Čo povedať na adresu publicistu, ktorý sa Slovákov snaží presvedčiť, že s ostatnými Slovanmi nič spoločné nemajú?

Možno najlepšie by bolo len mávnuť rukou a ignorovať ho.  Lenže práve to sme doteraz robili: mlčali sme, keď sme nesúhlasili, pretože vo väčšine prípadov nižšia duševná úroven protivníka zabraňovala veci riadne vysvetliť.  Ale keďže teraz je už ohrozené samotné naše bytie, je načase hovoriť, čo si o veciach skutočne myslíme.

Pokiaľ ide o článok pána Krivošíka (viď dolu-uvedená adresa), už hlavná téma bije do očí. Načo sa vôbec zamýšľať nad tým, či je prop.sk "konzervatívna" alebo "ľavicová"?  Veď tie kategórie už dávno neplatia.  Zastaralé škatulkovanie prúdov myslenia, náhľadov na svet a na riadenie spoločnosti, ktorého sa autor drží, je už dávno prekonané, o čom svedčí politika súčasných pravicových a ľavicových strán, ktorá sa všade vymyká z rámca zaužívaných predstáv.  A navyše, keby autor častejšie navštevoval stránku Proti prúdu videl by, že redakcia sa snaží vyberať články veľmi rozmanité, z ľavicového i pravicového spektra, aby si ľudia sami mohli vybrať, kto z autorov má pravdu a kto nie - a v čom.

Po desaťročiach vymývania mozgov sa u nás mala rozprúdiť otvorená diskusia o smerovaní vývoja spoločnosti a o hlavných západných myšlienkových prúdoch, ktoré sa pred nami bývalý režim snažil utajiť - a to sa spočiatku aj dialo.  Ale potom ju hlavný mediálny prúd náhle zastavil a začali nás jednostranne "vychovávať" v zmysle želania tých, ktorí ich štedro platia.  Stránka Proti prúdu uvádza, že si dala za cieľ predstavovať rôznorodé názory, ku ktorým naša spoločnosť teraz zase nemá prístup a to je veľmi chvályhodné.  Ľudia majú právo na slobodnú výmenu informácie, aby sa mohli zamýšľať a vybrať si to, čo pokladajú za najlepšie.

Lenže tento autor má mimoriadny talent miešať pravdivé, polo-pravdivé a nepravdivé skutočnosti tak, aby sa v konečnom dôsledku zastierala pravda.  Obyvateľstvo Západu sa naučilo orientovať v tomto - nám cudzom - mediálnom štýle vyjadrovania, ale nám ešte chvíľu potvrvá, než budeme s istotou triediť obilie od pliev.

S autorom možno súhlasiť v tom, že materialistický svetonázor hodnotil spoločnosť, akoby to bol nejaký bezduchý stroj a že to vôbec nezodpovedá realite.  Každá spoločnosť - od najmenších komunít po veľké celky - je akoby živým organizmom, ktorý dobre funguje len vtedy, keď má všetky orgány zdravé a životaschopné.  Ale v istom dôležitom bode sa s autorom nezhodneme: Keďže na životne dôležité "orgány" európskych spoločností sa dnes neľútostne útocí, my si na rozdiel od neho uvedomujeme, že to môže skončiť len naším zánikom.  Ale pán Krivošík v tom vidí "paranoju".

Po prečítaní názoru, že priepasť medzi katolícko-protestantskou časťou Európy a pravoslávnym Ruskom, Srbskom a Bulharskom je taká veľká, že Slovák má kultúrne bližšie k Maďarovi než k Rusovi, je hneď jasné, že to mohol napísať len človek, ktorý vôbec nerozumie slovanskej duši a keďže ten nezmysel tak vehementne predkladá širokej verejnosti, možno sa zámerne snaží vnášať medzi slovanské národy rozkol.  Inak si to vysvetliť nemožno.  Veď prečo poukazuje práve na pravoslávne Rusko, Srbsko a Bulharsko, keď v prípade pravoslávneho Grécka očividne nepochybuje, či je alebo nie je súčasťou európskej kultúry?!  Prečo má len na Slovanstvo taký negatívny pohľad?  Nezhody medzi krajinami tu vždy boli, ale pravdou je, že rozkol do nich takmer vždy vnášal niekto cudzí.

Jednotné Slovanstvo je nočnou morou pre tých, ktorí by chceli mať kontrolu nad svetom.  Niet takých krajín vo svete, ktoré by mali väčší potenciál nájsť spoločnú platformu, než krajiny slovanské.  Keby postupovali jednotne, predstavovali by silu, proti ktorej by nádejní svetovládcovia nezmohli nič.  A tu vôbec nejde o silu vojenskú, o "imperiálnu hrozbu pre svet", ako píšu rôzni sveta neznalí mudrlanti, ale o pozitívny príklad pre ostatný svet.  Ten je pre nich nebezpečnejší, než najmocnejšie armády.

"Stará slovenská škola" z konca 18. a 19. storočia - Štúr, Vajanský, atď. - bola silne pro-ruská.  Inej možnosti tu vtedy pre Slovákov nebolo.  Lenže ani dnes to nie je inak! Pozrite na súčasnú maďarskú politiku - štátnu, i menšinovú.  Hneď tu máme potvrdenie tejto historickej pravdy.  Katolícko-protestantský pôvod Slovákov nevylučuje panslavizmus a náklonnosť k Rusku - naopak; tu ide o príbuznosť duší, o podobné zmýšľanie a morálne štandardy.  A keď berieme do úvahy vývoj na Západe, ten bude čoraz väčšmi očakávať spásu práve od toho "mohutného slovanského dubiska". Pretože inej cesty tu už nebude.  A toto žiadny súčasný pisálek, žiadny samozvaný "expert" a politológ nezmení.

