rubrika: bez prekladu 2009

Miklóša Grunera ako 15 ročného v máji 1944 deportovali z Maďarska do Osviečimu-Birkenau, spolu s matkou, otcom a mladším a starším bratom. Gruner hovorí, že matku a mladšieho brata hneď po príchode do tábora zabili. Jemu, staršiemu bratovi a otcovi vytetovali na ruku číslo a potom ich poslali robiť veľmi ťažkú prácu do továrne na výrobu syntetických palív s náväznosťou na IG Farben, kde jeho otec o šest mesiacov nato zomrel. Potom jeho staršieho brata poslali do Mauthausenu a keďže mladý Miklóš zostal sám, ujali sa ho dvaja od neho starší väzni, tiež maďarského pôvodu. Tými ochráncami boli bratia Lazar a Abraham Wieselovci.

Miklóš a Lazar sa v nasledujúcich mesiacoch veľmi spriateĺili. Lazar Wiesel mal vtedy, v roku 1944, 31 rokov. A Miklóš nikdy nezabudol číslo, ktoré mal Lazar vytetované na ruke: A-7713.
V januári 1945 sa blížila ruská armáda, preto sa rozhodli premiestniť väzňov do Buchenwaldu. Presun trval tri mesiace, išli zčasti pešo, zčasti vlakom a počas toho pochodu mnohí väzni zomreli, okrem iných aj Abrahám, starší brat Lazara Wiesela.

8. apríla 1945 oslobodila Buchenwald americká armáda. Miklóš a Lazar patrili k tým, ktorí prežili. Keďže Miklóš mal tuberkulózu, poslali ho na švajčiarsku kliniku a tým ho od Lazara oddelili. Keď sa zotavil, emigroval do Austrálie. Jeho starší brat, ktorý vojnu tiež prežil, sa usadil vo Švédsku.

Po mnohých rokoch, v roku 1986, sa istý švédsky časopis obrátil na Miklóša a pozval ho do Švédska, aby sa vraj mohol stretnúť so starým priateľom Elie Wieselom... Miklóš poslal odpoveď, že človeka takého mena nepozná, ale odpovedali mu, že ide o muža, ktorého poznal v nacistických táboroch ako Lazara Wiesela a ktorý mal na ruke vytetované číslo A-7713.... Miklóš si to číslo stále pamätal, preto bol presvedčený, že sa stretne so starým priateľom Lazarom, a tak pozvanie prijal a 14. decembra 1986 odcestoval do Švédska. Podľa jeho vlastných slov: "Veľmi som sa tešil, že sa stretnem s Lazarom, ale keď som vystúpil z lietadla, bol som prekvapený, pretože toho muža som vôbec nepoznal. Dokonca ani len po maďarsky nevedel; hovoril po anglicky s ťažkým francúzskym prízvukom... Takže celé to stretnutie trvalo len čosi vyše desať minút. Muž mi dal na rozlúčku knihu pod názvom "Noc", o ktorej povedal, že ju sám napísal. Knihu som prijal, hoci som ju vtedy nepoznal, ale všetkým som hovoril, že toto nie je ten človek, za ktorého sa vydáva."

Miklóš si spomína, že počas toho čudného stretnutia mu Elie Wiesel odmietol ukázať identifikačné táborové číslo na ruke hovoriac, že nechce odhaľovať svoje telo. Vraj Elie Wiesel neskôr ukázal číslo izraelskému novinárovi, s ktorým sa Miklóš stretol, ale nemal čas si ho overiť... bol si však istý, že nešlo o tetovanie. Miklóš hovorí: "Po stretnutí s Elie Wieselom som sa záležitosti začal venovať a zistil som, že muž, ktorý seba identifikuje ako Elie Wiesel, nikdy nebol v nacistických táboroch a to meno nefiguruje ani na žiadnych zoznamoch zadržaných."
Miklóš takisto zistil, že kniha, ktorú mu Elie Wiesel dal v roku 1986 a o ktorej tvrdil, že ju sám napísal, v skutočnosti vyšla v roku 1955 v maďarčine a napísal ju Lazar Wiesel a vydal v Paríži pod názvom "A Világ Hallgat" (Mlčanie sveta). Potom v roku 1958 knihu skrátili a vydali vo francúzštine a v angličtine autorovi Elie Wieselovi pod francúzskym názvom "Las Nuit" a anglickým "The Night" (Noc). Predalo sa desať miliónov kusov tej knihy od Elieho Wiesela, ktorý dokonca v roku 1986 dostal aj Nobelovu cenu mieru. A Miklóš hovorí, že skutočný autor knihy Lazar Wiesel sa medzitým záhadne stratil...

Miklóš hovorí, že Elie Wiesel sa už odvtedy nikdy nechcel s ním stretnúť. "Je veľmi úspešný", hovorí; "za 45-minútovú prednášku o holokauste mu platia 25 000.- dolárov. Osobne som upozornil FBI na to, že Elie Wiesel má falošnú totožnosť, ale neodpovedali mi. Takisto som vzniesol ponosu na Švédsku kráľovskú akadémiu vied, ale bezvýsledne. Americké a švédske média, s ktorými som sa pokúšal nadviazať kontakt, boli k veci ľahostajné. A dostal som anonymné telefonáty, že ma zastrelia, ak nebudem mlčať, ale ja sa už smrti nebojím. V štyroch rôznych krajinách som uložil materiál, že keby sa mi niečo stalo, majú to zverejniť. Svet musí vedieť, že Elie Wiesel sa podvodne vydáva za osobu, ktorou nie je a ja toto otvorene poviem. Zverejním pravdu v knihe pod názvom "The Story of a Stolen Novej Prize Identity" (Príbeh ukradnutej totožnosti, odmenenej Nobelovou cenou).

(ukážka z maďarskej tlače)
Henry Makow, kanadský publicista židovského pôvodu
http://www.henrymakow.com/translated_from_the_hungarian.html