Prvý milovník storočia

Keď v päťdesiatich rokoch navštívil Gerard Philipe Bratislavu, jedna pani hodila pod jeho nohy hodvábnu vreckovku, na ktorú stúpil. Pani okamžite vreckovku zobrala a opatrovala ju až do svojej smrti ako relikviu na "anjelsky krásneho Gerarda".

Madam Mina Philipe si rozkladala na stole karty taro a bezmyšlienkovite na ne pozerala. Panebože, veď nielenže sa nedokáže nadchnúť, ale je ešte studený ako ľad, lásky tu nikde niet ! Madam Philipe sa nazlostila. Gerard raz a navždy zakázal matke, aby vykladala taro o ňom.

Ale matka Mina Philipe bola netrpezlivá a chcela vedieť, čo jej syna čaká s tou prekrásnou Máriou Casarez. Tým viac, že to bol párik na pohľadanie. Neexistuje, aby Gerard nebol zamilovaný. A tak znova rozložila karty taro pred sebou. A znova vyšlo to isté " Nemiluje". Madam Philipe spratala karty a neochotne vyšla na ulicu, aby sa nadýchala " rímskej páľavy", ako zvykla hovoriť. To Gerard ju zobral do Ríma, aby mu bola nablízku v čase filmovania" Väznice Parmskej".
V tom čase na pobreží mestečka Rimini trávi čas Gerard s očarujúcou Máriou. Pritíska si jej ruku na svoju hruď, tým svojim nezabudnuteľným pohľadom jej pozerá do očí . " Dnes ?- takmer hanblivo sa spytuje. V jeho hlase je nádej a nežnosť. Mária je už dávno pokorená výzorom a chovaním Gerarda, ale stále každý deň odkladá ten moment intímneho zblíženia. Predovšetkým preto, že už má ženícha, herca Jeana Serve. Ale neocitnúť sa v čistým prekrásnym očiach Gerarda Philipa, jeho nežnej takmer zženštilej nežnosti, to jednoducho nie je v silách žiadnej ženy...

V ten deň, keď odchádzajú do Paríža, madam Philipe to už nevydržala a sama prišla za Máriou, v posledných dňoch sa jej zdala, že dievčina sa jej vyhýba. " Mária, vy ste so Gerardom taký zaujímavý pár, viete ja budem šťastná, ak..., začala reč Gerardova matka. A zrazu.. " Váš syn je čudák - vykríkla Mária a topiac sa v slzách utiekla preč.

" Môj Anjel a čudák ?Madam Philipe dlho nenachádzala reč od veľkej zlosti.. Už si zvykla nazývať svojho syna Anjelom. Začala ho tak volať po jeho prvej divadelnej úlohe v roku 1942 v hre " Sodoma a Gomora" v ktorom dvadsaťročný Philipe hral skutočného anjela na pódiu nie veľkého ale moderného parížskeho divadla. Režisér dal túto úlohu mladému hercovi, ktorý práve skončil divadelné kurzy v Nizze a neurobil chybu. Po tejto premiére získal mladá herec prvý úspech a jeho meno sa stalo známym.

Raz, keď režisér bol za kulisami, s údivom pozeral na mladého herca Anjela Sodomu, ako schádza zo scény a kričí . " Je tu niekde čistá voda, som smädný". Lepšieho Anjela som nemohol ani nájsť hútal režisér a v tom počul dievčenský ston. Keď sa obrátil, videl, ako pred sekundou odchádzajúci Anjel, stíska za kulisami svoju priateľku Bernadette Lange. Dievča takmer kričalo od bôle, ktorú jej spôsoboval Gerard. Podľa všetkého toto kričanie Anjela ešte viac rozpaľovalo. Stískanie netrvalo dlho, lebo Anjel musel na scénu , kde obtiahnutý kosým na jeho tele, jasne demonštroval, jeho erotické túžby. Režisér takmer vybehol na scénu, ale potom si to rozmyslel. Priateľke Bernadette prísne zakázali, aby sa objavila počas predstavenia za kulisami.

