Minulý týždeň vyvolalo veľkú pozornosť, ako skupina štyroch mušketierov opustila KDH. Veľký ohlas to vyvolalo preto, lebo tak chceli masmédiá, resp. ich majitelia, ktorým táto štvorica z neznámych dôvodov mimoriadne vyhovuje. Ak sa však trošku spomalíme a vypneme špliechajúci príval správ, zistíme, že nič až také mimoriadne sa nestalo. Na prvej strane mince, podhodenej verejnosti, máme vlastne iba portréty štyroch odídencov, ktorým sa nenaplnili ich ambície bezpodmienečne ovládnuť KDH a tak idú preč. Nuž, takých sme na našej politickej scéne mali už bohato, a určite nie sú ani poslední. Druhá strana mince už má vyrazenú aj určitú hodnotu, lebo nám ukazuje, že KDH už pomaly dodýchava. Čo je vzhľadom na škody, ktoré tu popáchali po roku 1989, celkom dobrá správa. Mňa však zaujala najmä obruba tejto mince, ktorá spája obidve strany – už priam povestná mravnosť a spravodlivosť , ktorou sa títo odídenci vystatujú na každom kroku. Toľko zrkadiel, ktoré by odzrkadlili všetky vrúbky a fazety ich vysokej morálnosti  a charakternosti, nemajú hádam ani v lunaparku.

            Aby sa nám ich žiarivý obraz pred očami veľmi nerozkmital, vybral som len jedno zrkadlo, v ktorom sa odráža ich vysoko etický postoj. Aby ma niekto neobvinil, že som ho vybral nejako svojvoľne, tak som siahol len po tom, čo nám unisono núkajú všetky médiá a oni sami. Od rána do večera, aby sme si to dobre zapamätali. Tam sa dozvieme, že hlavný dôvod na ich odchod z KDH bol ten, že vedenie hovorilo o rokovaní so Smerom, o možnej spolupráci a možnej koalícii. Len si to predstavte! Možnosť koalície so Smerom! Existoval a existuje u nás väčší satanáš (okrem Mečiara, samozrejme) ako postkomunistický Smer? Veď KDH, podľa Palkových slov, vzniklo v zápase za slobodu proti komunistickému režimu! Naši spravodliví už len pri predstave, že by sa so Smerom mohlo rokovať, sú priam vo vytržení a predvádzajú nám najhlbšie záchvevy svojej spravodlivej duše. Človek si nevdojak spomenie až na evanjelium sv. Matúša: „Ak ťa teda tvoje pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba...“

Morálna sila našich mušketierov nám ešte plastickejšie vystúpi pred oči keď si uvedomíme, že to ešte neboli konkrétne rokovania o koalícii, ale iba obava, že by k nim za určitých okolností mohlo v roku 2006 dôjsť! Len prečo potom ten časový sklz? Chápem, ľudia nie sú všetci rovnakí, Stvoriteľ neobdaril každého rovnakou bystrosťou a tak niekomu to môže zapáliť aj trošku neskôr. A morálka je ozaj vzácna vec, s tou treba opatrne. Čo však chápem trošku menej je to, ako mohli títo super spravodliví, na ktorých sa človek pomaly obáva čo len vzhliadnuť svojim nehodným zrakom - ako mohli vstúpiť v roku 1998 do koalície nie s postkomunistickou, ale priamo s komunistickou stranou. So stranou, ktorá nie hypoteticky, ale reálne popáchala najväčšie zverstvá našej histórie. Vraždy, mučenie, popravy, gulagy... Jej chytrácke postupné premenovanie z KSS na KSS-SDĽ a nakoniec na SDĽ je len ďalšie zbytočné svedectvo o ich „morálnej integrite“.

Keby naši rytieri bez bázne a hany chceli vari naznačiť, že na 50-te roky si až tak veľmi nepamätajú, lebo boli ešte malí, chcel by som im pripomenúť, že ešte v 80-tych rokoch tu boli vraždy nepohodlných kňazov. A poniektorí zo súdruhov, s ktorými nám tu KDH tak svorne vládlo, už vtedy drali svoje funkcionárske stoličky, pre ktoré sa toto všetko dialo... Nehovoriac o tom, že práve po roku 1998 začal nebývalý návrat masy starých funkcionárov na všetky možné posty - od tých najnižších až po najvyššie. Až vtedy sa zavŕšila nežná inscenácia podľa gusta inscenátorov. Ale o tomto naši charakterní mušketieri vytrvalo, zásadovo a čestne mlčia.

             Nie som voličom Smeru, naopak, skôr veľký kritik, no nevidím žiadny mimoriadny dôvod, prečo by mala byť práve s nimi akákoľvek spolupráca vylúčená. Prečo je práve pre našich „zásadových“ politikov neprijateľná, môžme sa iba domnievať. Žeby preto, že Fico predsa len odmietol vkusný československý tesilový obleček, do ktorého ho tak nezištne chcel navliecť soudruh Paroubek? Alebo preto, že v Smere pomaly začínajú prevládať pragmatické a budovateľské sily nad neokominternou? Tuná však aspoň môžme oceniť ich zásadovosť, pretože KDH vždy pevne stálo a stojí v opozícii voči akémukoľvek budovaniu Slovenska, aj keby to budovanie malo byť podľa pápežských sociálnych encyklík. A čo je to mandát z demokratických volieb, to ideologickí politruci nikdy nechápali a ani chápať nebudú.

            Čo sa týka našich štyroch odídencov – Lipšic zostávajúci v KDH je niečo podobné, ako voľakedy Mikloško vo VPN –  reálna a logická platforma pre ich pôsobenie je pokroková OKS. Lenže, žiaľ, aj tam majú šéfstva nadostač a radová stranícka práca pre takých rytierov ducha, to musíte uznať, predsa len nie je celkom ono. A tak rozmýšľajú  o novej strane, kde budú predsednícke stoličky len pre nich. Ak si však Palko a spol. fakt myslia, že ešte raz masovo oklamú ľudí svojou tzv. „kresťanskou“ a „konzervatívnou“ propagandou, potom už  treba mať vážne obavy o ich duševné zdravie.

            Nezabúdajme však, že v koalícii s komunistami boli aj tí, čo zostali, teda celé KDH. Tento fakt zostane ako najvýrečnejší symbol ich celého katastrofálneho pôsobenia na našej politickej scéne. Na toto si budeme pamätať ešte dlho po zániku KDH. Tak ako na ich fanatický a hlavne zákerný boj proti slovenskej samostatnosti. Aj keď sa všetci poprední vedci, nositelia Nobelových cien a všetky špeciálne laboratóriá celého sveta snažia ako chcú a usilovne vyvíjajú stále nové a nové pracie prášky a čistiace prostriedky, taký roztok, ktorý by tieto fakty rozpustil a očistil značku KDH, stále neexistuje a ani existovať nebude.

P.S. Aj to, že prakticky všetky médiá sú buď v zahraničných alebo v protikresťanských rukách je hlavnou zásluhou KDH a ich klonu SDKÚ. Nebyť internetu, už by sme tu ozaj boli ako na púšti.

Ján Lutevský
jeden z 4 272 517 slovenských politológov

Súvisiace:
Supernova KDH