Pred niekoľkými rokmi som pracoval pre spoločnosť, kde manažér rutinérsky vravel "Život nie je férový" v prípade, keď nedoprial zamestnancovi zvýšenie platu alebo odmenu. Po rokoch, keď som študoval právo, som zhrozený počúval profesorku, ktorá zároveň pracovala ako prokurátorka, nonšalantne prehlásiť: "Nuž čo!" po tom, čo triedu informovala, že človeka, ktorého ona považovala za nevinného, porota prehlásila za vinného.

Tieto dva príklady - a nespočetné množstvo iných - potvrdzujú neradostnú a v mnohých prípadoch veľmi nebezpečnú realitu: ľudská myseľ si dokáže odôvodniť všetko a hocičo, i keď základy pre tú racionalizáciu sú vybudované na argumentoch, správnych len zdanlivo.

Napríklad manažér spoločnosti sa očividne držal medzitým už vyvrátenej teórie sociálneho darwinizmu - konceptu, že Darwinovu teóriu "silnejší prežíva na úkor slabšieho" možno uplatniť aj na sociologické a ekonomické situácie. Ale dokonca aj Darwin zdôrazňoval, že je tu veľký rozdiel medzi udalosťami, za ktorými sú nekontrolovateľné prirodzené sily a tými, za ktorými je vedomá voľba jednotlivca.

Lenže uvažovanie prokurátorky je ešte neslýchanejšie, pretože v tom prípade nešlo len o peňažnú odmenu zamestnancovi, ale o samotnú slobodu. A tak som sa jej po hodine opýtal, aký je podľa nej, z morálneho hľadiska, rozdiel medzi tým, keď niekto nespravodlivo pripraví jednotlivca o slobodu použitím práva ako zbrane a zločincom, ktorý pripraví inú osobu o slobodu použitím noža alebo strelnej zbrane. Odvetila: "Ja som len predkladala argumenty. To porota ho uznala vinným."

Ale potom už nemala žiadnu odpoveď, keď som jej pripomenul, že ona sa rovnako, ako keď sa zločinec odhodlá k trestnému činu, rozhodla predviesť toho človeka pred porotu. Keby to nebola urobila, nebolo by tu rizika, že porota ho nespravodlivo uzná za vinného.

V priebehu posledných rokov práve takáto neslýchaná racionalizácia premenila Ameriku na prístav pre fanatizmus, nespravodlivosť, chamtivosť, diskrimináciu, šovinizmus, násilenstvá, pokrytectvo, netoleranciu a fanatický puritanizmus, chytro zaodetý do odevu konzervativizmu, náboženstva alebo "hodnôt komunity". Takže kým iné priemyselne vyspelé krajiny (s výnimkou Anglicka, na čele ktorého je Bushov mopslíček Tony Blair) sa pohýnajú do 21. storočia, Amerika stagnuje v atmosfére regresie a represie, za čo možno vďačiť morálnemu podvodu.

Morálny podvod, ktorý je už dlhodobo zbraňou tzv. "náboženskej pravice", je geniálny vo svojej jednoduchosti: stúpenci tohto podvodu obmedzovaním definície "morálky" len na záležitosti ľudskej sexuality zaobchádzajú s druhými nepoctivo, neférovo a kruto, ako sa im kedy zachce, zatiaľčo klamú sami seba, že oni sú "morálni" jednoducho už preto, lebo sa vedia (aspoň slabo) červenať, keď vidia "neslušný" obrázok. Z tohto dôvodu luhanie Billa Clintona ohľadom aféry s praktikantkou v Bielom dome malo za následok pokus o odvolanie z funkcie, kým luhanie George W. Busha o motiváciách vojny s Irakom nie.

Práve z tohto dôvodu je možné, že takými záležitosťami ako sú "homosexuálne manželstvá" alebo "vojny" proti sexuálne orientovaným materiálom sa dnes odvádza pozornosť od obáv, akými cenami budú ropné spoločnosti žmýkať z ľudí peniaze, od bezohľadného zarábania na vojne, od zmanipulovaných volieb alebo od faktu, že milióny Američanov dnes nemajú ani len základné zdravotné poistenie.