Jeho matka ho z ničoho podobného nepodozrievala. Gerard len čo si zobliekol po predstavení biblický kostým, ponáhľal sa ulicami okupovaného Paríža domov, do hotela, ktorý sa volal " Malý raj" a bol to hotel, ktorý prebudovali na penzión pre hercov, ktorý vlastnil Marcel Philipe, otec Gerárda. Bývala tu napríklad Simone Signoretova, Yves Allegre, a ďalší herci. Vo veľkej staromódnej izbe sa podávalo jedlo, ako na sviatok. V noci, keď sa všetko zo stolov popratalo madam Philippe vzývala duchov, zaoberala sa špiritizmom a hádaním. Gerard mal zasa svoju záľuby, vo svojej manzardke po predstavení obveseľoval svojich priateľov. Koníčkom Gerarda bola mystifikácia a a výmysly. Napríklad keď polícia v roku 1942 informovala, že z väzenia utiekol známy trestanec a zločinec, ktorý bol doktorom, Gerard zo svojej manzardky zatelefonoval jednej priateľke svojej matky , predstavil sa ako polícia a povedal, že väzeň , ktorý utiekol sa blíži k jej domu, nariadil jej , aby otvorila okná i dvere, aby ho mohla polícia chytiť, keď tam príde. Výsledok tohto žartu bol takmer tragický, od strachu matkina priateľka dostala srdečný záchvat.

Kde sa v Gerardovi vzala takáto krutosť , o ktorej nevedela ani jeho matka, nevedno. Možno, že od otca, ktorý vplýval na obidvoch bratov, staršieho Jeana a mladšieho Gerarda, bol totiž členom fašistickej ligy Železného kríža a podobné " žarty" pokladal za chytrosť: Napríklad raz povedal žene a Gerardovi, že Jean sa stratil a potom sa na nich osopil, aby žena prestala plakať a aby si Gerard slzy a sople schoval do vrecka. Samozrejme celú vec si vymyslel..
Na šťastie, otec nemal veľa času na synov, musel sa venovať obchodu a tak starostlivosť zostala na madam Philipe, fotografie z tých čias hovoria jasne, že títo traja predstavovali nerozlučnú trojicu. Raz dokonca všetci traja ochoreli na šarlach a ležali v tej istej izbe. Aby si nemuseli odovzdávať veci z ruky do ruky a aby nevstávali z postele ako prikázal doktor, Jean vymyslel niečo na spôsob lanovky a tak si odovzdávali hráčky, knihy a zápisky navzájom medzi sebou.
Skutočný život pre madam Philipe skončil v roku 1944, keď jej manžela zavreli za kolaboráciu, mal však šťastie, jeho syn Gerard bol už vtedy veľmi známy herec a mal veľa priateľov medzi členmi Odporu, čo bola organizácia, ktorá bojovala proti nacistom vo Francúzsku. Gerardovi sa podarilo nemožné, jeho otca pustili na slobodu až do vynesenia rozsudku, ten bol nakoniec veľmi milosrdný, aj vďaka Gerardovi.

Ale čo sa nestalo, kým vyniesli rozsudok Marcel Philipe zmizol. O tom, kde, nevedela ani jeho manželka. Starší syn sa oženil a žil na vidieku, Gerard s matkou sa usadili v centre Paríža, moderný byt so všetkým zariadením bol niečo celkom iné, ako ich predchádzajúce bývanie. Madam Philipe tu prijímala návštevy, stala sa známou veštkyňou pre parížsku bohému.
Karty neklamali - Gerard a Mária sa rozišli. Je to strašné, vedieť predvídať budúcnosť. Už niekoľkokrát sa madam Philipe zariekla, že nebude veštiť svojim blízkym, ale nikdy to nedokázala. Raz, snažiac sa vyveštiť osud Gerada, vytiahla kartu diabla a celkom sa zľakla. A čo sa stalo, o niekoľko týždňov ponúkli Gerardovi, aby si zahral úlohu Caligulu. A z Anjela sa stal Caligula. Táto úloha priniesla Geradovi najväčší úspech v jeho rannej hereckej kariére. Paríž bol nadšený, ale matka prosila svojho syna, aby túto úlohu už nehral, pretože obraz Caligulu protirečí anjelskému výzoru jej chlapčeka.

Gerad Philippe bol na výslní hereckej kariéry a celé dni a večery trávil v divadle, pracoval doslova do úmoru. Jeho priateľ Jaques ho nakoniec v roku 1947 zobral do Pyrenejí, aby si oddýchol, Anne Nicole Fourcade, priateľka Jaquesa a režisérka dokumentárnych filmov tam žila v malom dvojposchodovom domčeku. Anne privítala Gerarda, ako keby sa poznali sto rokov, bola o päť rokov staršia od neho a jej manžel bol známy sinológ. Mala syna Allana. A keď raz pozerali rodinné fotografie, na ktorých je rodina samá veselosť a Allan sa vždy pozerá s obidvom na matku, Gerard zistil, že mu tieto fotografie pripomínajú jeho rodinu, jeho matku a začalo mu byť clivo po rodine a po takejto atmosfére.

