Rubrika: Slovensko 2007

Na kongrese SMK  bol v tento prvý aprílový víkend r. 2007 zvolený nový predseda strany Pál Csáky, ktorý vo funkcii nahradil doterajšieho predsedu Bélu Bugára. Naprieč celým slovenským politickým spektrom  cítiť obavy z radikalizácie SMK a vystupňovaní už doposiaľ artikulovaných snáh po autonómii.

Csáky nastupuje v čase, keď sa v OSN  rokuje o budúcom usporiadaní Kosova a SMK (aj na čele s Bugárom) ako jediná politická strana na Slovensku hlasovala v parlamente proti spoločnej deklarácii slovenského parlamentu, ktorá vyzývala k takému riešeniu kosovskej otázky, ktorá by bola akceptovateľná aj pre Srbov.

Existencia extrémistických a radikálnych síl v SMK nie je žiadnym tajomstvom. Tieto sily reprezentuje najmä podpredseda SMK Duraj, ktorý dlhodobo a opakovane hovorí o politickej  autonómii na Slovensku. Rovnako nie sú žiadnym tajomstvom dobré vzťahy nového  predsedu Csákyho s Durajom, výsledkom ktorých môže byť v blízkej budúcnosti scenár, ktorý v SMK rezonuje už dlhšie. Zvolenie nového predsedu môže byť tak signálom  radikalizácie  maďarskej strany nielen na vrcholných postoch, ale celého jej aparátu.

Predloha tohto scenára sa  píše mimo Slovenska a SMK je len poslušným a treba povedať že i dobrým vykonávačom týchto snáh. Zvolenie Csákyho za predsedu a následná  radikalizácia tejto politickej strany bude znamenať nielen zvýšenie národnostného napätia a zhoršenie stavu maďarskej menšiny na Slovensku, ale  možné  kroky "novej SMK" smerom k autonómii budú vyžadovať zo slovenskej strany nevyhnutné protiopatrenia, ktorých výsledkom bude nielen zhoršenie stavu maďarskej menšiny, ale aj napätie naprieč celým politickým spektrom.
V konkrétnom živote to bude predstavovať potrebu riešenia množstva umelých problémov, často vyrobených na objednávku, ktorými bude slovenskú vládu SMK zaťažovať a ktoré môžu variovať od umelých káuz typu Malinová až po demarše európskeho parlamentu, v ktorom má SMK  svoju dobrú a zohranú loby pozostávajúcu z maďarských politikov nielen zo Slovenska, ale i Maďarska.

Ako je možné scenár autonómie naplniť v mierových časoch jasne zadefinovaných hraníc na základe parížskych zmlúv, medzinárodných zmlúv a dohovorov   Európy 21. storočia? 

Odpoveď na túto otázku nám dá budúcnosť. Možných scenárov je hneď niekoľko. Ten najpravdepodobnejší si SMK už čiastočne odskúšala.

Strana zrejme vsadí na osvedčenú kartu menšinového napätia, ktoré bude umelo vytvárať a živiť na južných územiach Slovenska a zopakuje na Slovensku kosovský scenár, keďže medzinárodný precedens bol stanovený a SMK ako jediná slovenská politická strana hlasovala za odtrhnutie Kosova od Srbska.  Svedkami takéhoto scenára sme koniec koncov boli v nedávnej minulosti my všetci (kauza Malinová).  O demarše z EÚ, skreslené videnie reálnej situácie na zmiešaných slovenských územiach, okrúhle stoly, rokovania, skreslené výstavy, lobing,  sa, ako v minulosti, tak aj teraz, postará SMK spolu s maďarskými a niektorými liberálnymi politikmi na pôde európskeho parlamentu. Tento scenár o dvoch dejstvách má i dva možné konce - zomknutie slovenských  politických elít a konečné uvedomenie si skutočných cieľov SMK a jej blokácia alebo - pokiaľ k zomknutiu nedôjde - autonómia južných slovenských území ako prvý krok ich postupnému odtrhnutiu, čo je proces, ktorého koniec vzhľadom k siločiaram súčasných mocenských ambícií by mohlo znamenať koniec existencie Slovenska ako štátneho celku.

Je pravdepodobné, že Dzurindova SDKÚ ako strana, ktorá dlhodobo presadzuje americké záujmy, sa postaví na stranu SMK, čím legitimizuje jej kroky. Táto podpora s požehnaním strýčka Sama, ktorý sa netají túžbou vybudovať na Slovensku  raketové základne, bude stačiť na to, aby akékoľvek snahy o politickú súdržnosť a zladenie krokov slovenských politických elít voči krokom SMK, boli zmarené.

Toto všetko nový predseda Csáky vie a uvedomuje si. Vie, že musí konať tak, aby predišiel označeniu strany za extrémistickú, napriek tomu, že takou SMK už dlhodobo je. Bude potrebné veľmi pozorne sledovať každý krok strany SMK , každé vyhlásenie jej nového predsedu, a jeho činy, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo smerovať k autonómii južných území.

Keď v 90-tych rokoch Slovenská národná strana bojkotovala zasadanie parlamentu mapkami  odtrhnutých  južných území, mnohí považovali takéto konanie za zbytočne teatrálne. Dnes sa ukazuje, že táto teatrálnosť nebola ničím iným, než neblahou politickou víziou snáh o nové usporiadanie hraníc európskych štátov.

_____________________________________________

Roman