Bude treba prepisovať dejiny i učebnice.
Na úlohu kolísky európskej civilizácie ašpiruje teraz stredná Európa, kde sa našli stavby, ktoré sú o tisíc rokov i viac staršie, ako mestá Sumerov či egyptské pyramídy. Ako vysvitá informácií anglických novín Independent, archeológovia, ktorí pracovali nad vykopávkami už tri roky, držali doteraz informácie v tajnosti, aj preto v ich objave novej civilizácie niet ešte meno. Ale veľkoleposť vykopávok je úžasná, podľa slov Haralda Stoibla z Inštitútu archeológie Saska, v súčasnosti je známych už asi 150 kostolov a usadlostí tejto kultúry. Všetky sa nachádzajú na terajšom území Saska a susedných štátov Nemecka, - Rakúska, Čiech a Slovenska.

Najväčší objekt sa podarilo objaviť priamo pod mestom Drážďany, ide o veľkú svätyňu, obklopenú štyrmi vodnými priekopami, tromi zemnými valmi a dvoma múrmi, pričom celá táto „obranná línia“ nemala obranný charakter, ale chránili sakrálne činnosti vo vnútri od zvedavých očí obyčajných ľudí. Okrem iných stavebných vykopávok sa našli aj usadlosti, domy, ktorých rozmery nepresahujú 40 štvorcových metrov či viac. Najväčšiu usadlosť sa podarilo objaviť pri dnešnom meste Eitra, kde sa na rozlohe 25 hektárov nachádza asi 200 celých domov.

Stavitelia týchto drevených zvláštností ešte nevedeli stavať z kameňa, ako stavebný materiál im slúžili hlina a drevo, ale pritom používali nástroje z kameňa a kostí. Zaoberali sa chovom dobytka, kráv, kôz, oviec a sviní a vo voľnom čase vyrábali z hliny figúrky zvierat a ľudí.

Kontrast medzi skromnými domčekmi a veľkolepými kostolmi podľa archeológov poukazuje na to, že najstarší Európania boli veľmi pobožným národom. Tento fakt spolu s veľkoleposťou architektúry zdá sa prinúti prepísať doterajšie dejiny. Doteraz sa pokladala za najstaršiu civilizáciu, sumerská a egyptská civilizácia, obidve sa datujú do IV. tisícročia pred Kristom. Vykopávky vo východnom Nemecku sa datujú do rokov 4 600 - 4800 pre Kristom, čo znamená, že sú o tisíc rokov staršie a podľa mienky archeológov mali by byť priznané ako nová civilizácia, bez toho, aby o tom existovali písomné dokumenty.

Najväčšou záhadou je však náhle zmiznutie tejto kultúry. Archeológovia zistili, že existovala len asi 200 rokov, čo je vlastne len sekunda v historickej dobe. Potom ľudia, buď opustili svoje dediny, alebo prestali budovať takéto príbytky a svätyne a využívali iné ľahšie konštrukcie, lebo až po troch tisícich rokoch v strede bronzovej doby sa tu objavujú pozostatky podobného staviteľského rozmachu.

_______________________________________________

Svätoboj Clementis