rubrika: euróopa 2009

"Najsmutnejším poučením z dejín je toto: ak nás dosť dlho balamútia, začneme sami odmietať dôkazy, že by mohlo ísť o balamútenie. Dostali sme sa do jeho zajatia. Akonáhle umožníte šarlatánovi mať nad vami moc, takmer nikdy sa vám už nepodarí odobrať mu ju."
Carl Sagan, americký autor židovského pôvodu

Ide hádam o naznámejší a najpamätnejší obrázok z holokaustu: ustrašený a očividne na smrť odsúdený malý chlapec so zodvihnutými rukami, v skupinke iných Židov z Varšavského gheta, ktorých stráži ozbrojený nemecký vojak.

Erwin Knoll, redaktor známeho mesačníka "The Progressive", výstižne zhŕňa ľudové ponímanie tohto obrázku: "Z tejto fotografie sa stal symbol holokaustu: malý židovský chlapček s ustrašenými očami a zodvihnutými rukami, obkolesený nacistickými vojakmi. Ide o konečný záťah na Židov, ktorých mali popraviť za povstanie vo Varšavskom ghete v roku 1943. Vzadu možno vidieť ešte viac zodvihnutých rúk. Keď sa na fotografiu pozeráte, je vám jasné, že čoskoro budú mŕtvi.

Tá fotografia sa objavuje všade v archívoch a na výstavách, v článkoch pre časopisy a noviny, keď sa píše o holokauste, v dokumentárnych filmoch a historických pojednaniach. Ja osobne som ju videl hádam aj stokrát... Tú fotografiu, spolu s inými, zahrnuli aj do oficiálnej správy SS o akcii nemeckej polície proti Varšavskému ghetu v apríli - máji 1943. V desaťročiach po vojne z nej urobili milióny kópií a použili ju v nespočetných knihách, časopisoch a filmoch a veľakrát poslúžila ako výstižná ilustrácia holokaustu.

Jej zväčšeniny sa nachádzajú na výstavách o holokauste v mnohých krajinách vo svete. Milióny ľudí uverili, že ustrašeného chlapčeka na tejto srdcervúcej fotografii zakrátko nato, čo ho zachytili na film, zavraždili. ´Tá fotografia drása srdce´, napísal k nej Washington Post, ´pretože sa zdá, že chlapec, podobne ako milióny Židov a iných, zakrátko zomrie v rukách nacistov´."

V reklame z roku 1979 na senzačné knihy o holokaustových príbehoch, uverejnenej v poprednom americkom týždenniku, sa tá fotografia objavuje s nasledovným textom: "Volal sa Arthur Chmiotak. V máji t.r. by mal 42 rokov, ale zahynul v plynovej komore v nacistickom koncentračnom tábore prv, než by dosiahol vek 10-tich rokov. Prečo? Pretože bol "nežiadúcim", bol burinou v Hitlerovej záhrade dokonalých árijských kvetov.

Len jeden jediný z viac než 6 miliónov, ktorých bolo treba eliminovať..." V Nemecku vo všeobecne používaných školských učebniciach popisujú tú fotografiu mladým čitateľom týmito slovami: "Varšava, máj 1943: zničenie Varšavského gheta a deportácia jej obyvateľov do plynových komôr koncentračného tábora Treblinka."

Lenže na rozdiel od tejto legendy, spomínaného "chlapčeka z gheta" nezabili. Prežil zajatie počas vojny vo Varšave, aj nemecký koncetračný tábor. Niekoľko desaťročí po tom, čo fotografiu nasmínali, newyorský lekár Tsvi C. Nussbaum prezradil, že na spomínanej fotografii zachytili jeho. "Pamätám sa, že predo mnou bol vojak a ten mi nariadil, aby som zodvihol ruky", povedal neskôr Nussbaum. Keď zaňho prosil jeho strýko, tomuto 7-ročnému chlapcovi umožnili pridať sa k ostatnej rodine. Mladého Nussbauma potom spolu s príbuznými deportovali v roku 1943 z Varšavy do tábora Bergen-Belsen v západnom Nemecku. Po oslobodení na konci vojny ho premiestnili do izraela, odkiaľ emigroval do Spojených štátov v roku 1953. V 90-tych rokoch býval v obvode Rockland, New York.

Nussbaumov príbeh podrobili kritickému skúmaniu; aj po desaťročiach sa stále ešte podobal na chlapca na fotografii. Židovskí historici holokaustu "ktorí dlho pokladali fotografiu za čosi ako posvätný dokument", neboli radi, keď Nussbaum prezradil, že ide oňho, napísal denník New York Times, pretože "boli presvedčení, že symbolická moc obrázku sa stratí, keď sa ukáže, že chlapec prežil." Samotného Nussbauma prekvapili také obavy: "Nikdy som si neuvedomil, že by niekto mohol do tej fotografie vkladať celú váhu šiestich miliónov Židov", povedal. "Ja som to vnímal ako náhodnú udalosť, do ktorej som bol osobne zapletený, to bolo všetko."

Dr. Lucjan Dobroszynski z inštitútu Yivo, čo je židovské centrum v New Yorku, v tejto súvislosti varoval, že "táto veľkolepá fotografia najdramatickejšieho okamihu holokaustu si vyžaduje väčšiu úroveň zodpovednosti zo strany historikov , než hocijaká iná. Je príliš posvätná, aby sa ľuďom dovolilo robiť si s ňou čo chcú."

Inými slovami, Dobroszynski tým naznačuje, že historickej pravde sa nesmie dovoliť, aby mohla znižovať emocionálny účinok obrázku a jeho osožnosť.
Táto fotografia, všeobecne považovaná za najemocionálnejší okamih storočia, je naozaj výrečným dôkazom tragického osudu európskych Židov počas II. svetovej vojny, ale úplne iným spôsobom, než si ľudia zvyčajne myslia.

Mark Weber, IHT: "The "Warsaw Ghetto boy"
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=10626