:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Česko: Dobronínska noc hrôzy

23.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


Polícia narazila na masový hrob: pravdepodobne ide o 15 Nemcov, ktorí boli 1945 zmasakrovaní. Žiadny z vtedajších vrahov už dnes nežije.

PRAHA. Česko dostihol povojnový zločin na Sudetských Nemcoch. Začiatkom tohto týždňa narazila polícia pri už dlhšie trvajúcom vyšetrovaní v blízkosti obce Dobronín, v bývalom jihlavskom jazykovom ostrove, na ľudské pozostatky. Pravdepodobne ide o kosti 15 Nemcov, ktorí tam boli 19.mája 1945 zmasakrovaní. Do konca tohto týždňa by mali byť vyzdvihnuté. Polícia chce zistiť identitu obetí, v najhoršom aj prostredníctvom analýzy DNA.

Prípad je dávno známy aj v Česku, pretože sa o to zaujímali aj bývalí nemeckí obyvatelia z tejto oblasti, ktorí boli po vojne vyhnaní. Až „zmena“ 1989 umožnila, že Nemci každý rok v Jihlave konajú pamätnú bohoslužbu za skoro 2000 zavraždených rodákov. Boli však najprv potrebné rešerše jedného českého novinára, aby sa polícia začala zaoberať vyšetrovaním.

Opitá horda vrahov
Čo sa stalo toho 19.mája 1945? Alkoholizovaná horda českých „revolucionárov“ pod vedením ich samozvaného vodcu, čecho-rakušáka Roberta Kautzingera, komunistu a neohrabaného brusiča skla, zohnala dokopy 15 Nemcov z viacerych dedín pri Dobroníne.

Títo museli najprv za bitky vykopať svoje vlastné hroby a potom boli zastrelení, alebo ubití lopatami, rýľmi, alebo čakanmi. Vrahovia následne oslavovali v blízkom hostinci a otvorene sa vystatovali svojim činom.

Synovia Kautzingera, ktorí sa na vraždách zúčastnili, pracovali neskôr v komunistrickom režime u polície, poprípade štátnej bezpečnosti. Obžalovaní neboli.

Tak, ako aj najmenej osem Čechov zúčastnených na čine, sa nemuseli obávať žiadnych následkov: tomu zabraňoval až doteraz platný zákon o beztrestnosti z 1946, ktorý schvaľoval všetky prechmaty voči Nemcom v povojnovom Československu. Z vtedajších vrahov už nikto dnes nežije.

V kostole, ktorý je príslušný pre dnešný Dobronín, pripomína noc hrôzy jednoduchá dvojjazyčná tabuľka, ktorú nechal napriek protestom poprevratových starostov, pripevniť odvážny farár.
V 90-tych rokoch rodinní príslušníci obetí so svojim domovským kňazom na mieste činu osadili brezový kríž a položili veniec. Deň na to, čo krajinu opustili, skončil kríž aj veniec v potoku. Takýmto spôsobom sa ich zbavil jeden z údajných účastníkov činu, roľník, ktorý zostal až do konca svojho života úradmi nepotrestaný.

                                                     


od pražského korešpondenta HANS-JÖRG SCHMIDTA (DiePresse)Tschechien: Die Schreckensnacht von Dobrenz 
http://diepresse.com/home/politik/zeitgeschichte/588262/print.do

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|