Národy v minulosti svojim správaním stále dokazovali, že osud ľudstva ako celku je im ukradnutý; každý si hľadel len svoj záujem. Ale zoči voči hrozbe, ktorá postihne všetkých, by toto teraz malo ísť stranou. Lenže sú ľudia a krajiny schopné prestať myslieť len na seba a spojiť sa, aby sme jej mohli čeliť spoločne?
Kríza prebúdza v ľuďoch tie najprimitívnejšie inštinkty a ktovie či dôvodom zverejnenia týchto správ nebolo práve toto.

Poznámka redaktora:
Vedci a menší počet politikov, ktorým tá záležitosť leží na srdci, už takmer štvrťstoročie debatujú o potenciálnom negatívnom dopade globálnej klimatickej zmeny. Ale pentagonský plánovač Andrew Marshal, šéf DoD Office of Net Assesment a "nezaškatuľkovaný" teoretik tohto departmentu od roku 1973, nariadil vlani vypracovať dlhodobý výhľad, aký dopad by mohlo mat náhle globálne oteplenie na bezpečnosť Spojených štátov a ich spojencov.
Štúdia, ktorú napísali analytici Peter Schwartz a Doug Randall, poskytuje hrozné scenário potenciálnych katastrofických dôsledkov takého oteplenia na prírodné zdroje, politicky a ekonomicky systém a každodenný život nielen v USA, ale v celom svete. Toto je skrátená verzia, pôvodne uverejnená vo Furtune magazíne s dovolením Pentagonu.

Scenário rapídneho globálneho otepľovania
Úplné zastavenie (Golfského prúdu) povedie k takému veľkému ochladeniu, ako bol "Mladší Dryas" (1300 rokov trvajúca doba ľadová pred 13 000 rokmi), kedy sa ľadovce vyskytovali tak ďaleko na juhu, ako je Portugalsko. Alebo môže (ten prúd) len načas spomaliť, spôsobiť pripadne podobnú éru, ako bola "malá doba ľadová" v rokoch 1300 až 1850, kedy tu boli mimoriadne tuhé zimy, silné búrky a suchá. To obdobie extrémov v počasí spôsobilo vtedy strašné hladomory, bolo však pomerne mierne v porovnaní s Mladším Dryas.

Z hľadiska plánovania je rozumné sústrediť sa na nie tak vzdialenú možnosť náhlej zmeny. Storočie chladného, suchého, veterného počasia na severnej hemisfére, ktoré náhle nastalo pred 8 200 rokmi, úrovňou zodpovedá priemeru medzi Mladším Dryasom a malou dobou ľadovou. Predpokladá sa, že tú udalosť spôsobilo vtedy zastavenie (oceánskeho) prúdu po období zvýšených teplôt, veľmi podobnému súčasnému globálnemu otepľovaniu. Povedzme, že by sa to v roku 2010 zopakovalo. Toto je pár veci, ktoré by sa do roku 2020 mohli udiať:

Spočiatku by ľudia tie prvé zmeny považovali len za variácie normálneho počasia, čo by umožňovalo skeptikom zľahčovať ich ako nedôležité "poruchy". Ale do roku 2020 by už nebolo pochýb, že sa deje čosi drastické. Priemerné teploty v Severnej Amerike a Ázii by poklesli o 5 stupňov Fahrenheita a v Európe až o 6. (Na porovnanie: za poslednej doby ľadovej bola priemerná teplota v severnom Atlantiku o 15 stupňov nižšia, než je teraz.) Rozsiahle suchá sa začínajú vyskytovať v kľúčových poľnohospodárskych oblastiach. Priemerné ročné zrážky poklesli v severnej Európe takmer o 30 % a jej podnebie sa viac podoba sibírskemu.

