02.05.2010

Ten, kto študoval počas sovietskeho obdobia, pamätá si, ako študenti konspektovali tzv. "klasikov marxizmu- leninizmu." To som robil aj ja. V pamäti sa vynára veta z práce V. I. Lenina: " Rusov treba dať do nerovnoprávneho stavu..."

Áno, práve za Lenina sa začala rozsiahla diskriminácia štátotvorného národa Ruska. Ešte do októbrového prevratu vtedajší druh Lenina, Trockij, si všimol, že nakoľko mnohé národnostné menšiny v Rusku majú nároky k cárovi alebo k ruskému národu, treba využiť túto národnostnú nenávisť na boj s kontrarevolúciou. Ako je známe, Trockij, vodca Červenej armády počas občianskej vojny, si získal slávu červeného Himmlera.

Práve Trockij začal kampaň hromadného strieľania zaistených záložníkov. Ako je známe, aj nemeckí nacisti uskutočnovali takúto prax len v okupovaných oblastiach. Je tiež známe, že komunistická vláda a politická polícia viac ako z 90 % pozostávala z predstaviteľov národnostných menšín.

Komunisti nedôverovali Rusom a preto sa obklopovali ochranou z Lotyšov, Estóncov, Fínov atď. Lenin klamal, keď vysvetľoval zverskú vraždu cárskej rodiny tým, že cár by sa mohol stať znakom bieleho hnutia. Väčšina vodcov tohto hnutia neboli stúpencami monarchie. Preto aj prehrali občiansku vojnu. Sám Trockij neskôr napísal, že ak by bieli vyzdvihli heslo kresťanského cára, boľševici by sa neudržali ani dva týždne.

V pivnici Ipatievovho domu zabíjali ruskú národnú vládu, zabíjali Svätú Rus. Nie náhodou steny tejto pivnice po tomto vyzývavom čine boli husto posiate tajomnými slobodomurárskymi znakmi a inými nápismi od katov.

Po smrt Lenina v r. 1924 medzi poprednými boľševikmi sa začal boj o moc. Práve vtedy J. V. Stalin začal boj s "veľkoruským šovinizmom." Táto kampaň sa začala na začiatku politickej hry ako ústretovosť k vtedy ešte nepostrieľanému rusofóbskemu okoliu generálneho tajomníka. Vtedy to bol Zinoviev, Kamenev, Bucharin a iní. Jednako, vyženúc Trockého z krajiny, generálny tajomník zúčtoval i s týmito kandidátmi o moc. Postupne Stalin skončil túto kampaň, pretože bez opory na tzv. "šovinizmus" - v skutočnosti vlastenectvom, bolo nemožné zvíťaziť vo vojne.

Charakteristické, že v komunistickej Juhoslávii jej diktátor (Chorvát, či Maďar alebo kto vie čo) Josip Broz (Ambroz), nazývaný Tito, tiež roky viedol kampaň proti "veľkosrbskému šovinizmu." Videli sme, k čomu to priviedlo Juhosláviu. Po víťazstve sa zostril boj medzi prorusky orientovaných mladými straníckymi a hospodárskymi
činiteľmi, ktorí sa zoskupili okolo Stalinovho druha Ždanova a skupinou, ktorú viedol kozmopolita Berija, Chruščov, Malenkov. Náhle v dôsledku nesprávnej liečby zomiera Ždanov. Podľa všetkého mal v tom prsty Berija. Z tejto histórie vzniklo známy "prípad lekárov." Po smrti Ždanova na základe materiálov "leningradského
prípadu", sfabrikovaného krvavou trojicou, Stalin súhlasil s rozsiahlym postihom ruskej národnej byrokracie.

Po smrti vodcu ,zorganizovanej touto trojicou, Berija predsedníctvu parlamentu podáva návrh prijať uznesenie o "menovaní národných kádrov." V podstate to znamenalo vyhnanie ruských úradníkov z popredných miest v straníckej a hospodárskej nomenklatúre. Vo všetkých oblastiach odstraňovali Rusov. Tak v 14 tzv. "zväzových republikách" okrem ruskej bola vytvorená národná byrokracia, pripravená zradiť ústrednú moc v hocijakú chvíľu. To táto nomenklatúra predviedla v auguste 1991. Už po r. 1954 v týchto republikách ruské obyvateľstvo pocítilo diskrimináciu, pretože národná byrokracia demonštrovala osobitný vzťah k svojim a iný k cudzím.

Po liberálnom prevrate v r. 1991 v Rusku sa zosilnela protiruská rétorika v médiách. No až po príchode Putina k moci sa naplno rozbehla protiruská kampaň. Po upokojení v Čečensku odškodnenie za zničené domy a byty dostali len Čečenci. A státisíce ruských rodín vyhnaných z Čečenska za Dudajeva (pri aktívnej podpore miestneho obyvateľstva) nedostali nič. Prijaté zákony o roznecovaní národnostnej nenávisti sa vo vzťahu k Rusom uskutočňujú leninským spôsobom, t. j. zaujato.

