Rubrika: Slovensko 2007

Ani neviem čím začať, toľko je tém a námetov, ktoré by stáli za pozornosť.  Asi najviac za posledné dva týždne zaujal zdanlivo banálny výkon skupiny mladých demonštrantov, ktorí na bratislavskom Námestí SNP rozvinuli transparent s nápisom: IDEME SI PO VÁS, MONS TISOKOL! Od čias prevratu, ktorý sám seba deklaroval ako „nežná revolúcia“, ide vari o najhanebnejší transparent, aký sa na Slovensku objavil. Za zdanlivo vtipnou slovnou hrou, ktorá spája do jedného slova dve mená Tiso (prezident prvej Slovenskej republiky) a Sokol (arcibiskup-metropolita)  sa skrýva bezhraničná zloba, ktorú sa aktéri demonštrácie neštítia deklarovať transparentným „ideme si po vás.“

Zhodou okolností (?) sa na inom, len dvesto metrov vzdialenom mieste odohral incident s opitými mladíkmi, ktorí slovne urážali bratislavského rabína. Polícia okamžite zasiahla, no i páchateľov tejto výtržnosti zadržala. Médiá, i sám rabín  tento incident klasifikovali ako prejav neonacizmu.

Ale ako klasifikovať demonštráciu, ktorá obsahuje otvorenú agresiu voči jednému z najvyšších predstaviteľov Cirkvi? Aký je to jav, keď si nevyslúžil  odsúdenie, ale tichý súhlas mesta a médií?

Keď na tom istom námestí v prevratových dňoch 1989 vykríkol Stano Ščepka nevhodné heslo, dav ho láskavo „umravnil“, hoci išlo len o náhly úlet horlivosti.  Čo na to davy, že dnes na tých istých miestach mladá generácia  ohrozuje človeka, o ktorého  bremene nič ani netuší? Kto tu radikalizuje skupiny mladých ľudí, aby bez štúdia histórie brali spravodlivosť do vlastných rúk a riešili ju psychologickým terorom?

 Kto si berie na seba zodpovednosť za to, že brániť rabína je mravné, ale rovnako mravné je vyhrážať  sa katolíckemu arcibiskupovi? Kto tu účelovo vyťahuje otázku spolupráce kňazov a Śtb a zároveň zamlčuje mená riadiacich dôstojníkov, ktorí ľudí na spoluprácu „získavali“ donucovaním?

A prečo vôbec liberálov zaujíma očista Cirkvi? Prečo sa vo svojej horlivosti nepustia do štúdia, kto bol zakladateľom Štb a z akých kruhov sa Štb zoskupovala? Položili mladí demonštranti aspoň kytičku  kvetov k pamätníku umučených komunizmom? Využili príležitosť  porozprávať sa o dejinách s očitými svedkami na Zväze protikomunistického odboja alebo Konfederácie politických väzňov?

Dejiny sú plné krívd a protirečení. Kto učí mladú generáciu na každej strane brať spravodlivosť do vlastných rúk a riešiť ju násilím? Kto oprávnil napr. novinára Štefana Hríba posudzovať také výnimočné osobnosti  národa ako kardinál Ján Chryzostom Korec? Uvedomuje si pán Hríb, že by i bez obety a vzdoru kardinála Korca sotva mohol beztrestne verejne vyslovovať takéto neprístojné stanoviská?

Medici skladajú Hippokratovu prísahu, keď prijímajú diplom na konci štúdia. Nie je čas pre masmediálne fakulty našich univerzít, aby podobnou prísahou zaviazali k etike a kultúre budúcich žurnalistov? Nemali by mať právo odňať diplom novinárovi, ktorý sa spreneveril svojmu poslaniu a predáva novinársku česť bulváru?

Nevyčerpám otázky, ktoré by si mladí ľudia mali položiť prv, ako  bez  rozmyslu použijú alebo nechajú zneužiť vlastnú mladícku nerozvážnosť.

_____________________________________________

Teodor Križka,
Článok vyšiel v dvojtýždenníku Kultúra, 21. 2. 2007

Diskusia: