| Čím nás prekvapí Antarktída, posledná svetová pokladnica? |
31.01.2010
28. januára 1820 svet prekvapil veľký objav. Ruská námorná expedícia pod velením
Faddej Bellinghausena a Michaila Lazareva na plachetniciach Vostok a Mirnyj zhliadla
poslednú neobjavenú pevninu - Antarktídu. Takže Rusi boli boli tretími - po
Španieloch, ktorí objavili Ameriku a Holanďanoch, ktorí našli Austráliu -
objaviteľmi novej pevniny.
Antarktída je zaujímavá, pretože legálne je to "zem nikoho", t.j. žiadna krajina to
teritórium výlučne nevlastní a zatiaľ nie je presne rozdelená na zóny či sektory.
Všetci k nej majú prístup. Otázkou je, ako dlho to takto ešte ostane.
Antarktída je poslednou nedotknutou pokladnicou. Pod ľadom pokrytom povrchu sa
nachádzajú obrovské zásobárne nerastných surovín a v okolitých vodách zase plyn a
ropa. A antarktické ľadovce navyše predstavujú 90 % svetiových zásob pitnej vody,
ktorej nedostatok sa už vo svete začína akútne prejavovať, keďže počet obyvateľov
prudko narastá. Preto Antarktída čoraz väčšmi priťahuje pozornosť.
Ľudstvo o nej dlhú dobu vôbec nevedelo a po tom, čo ju objavilo, tam nikto nechcel
žiť. Ale v 20. storočí záujem o ňu stále rástol a mnohé skupiny podnikli expedície
do jej vnútrozemia. Napríklad Amundsenova expedícia v rokoch 1911-12 dosiahla južný
pól a zmapovala povrch tejto pevniny.
V polovici 20. storočia si už na Antarktíde mnohé krajiny postavili výskumné
stanice. V roku 1961 sa podpísala zmluva o demilitarizácii Antarktídy a jej
využívaní čisto len na mierové účely. Signatári zmluvy sa oficiálne zriekli
teritoriálnych nárokov na územie tejto pevniny.
To však neznamená, že sa prestalo s vypracovávaním plánov na využívanie jej
prírodných bohatstiev. Len teritoriálne nároky sa zatiaľ odložili na policu.
Medzitým sa mnohé krajiny čoraz väčšmi začali zaujímať o južbné moriaq a túto
pevbninu a mnoho odborníkov sa domnieva, že dni v súčasnosti platiacej zmluvy o
Antarktíde sú už spočítané a to bez ohľadu na to, že nedávno jej platnosť predĺžili
o 50 rokov.
I keď samotná Antarktída je demilitarizovanou zónou, v jej blízkosti dochádza k
ozbrojeným konfliktom. Je hodno spomenúť napríklad dlhodobý konflikt medzi Čile a
Argentínou kvôli ostrovu v blízkosti mysu Horn a dvom ďalším sporným teritóriám.
Tiež hodno spomenúť konflikt medzi Veľkou Britániou a Argentínou ohľadom
Falklandov. Samotné ostrovy nie sú zaujímavé, ale sú dôležité hlavne kvôli
náleziskám v okolitých oceánskych vodách. A spolu s okolitými ostrovmi, ktoré v
súčasnosti patria Británii, sú Falklandy de facto štartovacím mostíkom k Antarktíde,
preto si chce Londýn nad nimi a nad inými oblasťami, ktoré sú súčasťou antarktickej
zmluvy, silou-mocou udržať suverenitu. Ale aj Argentína si robí nárok na tie
oblasti. Konflikt medzi nimi je momentálne zmrazený, ale odborníci sa domnievajú,
že v budúcnosti sa naisto opäť rozhorí.
Objaviteľ Antarktídy - Rusko je v tejto oblasti teraz najviac reprezentované. Rusko
má na Antarktíde päť polárnych staníc a jednu polárnu základňu, kde uskutočňuje
široko rozvetnený vedecký výskum. Teraz plánuje opätovne uviesť do činnosti tri prv
zatvorené stanice.
Rusko má záujem na tom, aby sa súčasný štatút Antarktídy uchoval. Ale okolitým
krajinám sa zmluva nepáči. V Čile, Argentíne a na Novom Zélande vyvíjajú činnosť
aktivisti za oprávnené požiadavky ich krajín na vlastnícke práva na Antarktíde.
Štatút antarktických teritórií bude závisieť od postoja hlavných mocností, vrátane
Ruska. Keď nebude jednotný, v nasledujúcich 20 - 30 rokoch sa môže stať realitou
rozkrajovanie Antarktídy. V takom prípade bude Rusko musieť brániť súčasný štatút
Antarktídy alebo si zabezpečiť adekvátnu účasť na využívaní jej bohatstiev.
Zatiaľ nie je možné určiť, kedy dôjde k "vojne o Antarktídu". O tom rozhodnú také
činitele, ako napríklad vývoj technológie na lacnú dopravu pitnej vody z
antarktických ľadovcov do suchých a tropických oblastí, zvýšenie cien plynu a ropy a
dopyt po nich, čo si vyžiada ťažbu v týchto oblastiach a aj zvýšenie dopytu po
potravinách vzhľadom na rastúci počet obyvateľov, čo si bude vyžadovať chytanie rýb
v južných moriach, atď.
Zatiaľ sa taký súbeh záujmov neobjavil, ale ten sa naisto dostaví.
(krátené)
Ilja Kramnik, Ria Novosti: "What Lies in Store for Antarctica, the World`s Last
Repository?"
http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=17252
|