Silné búrky sú čoraz častejšie, ako sa (Golfský prúd) destabilizuje a hrozí kolaps. V mimoriadne silnej búrke sa voda dostáva cez hrádze v Holandsku, čo spôsobí, že pobrežné mesta ako Hague budú neobývateľné. V Kalifornii sa pretrhnú hrádze ostrovnej delty v oblasti rieky Sacramento, narušiac vodný systém, ktorý dopravuje vodu zo severu na juh. Spojené štáty postihnú mega-suchá, zvlášť v južných štátoch, takisto vetry, ktoré su o 15 % silnejšie, než je súčasný priemer, čo spôsobí všeobecne rozšírené búrky a stratu poľnohospodárskej pôdy. USA sú lepšie pripravené vysporiadávať sa s týmto, než väčšina krajín vďaka svojmu rôznorodému podnebiu, svojmu bohatstvu, technológii a bohatým zdrojom. Ale toto má aj zlú stránku: to zdôrazňuje priepasť medzi tými, čo majú a tými, čo nemajú a živí to bojachtivé ukazovanie prstom na Ameriku.

Obracajúc sa dovnútra, Spojeným štátom pôjde o vybudovanie pevnosti naokolo, aby si mohli uchovať zdroje. Posilnia hranice, aby mohli zadržať hladujúcich imigrantov z Mexika, Južnej Ameriky a karibských ostrovov; zvlášť prívaly lodiek s imigrantmi predstavujú ťažký problém. Napätie medzi USA a Mexikom sa zvyšuje, keď USA ustúpia od zmluvy z roku 1944, ktorou sa zaviazali, že voda rieky Colorado bude vždy prúdiť do Mexika. Amerika sa snaží uspokojiť požiadavky na energiu opatreniami, ktoré budú nákladné ekonomicky a politicky, vrátane nukleárneho pohonu a obťažných blízko -východných kontraktov. Ale ona prežije to bez katastrofických strát.

• Európa, najťažšie postihnutá poklesom teplôt, zápasí s problémom imigrantov zo Škandinávie, ktorí idú za teplejším podnebím na juhu. Južnú Európu obliehajú utečenci z ťažko postihnutých krajín v Afrike a inde. Ale bohatstvo západnej Europy pomáha vyrovnať sa s tou pohromou.
• Austrálii pomôže pri vysporiadávání jej rozloha a zdroje, rovnako jej poloha; zastavenie Golfského prúdu postihne totiž hlavne severnú hemisféru.
• Japonsko má malo zdrojov, ale to je schopne čerpať zo sociálnej súdržnosti, aby sa mohlo vysporiadať; jeho vláda je schopná prinútiť obyvateľstvo k zmenám v správaní, aby sa zdroje šetrili.
• Početná populácia a požiadavky na potravu robia Čínu mimoriadne zraniteľnou. Postihujú ju čoraz viac nepredvídateľné monzúnové dažde, spôsobujúce ničivé zátopy v suchom ťažko skúšaných oblastiach.
• Iné časti Ázie a Východnej Afriky sú podobne skúšané. Väčšia časť Bangladéša je takmer neobývateľná vďaka stúpajúcej morskej hladine, čo poškodí vodné zásoby vo vnútri krajiny. Krajiny, ktorých diverzita má už teraz za následok konflikty, napríklad India a Indonézia, čelia narastajúcemu tlaku, aby mohli udržať poriadok, keď sa musia vysporiadávať s prebiehajúcimi zmenami.

Ako desaťročie pokračuje, nebude vôle odolávať nátlakom, aby sa konalo; história dokazuje, že kedykoľvek si ľudia museli vybrať medzi smrťou hladom a prepadmi, tak uprednostnia nájazdy. Predstavte si Japonsko dívať sa túžobne na blízku ruskú ropu a plynové zásoby, čo by mohlo poháňať odslaňovacie stanice a na energiu náročné poľnohospodárstvo. Predstavte si nukleárne ozbrojený Pakistan, Indiu a Čínu ako sa na hraniciach hádajú kvôli utečencom, prístupu k spoločným riekam a o pôdu, ktorú možno obrábať. Alebo Španielsko a Portugalsko bojujúc o práva na rybolov; všade vo svete sú už loviská narušené, keďže teplota vody sa mení, to potom spôsobuje, že ryby migrujú na iné miesta.