V médiách panuje pravidlo, že vo väčšine prípadov národnostých zrážok sú vinníci Rusi. Sú prípady trestného stíhania za citovanie Biblie. Mocenské orgány nielen že neprekážajú zmene národnostného zloženia v tradičných ruských oblastich, ale ju aj podporujú. To vyvoláva národnostné trenice, za ktoré opäť obviňujú Rusov.

To však nezodpovedá skutočnosti. Člen štátnej rady Ministerstva vnútra Gurov zverejnil štatistiku, podľa ktorej vyplýva, že na jeden prípad útoku na prišelcov pripadá niekoľko útokov týchto istých prišelcov na pôvodné obyvateľstvo. Rozsiahly nárast skinheadov z radov mádeže v Rusku je na svedomí terajšej vlády. Nič nerobiac
na ochranu pôvodného obyvateľstva pred kriminálnou činnosťou veľkej časti tzv. "gastarbeiterov", štátne orgány tým sami provokujú vystúpenia organizovaných skupín radikálne orientovanej mládeže proti prišelcom.

Oficiálne médiá často delia extrémistov na svojich a cudzích. Svoji, to je tzv. "antifa", ktorých spôsoby konania voči opačnej strane sa vôbec neodlišuje od skinheadov, no sú ideoví rusofóbi. Sú vnukmi Trockého. Tieto médiá, ktoré zverejňujú štatistiku útokov na cudzincov, nikdy nezverejňujú štatistiku útokov týchto cudzincov na miestne obyvateľstvo.

Vidíme, že vláda Putina ide po stopách Trockého, čiže na potlačenie
ruského národného hnutia využíva nacionalizmus národnostých menšín. V minulom roku liberálne noviny vo Francúzsku "Figaro" oznámili svojim čitateľom, že vyše 80 % majetku v Rusku patrí 8- 9 národnostným klanom. A medzi nimi nie je ani jeden Rus.

Je to výsledok čubajsovskej privatizácie a putinovskej národnostnej politiky. Ruský národ pri tejto vláde už nie je hospodárom vo vlastnej krajine. A Putin a jeho vláda žije podľa zásady: ži a nechaj žiť druhým. No to sa týka len okolia vlády z Abramovičovcov. K ruskému národu ministri Putina majú iný vzťah: učil Cigánov nejesť
kobylu, naučil ich, ale zdochla. Samotné slovo "ruský" sa putinovskou administráciou postavilo mimo zákon. Ak ho niekto prednesie na verejnosti, hneď ho pracovníci prokuratúry poženú na súd s obvinením roznecovanie nádodnostnej nenávisti.

Okrem toho Putin dokonca pred domácimi národnostnými menšinami uprednostňuje zámorské národnostné menšiny. Zrejme je toho názoru, že domáce národnostné menšiny sú príliš pod vplyvom Rusov. V boji s Rusmi neprejavujú povedzme "šovinizmus" požadovanej obratnosti. Mnoho rokov sme počuli, že hlavný rabín Ruska bol prijateľný Adolf Šajevič. A tu náhle Putin vyhlásil, že teraz hlavný rabín je radikálny chasid Berl Lazar. Toho pána premiérovi niekto doporučil v slobodomurárskej lóži? Ťažko povedať.

Naozaj, Šajevič sa im nehodí. Veď stáva sa, že hovorí sprisahanecké reči. Veď nedávno vo vysielaní Puškova PS povedal: "Dajte žiť normálnemu ruskému človekovi. A všetkým ostatným bude dobre." Šajeviča zachránilo len to, že nie je Rus. A ak by ním
bol, už v Ostankine by ho zatkli podľa tzv. "ruského paragrafu." V skutočnosti je to ako za generála Jermolova, ktorý ironizujúc moc pobaltských Nemcov v ministerstve obrany, vedeného vtedy Barclayom de Tollym, odpovedal na otázku cára, ako ho má
vyznamenať za bojové zásluhy, povedal: "Povýšte ma na Nemca."

V putinovskej federácii tento okrídlený výraz bude znieť takto." Povýšte ma na národnostnú menšinu." Posledných 90 rokov všetky dierky v ZSSR, RSFSR a Ruskej federácii sa zapchávajú ruským človekom. A v terajšom postsovietskom období na šiju nášho národa
si zasadla nielen vláda, ale podľa jej návodu aj národnostné klany. Vari si myslia, že to tak bude nevždy? Prichádza na um staré ruské príslovie, ktoré hovorí, že ruský človek dlho zapriaha, no keď už ide, nijaká sila ho nezaastaví.

Oleg Morozov
http://ssznp.ru/index.php?newsid=238