Ľudia si pozerali tieto argumentácie a väčšina mala možno tendenciu Schiffovi neveriť, brať ho s rezervou, pretože médií dali väčší priestor jeho oponentom, ktorí sa ho snažili zosmiešniť. Americkí miklošovia mu protirečia rovnakým spôsobom, ako to robí slovenský Mikloš.  Katastrofálna nekompetentnosť oboch doviedla svet tam, kde je dnes. Mikloš, prvý slovenský ekonomický amatér  argumentuje urážaním a znevažovaním, napriek tomu, že jeho skutočné ekonomické vzdelanie je na bode mrazu.

Peter Schiff mal pravdu! 2006 - 2007 SK
Od hospodárskej bubliny k bublinovému hospodárstvu

Úryvok z knihy Welt macht Geld (Svet robí peniaze) od Georgea Zocheho

Trik s bublinou nie je vôbec nový, ale napriek tomu je až neuveriteľné, aký je neznámy. V mediálnych správach splývajú prasknuté bubliny s krízami, pretože obrovský rachot sprevádzajúci ich spľasnutie odvádza pozornosť od toho, že bubliny majú aj pozitívnu stránku: spúšťajú dážď peňazí. Prší v krajine, kde sa bublina zrodila. Hospodárske bubliny sú podnetom pre bublinové hospodárstvo, ktoré vyživuje peňažný dážď.

Za svoju existenciu tento dážď vďačí skutočnosti, že pôvodní investori po spľasnutí bubliny svoje investície nezískajú späť. Z ich pohľadu sa zdá, že peniaze zmizli. Pre nich sa bublina javí ako bolestivá chybná investícia - nakúpené objekty špekulácie stratili svoju hodnotu. Investované peniaze však v žiadnom prípade nezmizli. Získal ich niekto iný: predajcovia objektov špekulácie, a to v plnom súlade so zákonom. Zisky predajcov pritom zodpovedajú stratám investorov. Ak sú predajcovia našinci a investori cudzinci, peniaze tečú do krajiny.

Ako typický príklad tu môžu slúžiť železničné bubliny, ktoré sa v minulosti objavovali pravidelne. V očakávaní veľkolepých ziskov kupovali investori akcie od železničných spoločností, ktoré za tieto peniaze budovali železničnú infraštruktúru a nakupovali vlaky. Keď tieto spoločnosti vyhlásili konkurz a hodnota železničných akcií klesla, zároveň stratili svoje peniaze aj investori. Avšak koľaje sa už položili a vlaky nakúpili. Z pohľadu investorov sa peniaze vyparili. Z pohľadu krajiny, v ktorej sa nakúpili vlaky a položili koľaje, pršali peniaze, ktoré natiekli do infraštruktúry krajiny a postarali sa o prácu a blahobyt. Moderným ekvivalentom železničnej bubliny je dot-com bublina, ktorá praskla začiatkom roka 2000. Investori z celého sveta nakúpili telekomunikačné akcie, telekomunikačné firmy skrachovali a akcionári stratili svoje peniaze – ale vybudovali sa výpočtové centrá, serverové parky a káblové siete, čo zvýšilo bohatstvo USA.

Ani počas „veľkej tulipánovej mánie“ v Holandsku 17. storočia sa nezničili žiadne peniaze. Táto bublina sa nafúkla podľa teórie „greater fool“: idiotskí špekulanti kupovali tulipány za čoraz vyššie ceny s optimistickým predpokladom, že ich budú môcť predať drahšie ešte idiotskejším špekulantom. Nakoniec bublina praskla, pretože sa už nenašli žiadni ďalší idiotskí špekulanti. Poslední nakupujúci cibuliek sa potom stali najväčšími idiotmi spomedzi všetkých idiotov, pretože stratili peniaze, zatiaľ čo predposlední ešte zarobili.

Takže: bubliny nelikvidujú peniaze, ale vo veľkom štýle ich premiestňujú. Dramatické straty sprevádzajú rovnako veľké zisky. Nariekanie tých, ktorí stratili a rachot kolapsu ešte prednedávnom veľkého imania oslepuje, takže nie je vidieť víťazov, ktorí sa držia omnoho decentnejšie v pozadí a obozretne nerobia okolo ich rozprávkových ziskov žiaden veľký rozruch.

Vyjadrené trochu inak: bubliny sú hrou s nulovým súčtom – ak sú víťazi a porazení z tej istej krajiny, celkové imanie tejto krajiny sa najprv nemení. Napriek tomu môžu vedľajšie efekty nového prerozdelenia bohatstva viesť k závažným krízam – ku krachom firiem, nezamestnanosti, sociálnemu napätiu, či dokonca k vojnám. Následkom takýchto kríz sa znižuje výkonnosť národného hospodárstva, čo potom opätovne vedie k stratám bohatstva hospodárstva krajiny. Spľasnuté bubliny vedú len k prerozdeleniu bohatstva. Až nasledujúce krízy môžu produkovať napätie, ktoré následne môžu viesť k hospodárskym stratám.

Bublina sa stáva lukratívnym obchodom vtedy, keď straty nesú iní. Vtedy sa úžitok internalizuje a straty externalizujú. Pre národné hospodárstvo to znamená že: Ak zahraniční investori investujú do domáceho hospodárstva, tieto investície ho posilňujú. Keď potom bublina spľasne, nemusia sa investície, respektíve len vo veľmi obmedzenom rozsahu, zaplatiť naspäť. Obchodný model „bublina“ je pritom o to zaujímavejší, o čo vyšší je podiel zahraničných investorov.

Zhrnutie: prostredníctvom bublín možno dosiahnuť veľmi veľké zisky, pretože bubliny nelikvidujú peniaze, ale prerozdeľujú ich: strata jedného je ziskom druhého.