Lenže tie najväčšie nemorálnosti vo svete nemajú absolútne nič spoločné s ľudskou sexualitou. Toto je zoznam niektorých nemorálností, ktoré musia Američania podstupovať za tyranie Bushovej diktatúry:

- nemorálnosť tých pri moci, ktorí od iných požadujú etické štandardy, aké oni sami ignorujú;
- nemorálnosť pyšného osvojovania si fasády nadradenosti, i keď za úspechom vôbec nestojí talent alebo schopnosť, ale rodinný pôvod, manželské či politické konexie;
- nemorálnosť schovávania sa za náboženstvo, keď ide o chamtivosť, sebectvo, nenávisť a pokrytectvo;
- nemorálnosť tzv. vedátorov a politikov, prichádzajúcich s čierno-bielymi konceptami správne/nesprávne, založených nie na tom, čo sa skutočne udialo, ale na tom, kto to robí;
- nemorálnosť generálneho prokurátora Spojených štátov amerických, keď hrá hru "rozhorčenia" v prípade sexuálne orientovaných materiálov s účasťou súhlasných dospelých a pritom obhajuje ilegálne sledovanie Američanov, tajné väznice, držanie vo väzne bez obvinenia, mučenie, atď.;
- nemorálnosť zmanipulovania volieb vo svoj prospech a potom arogantne vyhlasovať, že nás do funkcie dosadil Boh;
- nemorálnosť zakazovania testovania DNA, čo by pomohlo predísť tomu, aby nemohli odsúdiť nesprávnu osobu - čo urobil Bush ako guvernér štátu Texas a pritom vyhlasoval že on je "za život";
- nemorálnosť schovávania sa za to isté racionalizovanie "za život" pri obmedzovaní medicínskeho výskumu, na základe ktorého by bolo možné vyliečiť chorobu alebo zranenie a pritom mať na svedomí krv tisícov zranených vojakov a desaťtisícov civilistov;
- nemorálnosť odsudzovania politiky afirmatívnej akcie kvôli tomu, že ide o "prerefenčné zaobchádzanie" a pritom mať celý život osoh práve z takého zaobchádzania;
- nemorálnosť verbálneho podnecovania irackých povstalcov, čo potom zbytočne privádza do riskantných situácií amerických vojakov - po tom, čo on sám použil rodinné bohatstvo (alebo v prípade Dicka Cheneyho odkladanie) na to, aby sa vyhol vojenskej službe počas vietnamskej éry;

Život v takej tyranii narušil aj ekonomickú štruktúru, čo viedlo k nasledujúcim príkladom, pokiaľ ide o túto sféru:
- nemorálnosť televíznych médií, posadnutých sledovanosťou, ktoré premárňujú najsledovanejší čas na líškanie sa tzv. celebritám a pritom odsúvajú programy, venujúce sa oprávneným sociálnym záležitostiam ako sú stratené deti, na skoro ráno, keď všetci spia;
- nemorálnosť veľkoobchodov, ktoré odmietajú predávať knihy, videá, CDs, ktoré nie sú "orientované na rodinu" a ktorým pritom vôbec nezáleží na rodinách vlastných zamestnancov - nútiac ich pracovať nadčasy, platiac im podúrovňové mzdy a ukracujúc ich o oprávnené výhody;
- nemorálnych obrovských ziskov z ilegálnych vojen, z výrobkov, vyrobených v nevyhovujúcich výrobniach v treťom svete, niekedy dokonca väzňami alebo deťmi;
- nemorálnosť presadzovania obmedzovania počtov zamestnancov a zlučovania pracovných miest, keď to ľuďom blíži;
- nemorálnosť celebrít a komentátorov, ktorí im pomáhajú v kariérach, keď vybičovávajú patriotizmus a/alebo vojnu v televíznych programoch, filmoch, rozhovoroch, v knihách a piesňach, hoci oni sami v armáde nikdy neslúžili;

Tento zoznam by mohol pokračovať donekonečna, samozrejme, ale ja som si istý, že čitateľ už chápe, o čo mi ide. A keď s niektorými (alebo všetkými) definíciami nemorálnosti nesúhlasíte, tým len dokazujete pravdivosť tohto pojednania: morálka je fluidický a relatívny pojem.

Ale niečo v nej je predsa len konštantné a ironicky, práve to mnohí z tzv. "náboženskej pravice" ignorujú, i keď sa stále odvolávajú na Toho, kto to povedal: "Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe."
Ak je pravda, že vesmír sa vždy snaží o obnovenie rovnováhy, tak dúfajme, že tí v Bushovej diktatúre a tí, čo sú zodpovední za umožňovanie, povzbudzovanie, presadzovanie jej zla a za profitovanie z toho, sa raz budú musieť zodpovedať a že oni sami raz budú musieť podstupovať mučenia, zneužívania, nespravodlivosti a vykorisťovania, akými trápili druhých - na večné veky.

_____________________________________________

David R. Hoffman, redaktor právnej rubriky, Pravda
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/83816-immorality-0