Nie, Gerard sa nezamiloval, bolo to niečo iné, malý chlapček chcel, aby mu znova dali hračku, ktorá sa mu páčila. A tak začal rozohrávať celú škálu svojich " chytrostí", nežné slová, stisk rúk, veľa hovoriace pohľady, romantické prechádzky po horách a nakoniec vyznanie lásky. Gerard chcel mať Anne, takmer sa zbláznil, keď si uvedomoval, že o niekoľko týždňov by mala odcestovať za svojim manželom do Číny. Napriek tomu Gerardom zlomená Anne odcestovala, plná zmiešaných pocitov, s manželom vždy mali pekné vzťahy a ten si nezaslúžil lož a ani neveru..
Celý rok Gerard bombardoval Anne listami.. Ja viem, že máš rodinu a ja by som ju nechcel narúšať... Ale stále ťa žiadam o ruku..... Nikto ťa nebude milovať tak , ako ťa milujem ja...

Gerard svoje dosiahol, po návrate z Číny do Paríža podala Anne o rozvod.
Svadba sa uskutočnila v roku 1951 a bola veľmi skromná. Gerard odišiel od svojej matky a usadil sa s manželkou v trojposchodovom dome naproti Boulonského lesa. Na veľkom balkóne domu Geard sám zmajstroval klietku pre dva holuby, čo malo symbolizovať ich nežnú lásku. Dom bol otvorený pre ich priateľov, Anne hrala na klavíri a Gerard púšťal priateľom svoje obľúbené jazzove platne, na návštevu často prichádzala aj madam Philipe a bola rozčarovaná, keď počúvala svojho syna hovoriť v tretej osobe. " Žeže chce jesť" , / Žeže je unavený". " Gerard, ver mi, tak sa nemožno rozprávať so ženou s ktorou si líhaš do postele", povedala mu matka. A pre seba si madam Philipe vzdychla, či to nie je ešte to dieťa a nie to ešte " prvý milovník pokolenia", ako francúzska tlač nazývala Gerarda Philipa.

Na rozdiel od iných žien, Ann nikdy nechodila so Gerardom na nakrúcanie filmov, jednoducho jej to ani na um neprišlo, načo, veď celkom dôverovala " svojmu Žeže". Zaujímavé je, že za Gerardom sa nenašiel ani jediný ľúbostný román, počas nakrúcaní, hoci ako káže zákon prírody, všetky jeho filmové partnerky, bez výnimky, boli do neho zaľúbené. Rozkošná Gina Lologrigida, ktorá s ním nakrúcala "Fanfán -tulipán" zisťovala, ako možno ovládnuť " prvého milovníka" . Ďalšia krásavica Michele Morgan počas nakrúcania filmu" Veľké manévre" niekoľkokrát pozývala Gerarda na raňajky do rozkošného tichého hotelíka, alebo k sebe do izby na šálku čaju.. " Žiaľ nemôžem" znela vždy tá istá odpoveď . A počas nakrúcania sa opakovalo vždy to isté, keď skončil svoje vystúpenie, okamžite si zbalil veci a zmizol až do nasledujúceho dňa. Nepriatelil sa ani so štábom filmu, každého si držal od seba na dištanc. Jeho fanúšikovia takmer onemeli, keď sa objavil rozhovor s Daniele Darieux, ktorá s ním hrala vo filme " Červený a čierny" a ktorá povedala, že nakrúcať so Gerardom je to isté ako hrať pred kamennou stenou, všetky jeho činy sú sterilné a on sám je vnútorne absolútne chladný.

