| Čína sa chce nákupom surovín a podnikov zbavovať dolárov |
rubrika: bez prekladu 2009
V Číne padlo dôležité strategické rozhodnutie: obrovské devízové rezervy sa majú do budúcna používať na rozširovanie čínskych podnikov v zahraničí a na preberanie ďalších podnikov. Pritom sa chce predovšetkým koncentrovať na energie a suroviny, ale aj na oblasti telekomunikácií a bankovníctvo. Už teraz skupuje Čína vo veľkom banícke podniky v Austrálii, predovšetkým zlaté a strieborné bane. Na dolári, sa to príliš pozitívne neprejaví, naproti tomu pre producentov surovín je to niečo ako manna, ktorá padá z neba.
Čínsky predseda vlády Wen Jiabao prvý raz verejne naznačil, že Čína bude svoje devízové rezervy – najväčšie na svete – používať na rozširovanie čínskych podnikov v zahraničí a podporu preberania ďalších zahraničných podnikov. Pre tlač vyhlásil: »Mali by sme presadzovanie našej stratégie ›smerom von‹ urýchlene podporovať. Pri ceste ›smerom von‹ našich podnikov, mali by sa dostať k slovu naše devízové rezervy.« Wen ešte dodal, Peking tiež očakáva od čínskych podnikov, že výrazne zvýšia svoj podiel na svetovom exporte.
»Smerom von« – tak znie nový slogan pre novú stratégiu, podporovať investície a preberanie podnikov v zahraničí. To platí predovšetkým pre veľké štátne priemyselné podnikateľské skupiny ako PetroChina, Chinalco, China Telecom a Bank of China. Je to aj po prvý raz, čo sa táto politika verejne prezentuje … priamo podporovať podniky, získavať v zahraničí investičné hodnoty.
Odklon od dolára vo veľkom štýle
Táto zmena politiky je znamením pre odklon Číny od dolárových investícií, predovšetkým od amerických štátnych dlhopisov. Priame čínske investície v zahraničí mimo finančného sektoru stúpli v roku 2008 už na 40,7 miliárd dolárov. Na porovnanie: 2002 predstavovali chudobných 143 miliónov dolárov.
Konkrétne sa však čínsky predseda vlády nezmienil o tom, v akej výške sa majú uskutočniť zahraničné investície mimo dolárovej oblasti. Devízové rezervy čínskej centrálnej banky predstavujú dnes celosvetovo najvyšší podiel na dolárových rezervách. Oficiálne predstavujú devízové rezervy People’s Bank of China – čínskej centrálnej banky - 2.132 miliárd dolárov.
V uplynulých mesiacoch nerobila Čína žiadne tajnosti so svojim zámerom, uvoľniť svoju závislosť na dolári, ako rezervnej mene. Hovorca vlády vyhlásil prednedávnom: »Ide o diverzifikáciu rezerv v širšom zmysle. Namiesto navršovania devízových rezerv a krátkodobých finančných investícií, sa vláda snaží, aby Čína získala dlhodobý reálny majetok v podnikoch.«
Predovšetkým v oblastiach ropa a suroviny, vzhľadom na celosvetovú krízu, zosilnili štátne podnikateľské skupiny lov na zahraničné podniky a zariadenia, ktoré sú na predaj. Prednedávnom oznámil 200 miliardový štátny čínsky investičný fond Sovereign Wealth Fund kúpu 17 % podielov vo vysokozadĺženej kanadskej banskej spoločnosti Teck Resources v hodnote 1,5 miliardy dolárov.
200 miliárd ťažký čínsky štátny fond China Investment Corporation kupuje už istú dobu podiely v zahraničných surovinových podnikoch. Šéf štátnej rozvojovej banky China Development Bank, Chen Yuan, sa vyjadril, že čínske investície v zahraničí sú urýchlene podporované. Pritom sa koncentrujú na surovinovo bohaté národné hospodárstva v rozvojovom sektore: »Namiesto chodenia na americký Wall Street, mali by sme sa, podľa mojej mienky, orientovať smerom na miesta, ktoré disponujú surovinami a energetickými zdrojmi.« Zlé správy pre Goldman Sachs a JP Morgan Chase!
Aj zlato sa skupuje …
Naviac Čína pred tromi mesiacmi oficiálne priznala, že kupuje značný objem zlata pre menovú rezervu centrálnej banky. Čína pripustila, že celkovo navýšila svoje zlaté rezervy od r. 2003 o tri štvrtiny: centrálna banka disponuje dnes s viacej ako 1.054 tonami v aktuálnej hodnote 30,9 miliárd dolárov. Tým sa potvrdili dlhoročné dohady, podľa ktorých Čína skupuje zlato. Už predtým začala s Cína s tým, výrazne znižovať nákup amerických štátnych dlhopisov.
Momentálne má výstavba zlatých rezerv centrálnej banky pre Čínu prednosť pred dolárom
Zastupujúci generálny tajomník China Gold Association, Hou Huimin, vyhlásil, že Čína zvýši rezervy zlata na celkove 5.000 ton. To znamená, že musí byť nakúpených ďalších 4.000 ton zlata, z pohľadu ohraničených zásob zlata je to obrovské množstvo.
Huimin vysvetľuje dôvod pre to: »Následkom finančnej krízy sa mení hodnota dolára veľmi rýchlo, je možné ze stratí svoj status svetovej rezervnej meny. Keď k tomu príde, potom bude mať výhodu každý, kto vlastní zlato.«
V súčasnosti vlastní len šesť krajín viacej ako 1.000 ton zlata. Čína leží, podľa najnovších správ na piatom mieste, ešte pred Švajčiarskom, Japonskom a Holandskom.
Niektorí účastníci na trhu so zlatom sú toho názoru, že Čína nakúpila na medzinárodnom trhu zlato. To pomohlo, absorbovať stovky ton zlata, ktorého sa centrálne banky a MMF v posledných rokoch zbavovali.
Podľa počutia, Čína nakúpila cez vládne kanály zlato v Južnej Afrike a v Rusku.
Čína samotná je najväčším producentom zlata na svete. Vývoz zlatých prútov je zakázaný, jedine vývoz šperkov je povolený, preto väčšia časť produkcie zostáva na domácom trhu. V minulom roku bola produkcia zlata v Číne okolo 282 ton, štát teda nakúpil asi jednu štvrtinu produkcie, ak vychádzame z toho, že dodatočne uskutočnené nákupy 454 ton zlata sú rozložené do posledných šesť rokov, odkedy Čína posledný raz oznámila zmenu svojich zásob.
Autor: F. William Engdahl
China will für den Kauf von Rohstoffen und Unternehmen Dollars abstoßen
http://info.kopp-verlag.de/news/china-will-fuer-den-kauf-von-rohstoffen-und-unternehmen-dollars-abstossen.html
|
