Kedysi som čítal zaujímavú štúdiu o sociologicko - spoločenských súvislostiach britských robotníkov v časoch priemyselnej revolúcie ako skupiny v 19. a 20. storočí a ich možnosti štrajku. (Anglo - Saxon Disease) Štúdia pojednávala o podmienkach, možnostiach, prejavoch a okolnostiach možných štrajkov anglo-saských robotníkov a hľadala príčiny tohto stavu.

Vyplynulo z nej, že čím je menšia jednota a súdržnosť určitej skupiny robotníkov, tým je menšia pravdepodobnosť na štrajk a naopak.

Inými slovami, len jednotní robotníci, (rodina, spoločnosť) sa dokážu zjednotiť a vzoprieť. Ak nechceme aby tak robili, je potrebné ich rozbiť, rozleptať vymyslenými teóriami a zamestnať nezmyselným bojom medzi sebou.

Obávam sa, že je to presne to, čoho sme dnes svedkami.

Ženy majú vraj málo práv, menej zarábajú a sú nedocenené.
Rád by som im samozrejme doprial viac, všetkého viac, pretože ženy sú posvätné a našou úlohou je ich chrániť a starať sa o ne.
Bohužiaľ feminizmus nebol motivovaný záujmom o ženy ale túžbou po moci. Pripúšťam pritom existenciu takých ľudí, ktorých pohnútky vo feminizme neboli zištné. Vravím skôr o vzniku feminizmu ako ideológii.

Odobral ich od mužov, postavil ich proti nim a vytrhol ich z náručia pre ne najprirodzenejšieho - rodiny.
Politici vyhlasujú o tom, žeby mali mať väčšie platy a mali byť povinne zastúpené v politike, na druhej strane však ich nútia ísť neskôr do dôchodku, v rodinách zvyšujú napätie a stres. Hlásajú, že žena by mala mať možnosť voľby.
Lenže ona ju nemá. Žena dnes nemá na výber rodina - práca. Slovenská, česká a tiež európske ženy dnes, ak chcú uživiť rodinu, musia ísť do práce či chcú alebo nie.

Ďalšou črtou feminizmu a podobných kampaní je výrazný dysgenický efekt. Vieme, že ženy, ktoré robia kariéru, nebudú mať s najväčšou pravdepodobnosťou žiadne deti, ak tak, tak len jedno. Na druhej strane, najprimitívnejšie vrstvy spoločnosti majú najväčšiu pôrodnosť, ku ktorej sú často motivovaní štátom - systémom sociálnych opatrení a podpôr.
Je teda zrejmé, že tým, ktorí podobné kampane organizujú a sponzorujú nejde o rodinu a jej hodnoty, nevadí im, že vymierame a už vôbec dopad týchto kampaní na spoločnosť.

Dávame viac práv deťom - reklamná kampaň o vysvedčení a množstvo nezmyselných nariadení v školách je toho dôkazom. Takýchto kampaní nás čaká viac. Motiváciou za týmto konaním nie je láska k deťom, ale snaha rozoštvať proti sebe isté skupiny ľudí v spoločnosti. Takto nastolený antagonizmus nielen zamestnáva, odčerpáva energiu a prostriedky, ale hlavne rozdeľuje.

Najstarším a najlepším spôsobom ako znepriateliť dve skupiny je povýšiť jednu na úkor druhej, povedať jednej, že je utláčaná, znevýhodňovaná a opakovať to tak dlho, až tomu uverí.

Poviem vám v danej súvislosti jednu príhodu z USA. Pracoval som tam pre jedného židovského zamestnávateľa, ktorý býval na Long Islande. Bola to malá firma, zamestnával okolo 10 - 15 ľudí.
Tento človek však každý deň prichádzal s vymyslenými tvrdeniami, ktorých jediným účelom bolo zamedziť vytvorenie priateľstva medzi pracovníkmi svojej firmy. Zrejme tým chcel zvýšiť produktivitu práce, neviem. Viem však, že si vymýšľal čo ten druhý povedal o inom a my sme potom pracne prichádzali na to, že si to vymyslel šéf a kolega o ďalšom kolegovi nikdy nepovedal, že pracuje zle, že nemá výsledky, že sa fláka... Bol to len šéfov výmysel.
Pomyslíte si chorá myseľ, ktorá takto koná a budem s vami súhlasiť. Vzniku mnohých hodnotných priateľstiev aj tak nezabránil. Bola to však metóda, ktorá sa dnes obdobnými spôsobmi uplatňuje v celej spoločnosti a sú to rovnako choré mysle, ktoré nás týmto zamestnávajú.

Moderným mottom teda je - deti, nepočúvajte svojich rodičov, vy viete najlepšie čo je pre vás dobré, nie vaši rodičia. Ženy, vaši manželia vás utláčajú a nedovolia vám presadiť sa a realizovať.

Myslíte si, že kampaň opakujúca ženám ako ich muži utláčajú, ako zarábajú menej ako oni, ako sa nemôžu pre nich realizovať zvýši súdržnosť v rodinách a upevní manželské vzťahy? Celá teória ľudských práv je postavená na umelo vyvolanom antagonizme.

Zákony EÚ dovoľujú deťom žalovať svojich rodičov, Slovensko už dnes má zákon, na základe ktorého učiteľ neposkytne rodičovi známky svojho dieťaťa ak s tým ono nesúhlasí. Pamätám sa ako v USA liberáli razili teóriu ponechať deťom maximálnu voľnosť, rodič nemal zasahovať, nemal pôsobiť autoritatívne.
Rodičov zdegradovali na ľudí bez vlastného názoru a inštitucionálne a cez názory "odborníkov" a celebrít ich učili ako majú vychovávať svoje deti. Čo však nespomenuli, bolo - NÁM to takto najviac vyhovuje.

Väčšina rodičov našťastie nestratila zdravý rozum a neposlúchla. Deti rodičov, ktorí si rady štátu vzali k srdcu sa stali nevychovávateľnými a musel ich vychovať niekto iný - v lepšom prípade televízia, ulica, v horšom väzenie.
Teória žalostne zlyhala, zvýšila sa kriminalita, vznikali gangy a rapídne stúplo násilie mladistvých. Spoločnosť sa začala rozkladať v samotnom jadre - rodine. Tak prišli s novým sloganom a striktnejším prístupom:
"Be a parent, not a pal" - Buď rodič, nie kamarát - alebo
"It´s 10 pm. Do you know where your children are?" - Je desať hodín. Viete, kde sú vaše deti?
Tí, ktorí žijete v USA si určite tieto slogany z TV pamätáte.

Zahodili hodnoty rodiny, aby ich vzápätí pracne znovuobjavovali. Musíme i my prejsť týmto bolestným procesom strácania a opätovného hľadania? Musíme si skutočne osvojovať zo západu len to najhoršie?

Liberáli nás neučia lásky k rodine a rodičom, nedávajú príklady, neukazujú spôsoby, nevlievajú milióny do pozitívnych reklamných kampaní.
Nie.
Reklamy sú konfrontačné, cieľom je rozoštvať, nie stmeliť, cieľom je zabrániť možnosti štrajku, možnosti brániť sa, cieľom je izolovať, zastrašiť a odradiť.
Pretože len rozjatrené a rozhádané jadro sa nezmôže na odpor rovnako ako anglo-saskí robotníci v časoch priemyselnej revolúcie.

Roman, prop.sk