rubrika: zem a vesmír 2009

Nové vydanie po 15 rokoch: v posledných dňoch úradovania Bushovej vlády, zverejnili USA novú Arktickú stratégiu. Washington chce viacej vplyvu na vysokom severe – a oznamuje, že svoje záujmy, ak treba, presadí aj na vlastnú päsť.
Tak sa časy menia: Keď USA pred 15 rokmi posledný raz prijali svoju Arktickú stratégiu, vydal Biely dom  zhrnutie dokumentu ako tlačovú správu. Plný text ostal pod zámkou. A v rokoch predtým, by aj toto minimum bolo na verejnosti nepredstaviteľné.
V čase, keď sa na vysokom Severe navzájom špehovali ponorky oboch veľkých vojenských  zväzkov boli americké strategické dokumenty k Arktíde "top secret". Teraz však vláda USA skoncipovala v priebehu dvoch rokov nové politické smernice pre toto územie a kompletne ho vystavila na webovej stránke Bieleho domu: http://www.whitehouse.gov/news/releases/2009/01/print/20090112-3.html

George W. Bush, podpísal ako svoj posledný úradný akt smernicu "National Security Presidential Directive and Homeland Security Presidential Directive ", pomocou ktorej si chcú USA zabezpečiť znova silnejší vplyv v Arktíde. Takáto "Presidential Directive" nie je vytesaná do kameňa. Avšak nastupujúci prezident Barack Obama bude prinajmenej tak dlho zaviazaný týmto Bushovým ľadovým dedičstvom, až jeho administratíva nevypracuje nový Arktický dokument.
Pred zopár týždňami už zverejnila EÚ podobný strategický dokument pre vysoký Sever. V topiacej sa Arktíde pracujú štáty na tom, označiť si svoje územia, dúfajúc na kontrolu nových  nálezísk surovín a nových lodných trás. Washington sa umiestňuje s novým strategickým dokumentom nasledovne:

• USA chcú v budúcnosti demonštrovať v Arktíde "aktívnejšiu a vplyvnejšiu prezenciu"  aj z bezpečnostných úvah. Ak bude treba, neodradí krajinu ani konanie na vlastnú päsť: Washington bude svoje ciele v Arktíde presadzovať "buď samostatne, alebo v spolupráci s inými štátmi", píše sa v strategickom dokumente. Na ochranu hraníc sú potrebné väčšie zdroje a kapacity na pevnine, vode aj vo vzduchu.
• Má byť vybudovaná infraštruktúra pozdĺž nových lodných trás na severe. Stavba nových ľadoborcov, ktorú Američania podľa názoru politických pozorovateľov potrebujú pre vážnu prezenciu v Arktíde, sa v dokumente výslovne nezmieňuje.
• Energetické zdroje v Arktíde , ktoré sú označované za "dôležité" na krytie stúpajúcich globálnych potrieb, by mali byť využívané "ekologicky bezproblémovým" spôsobom.
•  Podľa výpočtov Geologickej služby USA leží 22 % neodhalených, ale technicky dosiahnuteľných zásob ropy a plynu sveta severne od polárneho kruhu.
• Vláda odporúča, aby USA pristúpili k Dohode OSN o morských právach. To je potrebné, aby krajina mohla pri OSN nahlásiť územné požiadavka v Arktíde, ako to už napríklad urobili Rusi a Nóri. Pristúpenie USA k tejto dohode stroskotalo doteraz vždy na odpore niektorých mimoriadne konzervatívnych senátoroch, ktorí sa obávali straty suverenity. Napriek tomu vláda už zhromaždila časť údajov, ktoré sú potrebné pri dokazovaní na OSN. Špeciálnu ochrannú dohodu pre Arktídu však považuje vláda za nepotrebnú.
• USA trvajú na stanovisku, že pasáž sever-západ na severe Kanady je medzinárodná lodná cesta: "Sloboda morí je národná Top-priorita", hovorí sa v dokumente. Kanadská vláda si však robí nárok úplnej suverenity nielen nad svetom ostrovov na vysokom Severe, ale aj nad vodami medzi nimi. V auguste minulého roku Kanada mimo to vyhlásila, že bude dodatočne v budúcnosti považovať za kanadské teritórium pol milióna štvorcových kilometrov v polárnom mori. Aj časti severo-východnej pasáže pred ruským severným pobrežím sa označujú v novej americkej stratégii ako medzinárodné vody. Tým by mohli americké lode tieto morské územia bez prekážok využívať – k veľkej nevôli vlád v Ottave a v Moskve.

V tlačových rozhovoroch sa napriek tomu snaží vláda vysielať, pokiaľ možno, zmierlivé tóny: Nesnažíme sa pri ťažbe fosílnych energetických nosičov o preteky, povedal vice-hovorca Národnej bezpečnostnej rady, Benjamin Chang. Cieľom má byť viacej spolupracovať so susediacimi štátmi, aby sa našli spoločne prístupové cesty a ťažobné možnosti. Pritom by mali byť rešpektované ochrana prírody a životné prostredie.
Rick Steiner, morský biológ z University of Alaska v Anchorage kritizuje, že nová stratégia je silne orientovaná na vojenské a hospodárske záujmy. O konkrétnych krokoch na redukciu skleníkových plynov nie je reč. "To mohol byť posledný darček George Busha ropnému priemyslu", povedal Steiner. On by radšej videl, keby pred boomom komerčných aktivít v Arktíde, boli vedecky lepšie preskúmané riziká.

Autor:  Christoph Seidler
(S materiálom od Reuters)
Bushs eisiges Vermächtnis
http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/0,1518,601044,00.html