Nedajme si od nikoho radiť a vnucovať, koho smieme voliť a prijímať do vlády a koho nie!  Veď pokiaľ ide o "vzorovú" západnú politickú kultúru, ak je niečo pre ňu typické, tak je to vierolomnosť, pokrytectvo, nepoctivosť a obmedzenosť na seba orientovaných záujmov.  A vraždy a genocídy.  Rovno pred očami celej svetovej verejnosti!  A západným politikom nadutá arogancia teraz už natoľko oslepila mozog, že si ani nedajú námahu, aby to robili chytro; dopúšťajú sa vyložene školáckych chýb - a každý to vidí.  Chavéz je z toho taký zhrozený, že sa na pôde OSN poverčivo prežehnal.  Ale pre pána Krivošíka je Západ stále ešte svetlý vzor, ktorý by sme mali slepo nasledovať, akoby sme vlastný rozum nemali.  Silou-mocou sa nás snaží zatiahnuť do jalových teoretických diskusií, aby sme nemali čas uvedomiť si, že sa rútime do priepasti.

My, Slovania, si musíme vytvoriť svoj vlastný poriadok - taký, aby bolo možné do popredných funkcií voliť len tých najlepších a najmúdrejších spomedzi nás.  Nie takých, čo majú najtvrdšie kopytá a najostrejšie pazúry!  Západ ekonomicky krachuje a spoločensky sa rúca, nuž akým právom nám prikazuje, čo máme robiť?  Do tej pekelnej diery, ktorú si sám pre seba vykopal, ho my nasledovať nechceme.

Z autora cítiť urazenú ješitnosť, keď sa sťažuje, že mu ľudia píšu, že je zrejme žid.  Prečo sú vraj podozrievaví, keď má také írecité slovenské priezvisko?  Lenže autor sa nemusí volať "Weiss, Klein, Gross alebo Edelstein" aby čitatelia dospievali k názoru, že tu čosi nesedí.  Ľudia ne-európskeho pôvodu úplne inak uvažujú a to sa nikdy nedá skryť.  Slová sú veľmi vhodným nástrojom, keď nimi vie osoba šikovne narábať, ale sú aj zradné.  V písomnom prejave vždy odhaľujú úroven bytia, v akej dotyčná osoba operuje, jeho/jej osobné presvedčenia a predsudky - a tým často aj ne-európsky pôvod.  Ľudia môžu žiť v cudzej krajine celé stáročia a stále sa od domáceho obyvateľstva odlišujú, pretože posudzujú veci z úplne iného uhla a hľadisko domácich nechápu.

A pokiaľ ide o pána Mináča, autor je zrejme presvedčený, že keď má básnik, maliar alebo spisovateľ "nesprávne" politické názory, jeho dielo patrí na smetisko a nie na tabuľu cti - bez ohľadu na kvalitu.  Z pána Krivošíka by bol dobrý boľševický kádrovák; ten hneď každého zaradí, kam podľa neho patrí.  Zaujímavé je to, že práve takto sa v poslednom čase postupuje v západných kultúrnych inštitúciách, teraz už veľkou mierou poznačených ne-európskym živlom: buď si politicky s nami - alebo tvoje dielo hodíme psom!  Napokon, aj pán Krivošík píše, že "kritizovaním židov ako kolektívu si človek len koleduje o problémy a zaradenie do rôznych nepekných škatuliek".  Ale jemu toto očividne nehrozí.

Takisto mu uniká, že autormi kritických článkov na prop.sk, týkajúcich sa židov a izraelskej politiky, sú zväčša židia.  Keď môže mať židovské etnikum takéto rôznorodé, rozporuplné (niekedy i vyložene "paranoické"!) názory, prečo ich nemôžeme mať my?  Prečo sa na nás vyvíja nátlak, aby sme zmýšľali uniformovane, vyjadrovali sa ako dobre cvičené opice a striktne sa držali len "politicky správneho" kódu? 

Skutočná sloboda sa týka práve sveta ideí.  V iných oblastiach sa človek musí sústavne obmedzovať a držať svoje prirodzené inštinkty a pudy na uzde, keď chce žiť medzi inými ľuďmi.  Ale slobodne posudzovať idey a dospievať k vlastným názorom a presvedčeniam, to je prvoradé právo každej rozumnej ľudskej bytosti.

Vážený, ak sú ľudia podozrievaví, k tomu je tu vždy dôvod.  A dejiny dosvedčujú, že mnohí "konšpirátori" - z ktorých sa ľudia vysmievali, ktorých mocní prenasledovali a zatvárali do psychiatrických liečební - mali napokon pravdu.  Ktosi múdry povedal, že osoba, ktorá tuší "konšpiráciu", často len jednoducho dovidí ďalej, než väčšina ostatných.  Nie vo všetkých prípadoch to platí, samozrejme, ale to už nechajme na ľudí, aby rozhodli, čo z predkladaného materiálu je zrejme pravda a čo len nejaká osobná paranoja.


_____________________________________________

Mária Sepešiová
Odozva na článok Lukáša Krivošíka pod názvom "Prop.sk - konzervatívci alebo paranoici?", ktorý možno nájsť na adrese:
http://www.prave-spektrum.sk/article.php?485