27.10.2009

Práve skončené dvojdńové stretnutie ministrov obrany štátov NATO v Bratislave malo podľa kusých informácii, ktoré obdržali médiá, dva hlavné ťažiskové body. Okrem situácie v Afghanistane sa ministri mali zaberať novým americkým plánom protiraketovej obrany. Bratislavské zasadnutie muselo pomastiť bruchá rôznym našim Čútorovcom a káčerom Donaldom, ktorí už dlhšiu dobu nevedeli kľudne spávať z obáv, že strýčko Sam nebodaj zabudol na „novú Európu“. Nuž, nezabudol, ako vyplýva z okružnej cesty viceprezidenta USA v Rumunsku, Poľsku a v Českej republike. Okrem povzbudenia tamojších Čútorovcov, priniesol aj ponuky na predaj americkej vojenskej techniky a dôraznú pripomienku, že v oblasti výstavby atómových elektrární existuje aj firma Westinghouse !

Afghanistan, „misia pod Hindukušom“, medzitým nočná mora pre USA a NATO. Krajina desaťročia ťažko skúšaná, kde voľakedy existovala aj domáca inteligencia a Kábul bol príjemné a malebné hlavné mesto,  ako mi potvrdili jeho návštevníci koncom osemdesiatych rokov. To všetko až dovtedy, než sa dostali na mušku geostrategických záujmov Spojených štátov. Afghanistanu bola prisúdená dôležitá úloha pri preprave strategických surovín (ropa, plyn) zo stredoázijskych nálezísk smerom k Indickému oceánu. V hre boli miliardové zisky amerických spoločností a vyšachovanie Ruska a Číny z tejto oblasti. Konečná nedohoda s Talibanom (bývalým spojencom) a kmeňovými náčelníkmi mala fatálne následky. „Afghanistan sme vybombardovali do stredoveku“ pochválil sa jeden predstaviteľ Pentagonu. Potom už nastal známy scenár, ktorý poznáme z Iraku, Balkánu a podobne. Americké letectvo najprv rozfláka krajinu a infraštruktúru a potom „dá príležitosť“ Európe a svetu, aby sa anga-žovali pri znovuvýstavbe . . . To je situácia, s ktorou sme konfrontovaní aj my. Je nám dovolené pozametať črepy, ktoré spôsobil niekto iný. A hodnotení sme podľa toho, ako usilovne sa tou metlou oháňame!

V súvislosti s vysvetľovacou misiou amerického viceprezidenta Bidena v Európe o nových plánoch protiraketovej obrany USA, neradi ale predsa, prinášajú niektoré naše médiá informáciu, ktorá bola síce známa od začiatku rokovaní o americkom protiraketovom štíte v Českej republike a Poľsku, ale naše médiá sa jej vyhýbali ako „čert krížu“. Že totiž protiraketový štít v Európe mal slúžiť výlučne potrebám USA a ich bezpečnosti. Preto aj tie bilaterálne dohody USA s ČR a Poľskom a malé nadšenie zo strany veľkých európskych štátov NATO, ako Nemecka a Francúzska. Tieto v tom videli len zbytočné dráždenie Ruska, pretože iný osoh to pre európske štáty NATO nemalo.

Do akej miery bude zakomponovaná bezpečnosť Európy do plánov nového amerického protiraketového systému a aká úloha pri tom pripadne NATO sa ešte len uvidí. Preto predčasné oddané jasanie, aké zasa prejavuje nepoučiteľná časť našich publicistov, (odkojených . .  na večné časy a nikdy inak!) by nás nemalo zmiasť. Stačí si len pripomenúť citáty z knihy Zbigniewa Brzezinskeho: „Jediná svetová veľmoc – americká stratégia nadvlády.“ z r.1997 : «Európa je pre Ameriku predovšetkým nenahraditelné geopolitické predmostie na euroázijskom kontinente  (…) Atlantický spolok zakotvuje politický vplyv a vojenskú silu USA bezprostredne na európskej pevnine. (…)  Každým rozšírením európskeho rozsahu platnosti, rozširuje sa automaticky aj priama sféra vplyvu USA.» (Strana 91)

Nastávajúce okrúhle novembrové výročie by nám malo pripomenúť, či toto je to, čo sme vyštrngávali s nadšením a nádejou na sychravých novembrových námestiach našich miest.

Juraj Borský