Denník so zavádzajúcim názvom „Pravda“ priniesol dňa 18.04.08 príklad, ako by mohlo vyzerať to toľko diabolizované právo na odpoveď. Na článok predsedu vlády Roberta Fica ku kauze „tunelu v tuneli Branisko“ dostal hneď druhý deň, na rovnakej strane a priestore, možnosť reagovať aj Mikuláš Dzurinda. Takúto nebývalú veľkorysosť si dovolil spomenutý denník len pre samozvaného lídra súčasnej slovenskej opozície. Druhá vec je, ako tento „doživotný hovorca“ svoju možnosť využil.

Dá sa to pomenovať krátko: žalostne ! Je priamo komické, keď sa zamýšľa nad tým, či môžu existovať dve Európy, keď on sám sa svojim konaním a poklonkovaním USA vyčlenil do tzv. Bushovej „novej Európy“. Tým si dal aj hneď odpoveď. Podľa Američanov, zrejme môžu. Zaujímavé, že predtým platný komunistický tlačový zákon zo 60-tych rokov, tejto „bývalej červenej básnickej nádeji“(cit. z diskusie na SME), počas 8-ročného vládnutia nevadil a súčasný je podľa neho „hanebný“, pričom mnoho novinárov si súkromne sťažuje, že taká cenzúra, aká panuje teraz, nemá obdobu. Veď na mediálnom výslní sú znovu bývalé nomenklatúrne kádre ÚV KSS, ako Marián Leško a jemu podobní.

Je mimoriadne nechutné, ak sa odvoláva na „všetkých slušných ľudí“ práve on, Mikuláš  Dzurinda, ktorého vláda oddĺžila banky sumou 120 miliárd Sk z peňaženiek týchto slušných ľudí, aby ich následne predala za 34 miliárd. Nervozita „lídra“ opozície je o to pochopiteľnejšia, že mimo Braniska, sa blíži aj odhalenie zákulisia privatizácie SPP, elektrární a ďalších „výhodných predajov“, na zverejnenie ktorých tlačí Úrad pre hospodársku súťaž EÚ, takže možno nebudú nič platné povestné klauzuly o „dôvernosti údajov“.

Štátny majetok už zmenil majiteľa a novým majiteľom to môže byť jedno, hlavná vec, že „murín urobil svoju prácu, murín môže ísť!“. Jeho popularita v zahraničí, tak ako aj Borisa Jelcina, bola priamo úmerná rozsahu výpredaja štátneho majetku. Teda žiadne terno ! Zrejme si to pre svoj provinčný obzor nie je stále schopný uvedomiť.

Jeľcin sa tiež hrdil, že je osobným priateľom Clintona a do obdobnej pózy sa staval aj Dzurinda, pokiaľ išlo o Busha. Je všeobecne známe, čo spôsobila Jelcinova éra v Rusku. Je tu ešte jedna podobnosť:  tak, ako sa cez Švajčiarsko tunelovalo Branisko, tak sa za Jeľcina cez Švajčiarsko tunelovala obnova Kremľa. Rozdiel bol v tom, že Jelcin odovzdal moc výmenou za beztrestnosť seba a svojej rodiny . . . .! Súčasnú slovenskú opozíciu ale vykázali do autu voliči.

To, že v súčasnosti je „líder“ opozície údajne v zahraničí, môže vyvolať u niekoho aj dojem, že sa ešte rýchlo snaží zrušiť podozrivé zahraničné kontá, pokiaľ sa to ešte dá. Ale to je len bohapustý dohad. On isto išiel len hľadať tie „hodnoty“ o ktoré mu v prípade Slovenska tak veľmi ide !

Juraj Borský