Rastúce napätie prinesie nové spojenectvá. Kanada sa pridáva k pevnosti Amerika v severoamerickom bloku. (Alternatívne, Kanada sa môže snažiť udržať si svoje bohaté zásoby elektriny len pre seba, zvyšujúc tak napätie vo vzťahoch s na energiu hladnými Spojenými štátmi.) Severná a Južná Kórea sa spájajú, aby vytvorili technicky dobre vybavené, nukleárne vyzbrojené teleso. Európa formuje skutočne zjednotený blok, aby sa vysporiadala s imigračnými problémami a chránila pred agresormi. Rusko, ohrozované ubiedenými susedmi v hroznej tiesni, sa možno pridá k európskemu bloku.
Snahe o ozbrojenie nukleárnymi zbraňami sa nebude dať vyhnúť. Ropné zásoby sú už takmer vyčerpané, keďže ochladzovanie podnebia zvyšuje požiadavky na energiu. Mnohé krajiny sa snažia o oporu v nukleárnej energii, čo ešte viac zvýši nukleárne zbrojenie. Japonsko, Južná Kórea a Nemecko už tiež vyvinú nukleárne zbrane, podobne ako Irán, Egypt a Severná Kórea. Izrael, Čína, India a Pakistan sú odhodlané bombu použiť.

Zmeny majú sústavne väčší negatívny dopad na schopnosť "uniesť"; prirodzené zdroje, sociálna organizácia a ekonomická sieť, ktorá podporuje populáciu. Technologický pokrok a trhové sily, ktoré tak dlho napomáhali schopnosti napredovať, už nemôžu urobiť nič pre vyriešenie krízy; je to príliš všeobecné a deje sa to príliš rýchlo.
Ako sa schopnosť spoločnosti vysporiadávať sa znižuje, začína sa vynárať staroveký vzor: výbuchy zúfalých, naplno prepuknutých vojen kvôli potrave, vode a energetickým zdrojom. Ako si všimol harvardský archeológ Steven LeBlanc, vojny kvôli zdrojom boli normou až do obdobia asi pred tristo rokmi. Keď také konflikty prepukli, 25 % dospelých mužov populácie zvyčajne zomrelo. Keď zmeny v podnebí postihnú domov, znovu bude definovať ľudský život vojnový stav.

V uplynulom desaťročí sa zhromaždili údaje naznačujúce, že pravdepodobnosť náhlej klimatickej zmeny je vyššia, než je vedecká komunita a možno celá politická komunita, hotová priznať. Vo svetle takých zistení by sme sa mali pýtať, kedy k takej zmene dôjde, aký bude mať dopad a ako sa môžeme pripraviť - nie, či sa naozaj aj uskutoční. Záznam o podnebí vlastne naznačuje, že takej zmene sa v istom bode nevyhneme, bez ohľadu na ľudskú aktivitu. Takže okrem iného by sme mali:

* Urýchliť výskum síl, ktoré môžu vyvolať náhlu zmenu podnebia, ako sa to dostavuje a ako budeme vedieť, že sa to deje.
* Sponzorovať štúdie možných scenárov, vrátane ekologického, sociálneho, ekonomického a politického dopadu na kľúčové oblasti, dorábajúce potraviny.
* Identifikovať stratégie "bez ľútosti", aby sa zabezpečil spoľahlivý prístup k potrave a vode a aby sa zabezpečila národná bezpečnosť.
* Sformovať tímy na prípravu reakcie v prípade masových migrácií a nedostatku potravy a vody.
* Skúmať cesty, ako predísť náhlemu ochladeniu; dnes sa zdá, že je ľahšie zohrievať podnebie vďaka ľudským aktivitám a nie ho ochladzovať, takže tu možno budú k dispozícii "geo- inžinierske" možnosti, aby sa zabránilo katastrofálnym poklesom teplôt.
V súhrne, risk náhlej klimatickej zmeny je zatiaľ neistý a možno dokonca malý. Ale keďže jej dôsledky sú také strašné, malo by sa o nej hovoriť na vyššej úrovni, než len vo vedeckej komunite. Na akcii teraz veľmi záleží, lebo tak budeme môcť predísť tomu, aby sa to udialo a istotne budeme lepšie pripravení, ak sa to predsa len stane. Je načase považovať toto za národný bezpečnostný problém.

Soldiers for the Truth, 31. 1. 2004,
http://www.sftt.org/cgi-bin/csNews/csNews.cgi?database=DefenseWatch.db&command=viewone&op=t&id=348&rnd=719.072081086533

Súvisiace články z rubriky Zem a vesmír:

Kľúčové zistenia pentagónskej správy ohľadom budúcnosti

Pentagon vraví Bushovi: zmena podnebia nás zničí