Rodinná idyla v rodine "prvého milovníka" bola narušená vtedy, keď Ann dostala telegram. Bola doma sama, starala sa o dcérku Anne Mary, ktorá sa narodila v decembri 1954 lebo Gerard odišiel nakrúcať niekde na vidiek Poštár sa už pri dverách ospravedlnil za neskoré doručenie, pretože najskôr telegram doručili do divadla a keď tam Gerad nebol, až tak ho priniesli do jeho domu. Anne otvorila telegram a čítala" Stretnúť sa môžeme, adresa je správna, Čakám a podpis Marc. Telegram poslali z Barcelony. Anne nič nechápala, nevedela kto je Marc a čo znamená Barcelona. Zatelefonovala Gerardovej matke. Tá hneď prišla, a keď prečítala telegram, zbledla, vedela kto je Marc, bol to jej stratený manžel a Gerardov otec. Ešte predtým, ako vyniesli rozsudok, stratil sa. Madam Philipe nedostávala od manžela žiadne správy, ale jej karty hovorili, že je živý. A tak madam Philipe musela porozprávať svojej neveste o tragédii ich rodiny a o Gerardovom otcovi.

O čom hovorila madam Philipe so svojim synom po návrate do Paríža nikto nevie Po niekoľkých dňoch sa madam Philipe, žena v rokoch , usadila so svojho malého auta a sama odišla do Barcelony, navštíviť muža. Stretnutie bolo normálne, Marcelovi sa darilo v obchode a nežil si zle. Neverila však svojim ušiam, keď zistila, že jej Anjel zorganizoval útek otca do Španielska a sám šoféroval auto až po španielske hranice. Za celé roky sa tajne stretávali, Gerard často navštevoval otca. Keď o tom počula madam Philipe, rozplakala sa.

"Celý život si sa pokladala za dobrú matku" kričal na ňu Marcel, ktorého dráždili jej slzy" ale čo skutočne vieš o svojom anjeličkovi ! Žena, rodina, detičky.... ale vieš ty skutočne napríklad, že.... Skormútená madam Philipe, takmer bez tlkotu srdca počúvala o jeho nevyčísliteľných milenkách, ktoré mal Gerard v Španielsku, počúvala o tom, ako preoblečený a zamaskovaný, navštevuje tamojší najvychýrenejší bordel a neverila svojim ušiam. Chlapček, ako ho nazýval Marcel, mal už niekoľkokrát nepríjemnosti s majiteľkou tohto zariadenia, Gerard sa totiž veľmi hrubo správal k dievčatám, až tak hrubo, že šéfka mu pohrozila súdom. A nebyť jeho otca a jeho stykom " prvý milovník " by sa nevyhol veľkému škandálu. Domov sa madam Philipe vrátila ako vo sne, nevedela ani rozmýšľať.
Gerard Philippe sa v tom čase už menil na národnú svätyňu Francúzka . je na vrchole slávy, volajú ho do celého sveta, tisícka listov, fanúšikovia čakajú na neho všade. Nakrúca už menej, ale hrá v elitných divadlách Paríža. A po predstavení sa vracia domov, k svojej manželke Anne, ktorú mu vždy pripraví horúcu čokoládu.

Rok 1956 sa začal pre rodinu celkom šťastne. Vo februári sa narodil syn Olivier. Na oslavu pozvali najbližších priateľov, pilo sa šampanské, padali prípitky, Anne sa ospravedlnila z tejto veselej vravy, aby mohla nakŕmiť synčeka. Kel sa vrátila do hosťovskej izby, počula neznámy mužský hlas, ktorý hovorí : Žiaľ, pane musím vám oznámiť a röntgen to dokázal, že vaša choroba je neliečiteľná a zostáva vám okolo šiestich mesiacov. Predajte dom, odíďte na vidiek a snažte sa nemyslieť na nič". Anne sa vrútila do dverí, celá bez seba. Zistila však, že nikto nový sa tu nenachádza a Gerard usmievajúc sa, zavesuje telefón. " Čo sa deje", pýta sa Anne. Kto to rozprával ? " " Upokoj sa, to len "Žeže" si trošku zaimprovizoval". Gerard to povedal takým tónom, ako malý chlapec. Bol to len výmysel.
Po tomto incidente začala Anne častejšie navštevovať svoju svokru, kým Gerard bol v divadle, chodila za ňou s deťmi a prosila ju, aby sa pokúsila vyložiť jeho osud" Ani za svet, dieťa moje, dala som totiž slovo", odpovedala svokra. Anne ju však nakoniec uprosila Po polhodine, kým sa deti hrali v druhej izbe, z tej, kde sedela Anne s madam Philipe sa ozvali výkriky. Pri rozložení kariet, padla na Gerarda biela karta, čo znamenalo smrť.

