Príliš málo a príliš neskoro... Detinský a plytký pokus zlyhávajúceho štátnika, ktorý sa snaží v priebehu menej než roka napraviť to, čo mal urobiť už pred siedmimi rokmi.

Keby mal aj George Bush "Clintonov moment", kde by sa zlomil a uznal, že v dvoch prezidentských volebných obdobiach úboho zlyhal, získal by si viac sympatií, než mu ich získalo toto patetické predvádzanie svojej arogancie, bojovnosti a šovinizmu - ukážka zlyhania, ktorá ho máta po celé roky, čo je v úrade.

Keď mu už zostáva len menej než rok času v úrade, valčíkovým krokom si to po prvý raz namieri na Blízky východ, stále opakujúc staré známe ubezpečovania o americkej veľkoleposti a pritom neurobiac nič konštruktívne, nič prelomové, čo by vyriešilo krízu, vyvolávanú nie Iránom, ako tvrdí, lež Izraelom, ktorý sústavne kradne ďalšie zeme a odmieta poslúchať zákony OSN. A Spojené štáty americké, ako hlavný stúpenec Izraela, sa tak stávajú spolupáchateľom jeho zločinov.

Výzvy Izraelu, aby už nestaval viac kolónií a stiahol sa z území, okupovaných od roku 1967, niektorí považujú za prejav dobrej vôle. Lenže to je to isté ako keď poviete zločincovi, aby už nekradol, lebo už si nakradol dosť. Naznačovanie, že Izrael by mal Palestíncom vyplatiť náhradu za ukradnuté zeme, to by mala byť jedine záležitosť Palestíncov; to nie je úlohou človeka zo západného Texasu, ktorý zahraničným záležitostiam vôbec nerozumie. A pokiaľ ide o "slobodu a demokraciu", aké paradoxné je vidieť Georgea Busha hovoriac tie slová po boku starých rodinných priateľov, saúdskej kráľovskej rodiny, ktorá stojí na čele hádam najnedemokratickejšej krajiny na svete!

Najkrikľavejším príkladom toho, že George Bush je úplne odtrhnutý od reálneho sveta a od súčasnej geopolitiky, je jeho štrnganie šabličkou voči Iránu - krajine, ktorej ide o mierový jadrový program, na čo má nárok podľa medzinárodného práva. Prečo sa nezmienil o izraelskom jadrovom arzenáli v púšti Negev? Ak má Irán záujem o jadrový energetický program, tak Izrael už medzitým má jadrové zbrane. Odkedy je toto legálne podľa medzinárodného práva?

Šľahackou na torte bola zmienka, že historici budúcich generácií vraj budú chváliť americkú politiku v Iraku. Radšej na budúcnosť ani nečakajme...
V krátkosti, prejav Georgea Busha dňa 13. januára v Abu Dhábi, to bol detinský a plytký pokus najhoršieho prezidenta v americkej histórii, ktorý sa snaží ospravedlniť neospravedlniteľné; bol to zúfalý apel zmiesť vinu zo svojich pliec za to, že sa dopustil tých najkolosálnejších omylov v histórii ľudstva a že uráža tie princípy, na ktorých založili jeho vlastnú krajinu.

Ako môže tento človek, ktorý podpísal 152 rozsudkov smrti (Saddam Husajn podpísal 148 a obesili ho za to) stáť a zmieňovať sa o Bohu? Ako môže tento človek vážne hovoriť o výhodách voľného trhu, keď jeho vlastná krajina praktizuje protekcionizmus, vytvára umelé mechanizmy ako clá a subvencie tak, aby zabezpečila, že trh bude voľný len pre niektorých a nie pre všetkých? Ako sa môže rozčuľovať a vyhrážať Iránu za to, že vraj podporuje Taliban, keď členovia jeho vlastnej administratívy vytvorili teroristických mudžahedínov v Afhanistane a keď Washington podporuje islamských albánskych teroristov v Kosove?
V krátkosti, ani jediné slovo v jeho prejave nemá zmysel, keďže osoba, ktorá ich predniesla, sa sama dopúšťala všetkého toho, čo tvrdí o druhých.

Zakončíme slovami, akými sa George Bush prihovoril obyvateľstvu Blízkeho východu, ale my ich adresujeme obyvateľom Spojených štátov amerických:
V posledných siedmich rokoch vás vedie zločinecká klika elitistov, ktorí ovládli vašu krajinu a vydali sa s ňou na cestu korporatívnej chamtivosti; vedie vás skupina vražedných, sebeckých, neokonzervatívnych vojnových zločincov. Títo ľudia spôsobili viac škôd obrazu vašej krajiny vo svete, než hocijaká iná skupina ľudí od jej založenia v 18. storočí. Je načase, aby ste svoju vládu brali na zodpovednosť, či splnila čo sľúbila a je načase položiť im otázky, aby sa dalo posúdiť, akej politike sa hodlajú venovať po voľbách; je načase predviesť tých zločincov pred súdny tribunál, aby sa zodpovedali za zločiny, ktorých sa dopustili.

Pokiaľ ide o Georgea Busha, tak ten je odpísaný. Pripomína smutnú, osamelú figúrku vediac, že ním všeobecne pohŕdajú, vediac, že je zodpovedný za výkriky státisíco vrodín všade na zemi, ktoré mu stále znejú v ušiach. Pokiaľ ide o jeho život predtým, než sa stal prezidentom, nemá sa veru čím pochváliť; prehajdákal milióny dolárov v rôznych zle naplánovaných a realizovaných podnikateľských aktivitách. A nie je veru pravdepodobné, že by mal "Clintonov moment", pretože aby mohol niekto spustiť tok krokodílích sĺz, to si vyžaduje aspoň trošku inteligencie.

Ale Hillary Clintonová možno bude mať "Bushov moment", keďže jej ovládacie nitky drží v ruke AIPAC. Ako sa vraví: Ukáž mi svojich priateľov a ja ti poviem kto si. Je jasné, čo Hillary Clintonová reprezentuje a ak ju zvolia, tak potom: "Irán, maj sa na pozore!"
Zdá sa, že americká zahraničná politika bude rovnaká i naďalej, s malým rozdielom. Namiesto Iraku čítaj "Irán".
A washingtonským nervovým centrom bude i naďalej Tel Aviv.

(krátené)
Timothy Bancroft-Hinchey, Pravda
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/103433-bushmideast-0