Rubrika: blízky východ 2008

Napriek neuveriteľným pomerom pre iné konfesie a rasy v Izraeli, ktoré sú zrovnateľné len s bývalým juhoafrickým apartheidom, sa stále hovorí o tejto krajine, ako o demokratickej.
V niektorých európskych krajinách sa ozývajú hlasy, že Izrael by mal byť prijatý do EÚ a NATO (v jeho štruktúrach je už takpovediac etablovaný). Pritom podľa názvu ide o „Severo-atlantickú alianciu“. Nejde zrejme o nič iného, ako zatiahnuť Európu priamo do epicentra blízkovýchodného konfliktu a nechať Európanov ťahať horúce gaštany za „vyvolencov“, ktorí sú veľmi hákliví na ľudské straty. Akoby nám už nestačila „misia“ v Afghanistane, pridá sa ešte na Sinajskom poloostrove a blízkom okolí. 60 výročie založenia Izraela bude isto dobrou príležitosťou, aby hlavy štátov a vlád prejavili svoj obdiv k tomuto „mačkopsovi demokracie“ na Blízkom východe.
 

Dezignovaný latinský patriarcha Jeruzalema, Twal, menoval ako prianie pre Izrael k jeho „narodeninám", aby všetci ľudia v regióne pocítili mier a bezpečnosť.
Jeruzalem, 6.5.08 (KAP) / Arcibiskup-koadjutor Jeruzalema, Fouad Twal, požaduje pri príležitosti 60-teho výročia štátu Izrael rovnaké zaobchádzanie so Židmi a Arabmi v Izraeli.

"Ak chce byť štát skutočne demokratický, tak sa musí s jeho občanmi zaobchádzať rovnako", povedal Twal, ktorý sa pravdepodobne v júni stane novým latinským patriarchom, v utorok v interview s nemeckou katolíckou spravodajskou agentúrou KNA. "Ak naproti tomu sa usiluje o konfesijný charakter, musí nutne konať diskriminačne: bude sa pokúšať, podporovať židovskú väčšinu, uľahčovať jej životné podmienky a prívržencov iných náboženstiev držať mimo krajinu, týchto zastrašovať, alebo dokonca vypudzovať. To je ten konflikt pred ktorým Izrael stojí", povedal Twal.

Twal doložil, že chápe "strach, že by sa mohol stratiť židovský charakter Izraela", ale "demokracia žije z princípu rovnoprávnosti svojich občanov. Preto musí ozajstná demokracia riskovať – aj keď ide o to, tento zvláštny charakter stratiť".

K nastávajúcemu 60. výročiu založenia Izraela formuloval arcibiskup želanie, že všetci ľudia v regióne – Izraelci a Palestínci, Židi, kresťania a moslimovia – by mali pocítiť mier a bezpečnosť. Ale "pretože ľudia a ich vodcovia doteraz, napriek všetkým opatreniam, nedosiahli jedno, ani druhé, obraciam sa k Bohu: prosím ho, aby viedol srdcia ľudí k skutočnému mieru".

Na oslavách v Izraeli sa však nezúčastňuje, pripomenul Twal: "My sa držíme úplne späť. Prevažná väčšina našich kresťanov sú Arabi, a pre nich znamená tento deň nič iného, len spomienky na 60 rokov konfliktov, vyháňania, vojen. Palestíncov volajú deň izraelskej nezávislosti 'Nakba', čo znamená toľko ako 'nešťastie' alebo 'katastrofa'. Pre nás to nie je dôvod pre oslavy“.

Ďalej vyzdvihol veľké problémy identity medzi arabskými kresťanmi v Izraeli. Oni sú z dvojakého pohľadu menšina – pod Izraelcami ako Arabi a pod Arabmi ako kresťania. Zároveň sa väčšina považuje za Palestíncov a majú preto vnútorný konfliktný vzťah k Izraelu, v ktorom žijú. Ako štátni občania podliehajú izraelským zákonom; napriek tomu „nemajú v skutočnosti ten istý štatút ako ich židovskí spoluobčania", kritizuje arcibiskup.

Ako príklad uviedol budúci patriarcha oslobodenie od vojenskej služby: "väčšina to aj využíva, pretože je nemysliteľné, stáť so zbraňou naproti príslušníkom vlastného národa. Ale v Izraeli sa platí za túto voľbu  vysoká cena, stávate sa občanom druhej kategórie s horšími možnosťami vo vzdelávaní a na pracovnom trhu".

Ako riešenie z tejto dilémy navrhuje Twal zavedenie civilnej náhradnej služby. Existoval už dokonca aj podnet z izraelskej strany v tomto smere a niektorí mladí ľudia z Nazaretu sa už o to zaujímali. Boli však vystavení tlaku iných Arabov „z veľmi krátkozrakých dôvodov“. A tak záujemcovia na takúto ponuku rezignovali.

Napriek horším životným podmienkam ako "občania druhej triedy" v Izraeli uprednostňuje väčšina Palestíncov žiť v Izraeli, alebo Izraelom spravovanom východnom Jeruzaleme, oproti palestínskym územiam. Dôvodom preto je väčšia sociálna istota, možnosť pohybu a cestovania. Na západnom brehu Jordánu, naproti tomu, nič z toho neexistuje, tam je „záťaž okupácie" silno cítiť. K tomu sa pridáva "smutná skutočnosť rozkolu medzi Palestíncami samotnými". Je pochopiteľné, ak sa rodiny snažia o zabezpečenie si najlepšej východiskovej pozície.

Erzbischof: Israel soll Arabern gleichen Status wie Juden geben
http://www.kathpress.co.at/content/site/nachrichten/database/18352.html