Rubrika: Terorizmus 2007

Len pravda môže ľudí oslobodiť...
Turecko sa úpenlivo snaží presvedčiť Európu, že dokonale vyhovuje európskym kritériám a plní si všetky záväzky, preto si plne zaslúži  stať sa novým členom Európskej únie - hoci na také členstvo vlastne ani nemá nárok, lebo táto krajina geopoliticky a geograficky do Európy nepatrí. V týchto snahách má pritom plnú podporu Spojených štátov amerických, ktoré mu z peňazí amerických daňových poplatníkov ročne nadeľujú štedrú finančnú výpomoc a ochotne ho zásobujú najmodernejšími zbraňami a vojenskou technikou. Ale zamýšľajú sa nevedomí Američania nad tým, akým spôsobom ju budú Turci v budúcnosti používať?

Turci celú historickú dobu nenávideli kresťanské obyvateľstvo a v netolerancii voči iným náboženstvám sú povestní; hoci žijeme v 21. storočí, Turecko na svojom území žiadne iné náboženstvo než islam nestrpí. Európski predstavitelia žiadajú od neho len maličkosť: dožadujú sa, aby splnilo základnú podmienku a ospravedlnilo sa za svoju zahanbujúcu minulosť. Ale Turecko (podobne ako Maďarsko) nechce uznať, že by sa niekomu malo ospravednovať za utŕžené krivdy. Odmieta sa čo i len formálne ospravedlniť za jednu z posledných genocíd, ktorej sa dopustilo pred očami celej medzinárodnej komunity voči Arméncom - nieto ešte za staršie genocídy, ktorých sa dopúšťali ich krutí predkovia, napríklad aj na našom obyvateľstve. Myslia si, že sme zabudli?

"Už Turek ide, už vojna bude" - spievali si smutne naši predkovia, keď si spomínali na ukrutnosti, ktorých sa Turci dopúšťali na našich deťoch, ženách a mužoch. Ak dnes turecké obyvateľstvo vyzerá trochu inak než v minulosti to preto, lebo celé stáročia unášali mládež zo severských krajín: dievčatá umiestňovali do svojich háremov a z chlapcov vychovávali "janičiarov", ktorí potom bojovali za ich záujmy.
Ako hodlá Európska únia udržať na uzde "vlčie" národy, ktoré sa odmietajú čo i len formálne ospravedlniť za neľudské správanie svojich predkov?
A kde má oči Amerika, keď takéto národy teraz podporuje bez toho, aby od nich tvrdo vyžadovala zmenu postoja?
Mária Sepešiová


Ide o sériu ukrutností, ktorých sa počas I. svetovej vojny dopustilo voči arménskemu obyvateľstvu Otomanské impérium.
Keď hovoríme o genocíde, máme na mysli organizované usmrcovanie istej populácie tak, aby sme ich kolektívne zlikvidovali. Keďže ide o veľmi rozsiahlu akciu, to si vyžaduje centrálne plánovanie a mašinériu, ktorou sa dosahuje vytýčený cieľ. Preto je to v podstate vždy väčšinou zločin štátu, keďže vláda má k dispozícii zdroje na uskutočnenie takej schémy skazy.

Arménsku genocídu centrálne naplánovala a potom uskutočňovala turecká vláda voči celej arménskej populácii Otomanskej ríše. Došlo k nej počas I. svetovej vojny, v rokoch 1915 - 1918. Arméncov vtedy  deportovali, vyvlastňovali, unášali, mučili, hromadne vraždili a zabíjali hladom. Z Arménska a Anatólie násilne odvliekli veľkú časť arménskej populácie vtedajšej Otomanskej ríše do Sýrie, kde ich potom len zväčša vyhnali do púšte a nechali zomrieť smädom a hladom. A všade po krajine Arméncov metodicky vraždili. Ženy a deti násilím odvliekali a hrozne im ubližovali.

Arméncov vtedy prostredníctvom vyvlastňovania pripravili o všetko ich bohatstvo.
Necelý rok po I. svetovej vojne, kedy bol chvíľu pokoj, s ukrutnosťami opäť začali a v rokoch 1920 až 1923 hromadne vraždili a vyháňali z domova aj zvyšnú arménsku populáciu. Pritom už v roku 1915 - 30 rokov pred tým, ako OSN schválila ženevské konvencie - medzinárodná komunita arménsku genocídu odsúdila ako zločin proti ľudskosti. Odhaduje sa, že v rokoch 1915 až 1923 Turci zavraždili jeden a pol milióna Arméncov.

K rozhodnutiu vyvraždiť Arméncov dospela politická strana, ktorá mala vtedy v Otomanskej ríši vedúce postavenie - tzv. "Výbor únie a pokroku", ktorú ľudovo nazývali "Mladí Turci". Vedúce postavenie vo vláde, ktorú kontrolovala táto strana, mali vtedy traja predstavitelia:
Mehmet Talaat, minister vnútra v roku1915, veľký vezír (premiér) v roku 1917;
Ismail Enver, minister vojny;
Ahmed Džemal, minister námorníctva a vojenský guvernér Sýrie.

Tento triumvirát "Mladých Turkov" sa opieral aj o iných členov strany; tým pridelil popredné vládne funkcie, vymenoval ich za najvyšších vojenských veliteľov a poveril ich vyvraždením arménskeho obyvateľstva. K tomuto účelu vytvorili jednotku z odsúdených zločincov a žoldnierov zvanú "Zvláštna organizácia" (Teškilati Máhsúsa). Ich ideológovia zároveň v médiách horlivo propagovali pan-turanizmus, t.j. vytvorenie nového impéria, ťahajúceho sa od Anatólie po Strednú Áziu, kde by žilo zväčša turecké (t.j. turecké a poturčené) obyvateľstvo.

Ukrutností v rokoch 1920 - 1923 sa dopúšťali tureckí nacionalisti, reprezentujúci nové politické hnutie, ktoré stálo v opozícii voči Mladým Turkom, ale s ktorými spoločne zdieľali ideológiu etnickej exkluzívnosti.
Na konci vojny mnohých odsúdili, ale poprední páchatelia ušli z krajiny a za zločiny proti ľudskosti ich súdili len v neprítomnosti.

_____________________________________________

(krátené)
Arménsky národný inštitút, Inc.
http://www.never-again.com/genocide_history.php

Diskusia: