12.09.2009

Dňa 21. augusta t.r. pricestoval do Tbilisi vrchný veliteľ amerického námorníctva generál James Conway, aby dohovoril podrobnosti výcviku gruzínskych jednotiek, ktoré majú byť nasadené do vojny v Afganistane pod vedením Síl pre zabezpečovanie medzinárodnej bezpečnosti (ISAF).

Conway sa stretol s gruzínskym ministrom obrany Davitom (Vasilom) Sicharulidzem, ktorý ešte v ten deň poskytol rozhovor agentúre Associated Press, kde povedal, že vycvičení môžu byť nasadení aj na potlačenie povstaní v Južnej Ázii, keďže jeho krajina predstavuje momentálne "veľmi zložité prostredie, pokiaľ ide o bezpečnosť". 

Keď sa ho opýtali, či má na mysli možnosť ďalšej vojny s Ruskom odvetil: "Všeobecne povedané, áno." Sicharulidze bol o pár hodín nato nútený svoje tvrdenie odvolať - nie preto, že by to nebola pravda ale preto, lebo to bolo až príliš presné. Pentagon nemá záujem na tom, aby tá mačka predčasne vyskočila z vreca. Conway sa predtým podieľal na invázii do Iraku v roku 2003 a je zodpovedný za prvý útok na Falúdžu v roku 2004.

O tri dni nato pricestovali do Gruzínska americkí armádni inštruktori.  A o tri dni na to odvolali z funkcie Sicharulidzeho, ktorý bol zároveň aj šéfom oddelenia pre NATO na gruzínskom ministerstve zahraničia a zástupcom šéfa gruzínskej misie NATO v Bruseli, a nahradili ho 28-ročným Bachanom (Bachom) Achalajom.  Pri jeho uvádzaní do funkcie Saakašvili okrem iného povedal: "Potrebujeme tvrdší prístup. Bacho Achalaja je správnym  chlapom pre tú úlohu."  Nový minister obrany ihneď identifikoval tri základné priority ministerstva obrany: zabezpečovanie mieru, modernizácia armády a integrácia do aliancie NATO. Dvetisíc Amerikou vycvičených gruzínskych vojakov predstavovalo v Iraku tretie najpočetnejšie nasadenie, po Spojených štátoch a Veľkej Británii.

Nachádzali sa na iránskej hranici.  Keď Gruzínsko vlani 7. až 8. augusta vniklo do Južnej Osetije a vyvolalo päťdňovú vojnu s Ruskom, Pentagon presunul gruzínskych vojakov z Iraku domov, aby mohli bojovať na Južnom Kaukaze v prípade, keby konflikt 12. augusta neskončil. Americký výcvik gruzínskych vojakov a vyzbrojovanie gruzínskej armády začalo dávno pred inváziou do Iraku a vojnou v Afganistane.  Pentagon v apríli 2002 prišiel s programom "výcviku a vybavenia Gruzínska" (GTEP) v rámci širšej kampane "globálna vojna proti terorizmu".  Prvých deväť mesiacov program GTEP viedli americké špeciálne ozbrojené sily "Zelené barety", podliehajúce veliteľstvu špeciálnych operácií v Európe. 

V decembri 2002 program od Zelených bariet prevzalo americké námorníctvo. Pentagon neskôr vytvoril ďalší program (GSSOP) pod velením európskeho velenia amerického ministerstva obrany, ktorého vrchný veliteľ je zároveň najvyšším spojeneckým veliteľom  NATO.  Tento program sa sústreďoval na výcvik gruzínskych dôstojníkov, ako aj vojakov pre nasadenie do Iraku, integráciu do NATO a ozbrojený útok proti Abcházsku a Južnej Osetiji.

Program bol úspešný vo všetkých troch zámeroch, i keď v prípade tretej kategórie nie do tej miery, ako pôvodne zamýšľali. Posledný program ISAF začal 31. augusta t.r. a jeho úlohou je vycvičiť gruzínske jednotky na medzinárodné misie v Afganistane.  31. peší batalión gruzínskych ozbrojených síl v Krtsanisi prejde šesť mesačným intenzívnym výcvikom, aby sa mohol úcastnit operácií NATO v rámci ISAF, ktorý vedie expedičná brigáda amerických námorných síl. Keď novovymenovaný gruzínsky minister obrany Bacho Achalaja oboznámil na stretnutí s troma prioritami: mier, modernizácia armády a integrácia do NATO, v ten istý deň pricestovala do krajiny delegácia Bundeswehru diskutovať o informačných technológiách. 

Vraj účelom návštevy je integrovať Gruzínsko do informačného kodifikačného systému NATO v rámci bilaterálneho plánu kooperácie 2009 medzi Gruzínskom a Federálnou republikou Nemecko.
Približne v tom istom čase oznámili, že americké námorníctvo vysiela delegáciu do Azerbajdžanu, ktoré susedí s Gruzínskom a ktoré nedávno tiež požiadali o vyšší kontingent pre vojnu v Afganistane.  V dňoch 14. až 18. septembra bude americké námorníctvo "skúmať výcvik azerského námorníctva" a podľa bilaterálneho vojenského programu kooperácie, podpísaného
Azerbajdžanom a Spojenými štátmi, americkí námorní experti posúdia aj schopnosti azerských námorných špeciálnych síl.

Aj Arménsko na Južnom Kaukaze je súčasťou plánov NATO na ďalšiu integráciu v tomto strategicky vitálnom regióne a tiež ho zaťahujú do rozšírenia vojny v Južnej Ázii.  Arménsky veľvyslanec v NATO Samvel Mkrtčijan sa stretol s novým generálnym tajomníkom Andersom Foghom Rasmussenom a potom povedal, že "Arménsko má záujem upevňovať partnerstvo s alianciou NATO" a že "arménski vojaci sa čoskoro pridajú k silám ISAR v Afganistane". Vrchný veliteľ centrálneho veliteľstva (CENTCOM, ktoré má na starosti vojny v Iraku a v Afganistane) generál David Petraeus minulý mesiac navštívil bývalé sovietske ázijské republiky Kazachstan, Kirgizstan a Uzbekistan.  V Kazachstane sa stretol s ministrom obrany Adilbekom Žaksybekovom, s ktorým rokoval "o posilnení už teraz veľmi pevného partnerstva medzi Kazachstanom a Spojenými štátmi".  Takisto uskutočnil inšpekciu vojenskej základne Manas v Kirgizstane, ktorú skôr toho roku zatvorili, ale v auguste Petraeus dohodol, že sa opäť začne používať.

Dňa 5. septembra sa v Kazachstane uskutočnilo veľké cvičenie pre prípad bezpečnostnej pohotovosti, ktorého sa zúčastnili ozbrojené sily Spojených štátov amerických, Nemecka, Rakúska, Azerbajdžanu, Bosny, Bulharska, Arménska, Fínska, Veľkej Británie, Španielska, Švédska, Macedónie, Nórska, Poľska, Portugalska, Ruska, Slovinska, Tadžikistanu, Turkmenistanu a Ukrajiny.  Koncom augusta viedol zástupca generálneho štábu britských ozbrojených síl delegáciu do Turkmenistanu, kde rokoval o bilaterálnej vojenskej spolupráci.  Okrem stredoázijských republík aj Kuvajt a Irak používajú na presúvanie vojakov a zariadení do afgánskej vojnovej zóny.  A mnohé zo spomínaných krajín susedia s Ruskom, Čínou, Iránom a Sýriou, ktoré patria k tým, čo sa odmietajú klaňať požiadavkám Spojených štátov a ich NATO alebo ázijských NATO spojencov. 

Minulý týždeň generálny tajomník NATO Anders Fogh navštívil Turecko a vyvíjal naň nátlak, aby vyslalo viac vojakov do Afganistanu konštatujúc, že misia NATO v Afganistane bude trvať "tak dlho, koľko si to vyžiada". Vojna v Afganistane nadobúda na intenzite a rozširuje sa do hĺbky, aj do šírky.  Americké námorníctvo a Zelené barety v poslednom desaťročí pravidelne nasadzovali na riešenie problémov na Balkáne, v Afganistane, v Kirgizstane, Iraku, Kuvajte a v Africkom rohu.  S rozširovaním vojny v Afganistane sa čoskoro natrvalo usadia v hlavnom meste Pakistanu, na Kaukaze, v čiernomorskom regióne a  v oblasti kaspickej pláne, okrem iných miest.

(krátená ukážka z článku)
Rick Rozoff, Rense: "Confronting Russia?  US Marines In The Caucasus"
http://www.rense.com/general87/cauc.htm