby posilnil americkú hrdosť a vtedy veľmi chatrné národné povedomie. Z Armstrongových reakcií a výrazu tváre pri prvom rozhovore po návrate možno zreteľne vyčítať, že si je vedomý toho, že nikdy nebol ani blízko Mesiaca a je nútený klamať miliónom ľudí. Správa sa nervózne a čumí na dosku stola pred sebou ako malý chlapec, ktorého kára učiteľ. Ukrýva pre kamerou svoju vinu. Takto sa nechová muž, ktorý práve napísal kus histórie.
Hádam najväčšie prerieknutie učinil šéf NASA Dan Goldin, ktorý v rozhovore pre britskú televíziu prehlásil, že ľudstvo sa zatiaľ nemôže odvážiť na obežnú dráhu okolo Zeme (teda za hranicu 250 míľ) do kozmického priestoru, pokiaľ nenájde spôsob ako sa chrániť pred nebezpečenstvom kozmického žiarenia. Určite mu v tej chvíli muselo vypadnúť, že jeho predchodcovia vyslali celkom 27 astronautov za túto hranicu.

CIA sa domnievala, že ľudia v komunistických krajinách neovplývajú inteligenciou a preto budú dostatočne dôverčiví, aby uverili čomukoľvek. (chyba: kubánske školy už v roku 1969 líčili Apollo ako obrovský podvod). Ak by teda USA ohromili svet senzačným ľudským a technologickým výkonom, mohlo by to vyvolať obrat a presvedčiť váhajúce krajiny, že jedinou cestou vpred je demokracia po vzore USA. Bol to samozrejme žalostný ťah. Na otázku prečo od programu Apollo neprebehli žiadne ďalšie misie má NASA chabú odpoveď: nemôže si to dovoliť. V skutočnosti ani v roku 2003 nemajú technológiu potrebnú k takémuto výkonu.

Langley je tajné výskumné zariadenie NASA, ktorého osadenstvo je pod prísahou. Tu sú uložené všetky záznamy týkajúce sa programu Apollo, spolu s ďalšími artefaktmi. Tunajšie vybavenie umožňuje uskutočniť takmer čokoľvek, sú tu fingované pozadia, simulácie obežnej dráhy atď.

Nepriehľadnuteľným dôkazom je obrovský mostový žeriav. Bol postavený v rokoch 63/64 s jediným účelom - čo najdokonalejšej simulácii mesačných pristátí.

Prvotným úmyslom bolo natočiť pristávacie kozmonautov na Lunárnom module (LM). Jeho stúpanie a klesanie by sa dialo pomocou žeriavu.

Pod maketou bol vytvorený mohutný ventilátor napájaný káblom zveseným zo žeriava. Týmto ventilátorom mal byť zaistený efekt "rozptyľovania prachu tryskou raketového motora", keď sa maketa priblížila k povrchu Mesiaca.

Armstrong bol v Langley v roku 1970, 6 mesiacov po tom, čo údajne pristál na Mesiaci a po ňom i Apollo 12. Po šiestich mesiacoch sa evidentne vrátil k simulátoru, aby si premyslel, čo by sa ešte dalo vylepšiť, aby oklamaný svet slepo uveril, že pred pol rokom skutočne pristál na Mesiaci. Prečo by sa NASA toľko zaoberala maketami Mesiaca po tom, čo Armstrong na ňom pristál? Museli vytvoriť veľmi realistické falzifikáty pre budúcnosť, keď už dôverčiví diváci budú mať k dispozícii vyššiu kvalitu obrazu.

Nasledujúci citát je z knihy "Spaceflight Revolution: NASA Langley research Center from Sputnik to Apollo", od Jamesa R. Hansena, Washington, NASA, 1995, str. 373-378:

"Pozemný simulátor nevyhovoval štúdiu problematiky z posledných fáz pristátia predovšetkým preto, lebo nebolo možné dostatočne realisticky vizuálne simulovať scénu. Bolo teda nutné pustiť sa do letových simulácií, ktoré mohli poskytnúť realistické zrakové podnety. Jedno z výskumných zariadení skonštruovaných za účelom štúdia finálnych fáz mesačného pristávania máme prevádzku v Langley.
Ide asi o 80 metrov vysoký žeriav. Jeho systémy podporujú päť šestín váhy vozidla pomocou lán ovládaných servomotorami..."

Rýchlosť prechodu z približovacej na orbitálnu je úplne smiešna, každé plavidlo pohybujúce sa takou rýchlosťou by sa rozbilo o mesačný povrch. Nikto nemôže riadiť kozmické plavidlo spôsobom predvedeným vo filme a v skutočnosti to ani nikto neurobil. Nasledujúce obrázky presne ukazujú ako to všetko bolo.

NASA potrebovala vytvoriť dokonalú maketu mesačného povrchu. Na sfalšovanie mesačnej misie vynaložila neuveriteľné množstvo času, námahy a prostriedkov. Muselo to vyzerať tak čisto, aby dokázali presvedčiť celý svet o svojej vedúcej úlohe v kozmickom priestore.

Na obr. vyššie vidíme veľkú bielu guľu, za ktorou je zatiaľ čisté plátno. Takto vypadala scéna predtým ako tím zahájil práce na premene gule v autenticky vypadajúci Mesiac s plasticky prevedenými krátermi. Všimnite si kulisy okolo "Mesiaca". Na tejto dráhe sa pohybovala kamera, ktoré najprv snímala rotujúcu guľu (približovanie k Mesiacu) a potom sa zhúpla a začla skenovať mesačný povrch. Na snímku vidíme povrch po dokončení. Ak by sme zo scény odstránili chlapa, ľahko uveríme, že ide o záber z modulu Apollo, ktorý obieha Mesiac.

NASA tvrdí, že fotografia predstavuje odvrátenú stranu Mesiaca fotografovanú z Apolla 8, ide však o falzifikát, pretože Apollo nikdy neopustilo zemský povrch.

Nakoniec - podľa postavenia Mesiaca musela byť na jeho odvrátenej strane absolútna tma. Porovnajte si túto sféru s guľou. Všetky obrázky však majú tmavé pozadie. To pochopiteľne uľahčilo retušovanie, aby bol zaistený skutočne čierny priestor na fotografii. Úmyselne však nedali na konečné obrázky žiadne hviezdy.

Takto boli vyrobené i niektoré obrázky s astronautmi na Mesiaci, ktoré boli neskôr upravené spôsobom, aby dôkladne falšovali a vytvorili ilúziu pobytu na Mesiaci.

WM magazín
http://www.geocities.com/apolloreality/