Onedlho sa okolo mena " prvého milovníka " rozhorel prvý škandál. Dany Carell, ktorá hrala spolu so Gerardom vo " Veľkých manévroch" sa hrdo pochválila svojim priateľkám, jednej, druhej, piatej, že sa jej podarilo poláskať sa s deťorodným orgánom najneprístupnejšieho muža Francúzska. Historka sa stala samozrejme obľúbenou témou tlače. Okrem toho Carell celému svetu zvestovala, že " Gerard vie také triky", ktoré nemožno očakávať od priemerného muža rodiny.

Anne samozrejme potrebovala od Gerarda vysvetlenie. Sedeli na tom istom balkóne, kde ešte prednedávnom hrkútali ich dva nežné holúbky. Krátko predtým jeden z holúbkov umrel a Ann si myslela, že to je znamenie. Gerard sa snažil odkladať rozhovor a nervózne bubnoval palcami po stole. Anne sa v hĺbke svojej duše nádejala, že Gerard jej povie s nevinným úsmevom malého dieťaťa " To sú hlúposti, pusť to z hlavy, .Žeže nebol nikdy neverný svojej Anne". Mlčanie sa však stalo neznesiteľným. A zrazu Gerard vyskočil zo stoličky, odišiel do izby a vrátil sa s balíkom listov. " Čítaj, keď chceš poznať pravdu, tak čítaj!" Tvár Gerarda očervenela, stal sa zlým, neudržateľným." Ty si myslela, že si sa vydala za Anjela , áno ? Anjeli sa neženia !" Anne si spočiatku myslela, že sa ocitla na divadelnom predstavení. Gerard sa celkom ponášal na Caligulu. Povedal jej všetko, začínajúc milenkami a končiac bordelom, kde jeho tvár poznajú aj mačky, o jeho mystifikáciách, ktoré priviedli k smrti nejedného človeka, počas jeho španielskych avantúr. " Moje prekliatie spočíva v tom, že Boh ma stvoril len ako herca", kričal manželke do tváre. Taká je pravda, niekto ju však pochopil už dávno, povedal Gerard a hodil Anne posledný list svojho priateľa Jaquesa v ktorom bolo napísané : Bojuj so svojim egoizmom a suchopárnosťou. Môže sa vyliečiť, ale treba začať už teraz. Kým sa chceš stať -anjelom alebo šialencom ? Myslíš si, že možno byť hlbokým a pravdivým hercom, keď máš vo svojej hrudi kus mramoru ?"

Anne však už nič nepočula - upadla do bezvedomia. Keď prišla k sebe , videla, že pred ňou kľačí jej Žeže a bojazlivou a nežnou tvárou. " Anne , Žeže miluje len teba. Ak Žeže miluje, tak miluje len teba. A deti. Anne, zabráň svojho Žeže".
Len niekoľko dní po tomto rozhovore, pocítil Gerard ostré bolesti v žalúdku. Röntgen ukázal na zápal pečene: Hercovi predložili operáciu. Pod iným menom umiestnila Anne svojho manžela v jednej parížskej nemocnici.. Po operácii jej oznámili, že Gerard má rakovinu pečene.

Keď sa to dozvedela, urobila Anne všetko, aby sa Gerard nedozvedel pravdu. V 24.novembra 1959 mu zatelefonoval otec, aby v nijakom prípade necestoval do Španielska, lebo tam ho čakajú nepríjemnosti. Syn mu to sľúbil. Veril, že o niekoľko dní bude zdravý. Ďalšie ráno, už .však Gerarda Philipa nebolo.
Na pohrebe ani Anne, ani Mina Philipe neuronili ani slzu. Mnohí hovorili, že tieto dve ženy, jedna mladá, druhá stará, obidve oblečené do čierneho, so zatknutými perami, boli si veľmi podobné. Verné ochrankyne pravdy tajomstiev Gerarda Philipa. Ešte v ten večer sa obidve zamkli u madam Philipe, zatiahli závesy na oknách a akému vešteniu sa venovali, vie iba sám Boh.
Prešlo niekoľko rokov a manželka Gerarda Philipa, Anne, vydala niekoľko kníh o svojom manželovi V nich predstavila Gerarda takého, akého ho chceli vidieť Francúzi - obraz čistoty, poriadku a dobrosrdečnosti. Jedným slovom, anjela.

_____________________________________

Svätoboj Clementis