Rubrika: Európa 2007
Národnosť |
1850 |
1880 |
1910 |
Prírastok za
1850-1910 |
Asimilačný
prírastok
a úbytok |
|
reál |
% |
reál |
% |
reál |
% |
reál |
% |
Maďari |
4818 |
36,5 |
6445 |
41,2 |
10050 |
48,1 |
5232 |
108,6 |
+2423 |
Slováci |
1740 |
132 |
1 864 |
11,9 |
1968 |
9,4 |
228 |
13,1 |
-790 |
Rumuni |
2240 |
17,0 |
2405 |
15,4 |
2949 |
14,1 |
709 |
24,3 |
-601 |
Nemci |
1356 |
10,3 |
1954 |
12,5 |
2037 |
9,8 |
681 |
33,4 |
-111 |
Rusini |
447 |
3,4 |
456 |
2,3 |
472 |
2,3 |
25 |
5,6 |
-245 |
Chorváti |
1 160 |
9,0 |
2532 |
15,4 |
1833 |
8,8 |
673 |
58,0 |
-5 |
Srbi |
980 |
7,4 |
|
|
1 106 |
5,3 |
126 |
12,8 |
-447 |
ostatní |
429 |
3,2 |
265 |
1,6 |
469 |
2,2 |
40 |
9,3 |
-211 |
Spolu |
13170 |
100,0 |
15642 |
100,0 |
20885 |
100,0 |
7715 |
58,5 |
|
Prírastok Maďarov, ktorí získali asimiláciou či maďarizáciou príslušníkov nemaďarských národností, dosiahol za 60 rokov takmer 2,5 milióna osôb. Populačné prírastky nemaďarských národností - až na Chorvátov - za to isté obdobie sa pohybovali hlboko pod hranicou prirodzeného prírastku obyvateľstva krajiny. Najväčšie, asimilačné straty v prospech Maďarov mali Slováci a Rusíni.
Útlak nemaďarských národov a osobitne Slovákov veľmi objektívne zachytili aj viacerí historici západoeurópskych krajín ešte pred prvou svetovou vojnou. Najvýznamnejšiu prácu o národnostnej otázke v Uhorsku nám zanechal škótsky historik a publicista Seton Watson. Národný útlak sa, prirodzene, netýkal len otázky používania jazykov národností a deformácií ich kultúry, ale zasiahol ich aj po stránke hospodárskej a sociálnej. O tom nám podávajú dosť výrazné svedectvo aj úradné uhorské štatistiky.
Napríklad na území 15 hornouhorských, teda prevažne slovenských žúp (vyše polovica územia 5 z nich pripadla po roku 1918 Maďarsku) bol početný pomer Slovákov a Maďarov podľa štatistiky z roku 1910: 69% k 31 %. V základných zamestnaniach bolo zastúpenie Slovákov a Maďarov nasledovné: v poľnohospodárstve 70,6 ku 50,6%, v priemysle, remeslách a baníctve 15,6 ku 20,4%, v obchode, doprave a peňažníctve 2,3 k 8,0 %, u zamestnancov štátnych, verejných a cirkevných úradov a v slobodných povolaniach 0,8 ku 7,8 %. Uvedené údaje jednoznačne hovoria o tom, že sociálna skladba Slovákov ako národa utláčaného bola aj na slovenskom národnom území výrazne nepriaznivejšia ako u Maďarov.
V kategóriách štátnych zamestnancov v uvedených župách percentuálne zastúpenie Slovákov a Maďarov bolo 1,4 ku 96,2 %, v župných úradoch 2,2 ku 96,6 %, u obecných notárov 2,2 ku 94,6 %, medzi učiteľmi ľudových škôl 7,1 ku 87,0 %, medzi profesormi stredných škôl 1,6 ku 95,7 %, u lekárov 3,5 ku 88,4 % a pod. Čísla jasne hovoria o tom, že nielen štátnu a verejnú správu, ale všetky inštitúcie vzdelávania, kultúry, zdravotníctva v slovenských župách plne ovládali príslušníci maďarského národa a Slováci boli z nich takmer úplne vylúčení.
Národná hegemónia Maďarov sa veľmi zreteľne prejavovala aj na hospodárskom úseku. Napríklad akciový kapitál slovenských peňažných ústavov oproti kapitálu ostatných peňažných ústavov činil pred prvou svetovou vojnou na území Slovenska len 13 % a na akciovom kapitál! priemyselných a obchodných spoločností ani nie 2 %. ...
Július Mésároš: Uhorsko a spolužitie jeho národov
|