| Americkej armáde chýba už 40 rokov atómová bomba |
rubrika: bez prekladu 2008
Kde je vodíková bomba č.78252? Pred 40 rokmi stratila americká armáda po havárii lietadla v grónskom ľade štyri atómové bomby. Pentagon dodnes tvrdí, všetky štyri boli zničené bez atómového výbuchu. Nové dokumenty dokladajú: jedna výbušná hlavica nebola dodnes nájdená.
Rádioaktívna smrť má sériové číslo 78252. Je to inventárne číslo jednej americkej vodíkovej bomby B28 s výbušnou silou 1,1 megatony, ktorá sa stratila pred cca 40 rokmi pri nešťastí bombardéra v blízkosti grónskej vojenskej základne Thule. Nové dokumenty teraz pomáhajú lepšie pochopiť históriu neuveriteľných procesov z tej doby – a pochopiť, ako sa ľudia úmyselne dostali do nebezpečia prostredníctvom lží a zastierania.
Je 21. január 1968, keď atómový vyzbrojený bombardér B52 leteckých síl USA ("B-52G HOBO 28") krúžil nad obrovským ľadovým ostrovom. "Chrome Dome" sa volali lety, pri ktorých pravidelne patrolovali bombardéry s atómovými zbraňami ponad Grónsko – aby sa v prípade zničenia tamojších základní Sovietmi vydali priamo smerom na Moskvu . Na palube boli štyri vodíkové bomby. A vyskytol sa problém: v kokpite vypukol požiar.
Teraz, 40 rokov neskôr, hovoria piloti John Haug a Joe D'Amario pre BBC, im bolo vtedy v priebehu piatich minút jasné, že požiar nedostanú pod kontrolu. Posádka sa snažila dostať sa čo najbližšie k základni v Thule. Cca jedenásť kilometrov západne od plochy letiska to bolo už neskoro: B-52 sa zrútil s rachotom na ľad Zálivu polárnej hviezdy vo fjorde Wolstenholme. Členovia posádky sa krátko predtým zachránili vystreľovacími sedadlami.
Prípad "Broken Arrow" nastal. Týmto kódom označuje americká armáda nešťastia, pri ktorých hrajú úlohu atómové zbrane. Rýchlosťou vetra boli regrutovaní domáci, Dáni a vojaci základne USA pre gigantickú upratovaciu akciu. Meno akcie bolo: "Operation Crested Ice". Teraz po prvý raz zverejnené filmové zábery ukazujú upratovacie čaty v žltých odevoch a čiernych páperových bundách, ktoré horúčkovito zoškrabujú z ľadu trosky zničeného lietadla, nakladajú ich na nákladné autá a trasportujú späť na vojenskú základňu USA.
Čo presne sa stalo? Konvenčná trhavina v bombách pri páde bombardéra explodovala, keď horelo tisíce litrov pohonných hmôt. Explózie rozmetali lietadlo na kúsky. Našťastie: nukleárna reťazová reakcia sa v atómových bombách nenaštartovala. Stalo sa to tým, že posádka predtým výbušné hlavice deaktivovala.
Územie bolo veľkoplošne kontaminované, sila rádioaktivity sa prirovnávala výbuchu tzv. špinavej bomby. Podľa Správy Lawrence Livermore National Laboratory, nachádzalo sa na štvorcovom metri ľadovej plochy až 380 miligramov Plutónia. Okolo 9000 kubických metrov zamoreného snehu bolo zozbierané a neskôr loďami dopravené do USA.
"Nikto nepadol na mieste mŕtvy"
Jeden dánsky spolupracovník z tých čias, Jens Zinglersen, informoval teraz v interview BBC, že im bolo povedané, že práca pri zbieraní zostatkov nie je nebezpečná. A pretože "nikto na mieste nepadol mŕtvy“, tak svojim predstaveným verili. Špeciálne ochranné vybavenie? Nebolo – každopádne nie pre Dánov. Americkí vojaci ho však dostali.
Pri upratovacích prácach sa podarilo Dánom a Američanom vyzdvihnúť z ľadu zbytky troch vodíkových bômb. Štvrtý exemplár ostal stratený – zrejme dodnes, ako to dokladujú nové dokumenty.
Ponorka typu Star III sa v mesiacoch po nešťastí dala do hľadania – bezvýsledne. Dáni neboli informovaní že chýba atómová hlavica. Pentagon im oznámil, že sa ešte raz preskúma podvodná oblasť miesta dopadu. Američania boli nervózni nielen pre radioaktívne časti bomby, ale aj preto, že možní sovietski nálezci by sa mohli oboznámiť s celým množstvom amerických možností týkajúcich sa stavby takýchto smrteľných zbraní.
Dokumenty, ktoré má BBC k dispozícii dokladajú, že americká posádka ponorky nemohla preskúmať všetky oblasti, kam dopadali trosky lietadla. Americká armáda sa nakoniec uspokojila: keď nemohli nájsť zbytky bomby, tak sa to zrejme nepodarí ani nikomu inému. Oficiálna línia Pentagonu sa od incidentu z r.1968 nezmenila: všetky štyri bomby sa pri havárii zničili. Avšak jediné čo sa – podľa jednej správy Komisie pre atómovú energiu z 1968 – zo štvrtej bomby našlo, bol jej padák.
Dáni, ďalší partneri a robotníci pri odpratávacích prácach boli o priebehoch akcie úmyselne ponechaní v nevedomosti. Množstvo robotníkov z Thule informovalo v priebehu rokov po nešťastí o svojich ťažkých zdravotných problémoch. Žaloba proti dánskej vláde mala však tak málo úspechu, ako petícia pri Európskom parlamente, ktorý sa pre vystúpenie Grónska z EÚ v r. 1985 označil za nepríslušný. Dánsky štát zaplatil preživším v r.1995 skromné odškodné: prerátane cca 5000 Euro na osobu.
US-Militär vermisst seit 40 Jahren Atombombe http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/0,1518,589958,00.html
|