18.09.2009

Vážení spoluobčania! Drahí priatelia! Článok, ktorý dnes vychádza, som napísal preto, aby som každého z vás a všetkých občanov Ruska oboznámil s mojimi predstavami o strategických úlohách, ktoré musíme vyriešiť. O prítomnosti a budúcnosti našej krajiny. A pozval všetkých, čo majú čo povedať, aby sa zúčastnili na diskusii na tieto témy. Na vaše hodnotenia, pripomienky a návrhy sa bude prihliadať pri príprave posolstva prezidenta Ruska Federálnemu zhromaždeniu. Praktických plánov rozvoja nášho štátu. Adresa elektronickej pošty: kremlin@gov.ru

O niekoľko mesiacov Rusko vstupuje do nového desaťročia nového storočia. Pravdaže, časové rozhrania a okrúhle dátumy majú skôr symbolický ako praktický význam. No dávajú nám podnet na pochopenie minulosti. Ohodnotenie súčasnosti. A zamyslenie sa nad budúcnosťou. Nad tým, čo čaká každého z nás. Naše deti, našu krajinu.

Najprv si odpovedzme na jednoduchú, ale veľmi dôležitú otázku. Vari musíme do našej budúcnosti aj ďalej ťahať primitívnu surovinovú ekonomiku, chronickú korupciu, prežitý zvyk spoliehať sa v riešení problémov na štát, na zahraničie, na akési „všemocné učenie“, na čokoľvek, na kohokoľvek, len nie na seba? A vari má Rusko, zavalené takýmito bremenami, vlastnú budúcnosť?
V budúcom roku budeme oslavovať 65. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Toto jubileum nám pripomenie, že naša doba bola budúcnosťou pre tých hrdinov, ktorí vydobyli našu slobodu. A že národ, ktorý porazil krutého a veľmi mocného nepriateľa v tých dávnych dňoch, musí, je povinný dnes zvíťaziť nad korupciou a zaostalosťou. Zmodernizovať a zveľadiť našu krajinu.
My, dnešné generácie ruského ľudu, sme dostali veľké dedičstvo. Zaslúžené, vydobyté, nadobudnuté neúnavným úsilím našich predchodcov. Niekedy za cenu ťažkých skúšok a vskutku hrozných obetí. Disponujeme gigantickým územím, kolosálnymi prírodnými bohatstvami, solídnym priemyselným potenciálom, pôsobivým zoznamom úspechov v oblasti vedy, techniky, vzdelania, umenia, slávnou históriou armády a loďstva, jadrovými zbraňami. Autoritou veľmoci, ktorá zohráva značnú a v niektorých obdobiach aj rozhodujúcu úlohu v udalostiach historického formátu.
Ako s týmto dedičstvom naložíme? Ako ho znásobíme? Akým bude Rusko pre môjho syna, pre deti a vnukov mojich spoluobčanov? Aké bude jeho miesto, a teda aj miesto našich potomkov, pokračovateľov, budúcich generácií Rusov vo svetovej deľbe práce, v systéme medzinárodných vzťahov, vo svetovej kultúre? Čo treba urobiť, aby sa kvalita života občanov Ruska aj dnes, aj v budúcnosti ustavične zvyšovala? Aby naša spoločnosť bola bohatšia, slobodnejšia, humánnejšia, príťažlivejšia? Aby bola v stave poskytnúť všetkým záujemcom lepšie vzdelanie, zaujímavú prácu, dobrý príjem, komfortné prostredie pre osobný život a tvorivú činnosť?

Ja mám na tieto otázky odpovede. A prv ako ich sformulujem, chcel by som zhodnotiť terajší stav vecí.
Svetová ekonomická kríza ukázala: situácia naša nie je práve najlepšia. Dvadsať rokov búrlivých zmien veru nezbavilo našu krajinu ponižujúcej surovinovej závislosti. Naša terajšia ekonomika prebrala od sovietskej najťažšiu chybu – v značnej miere ignoruje potreby človeka. Domáci biznis, až na malé výnimky, nevynalieza, nevytvára veci a technológie, ktoré ľudia potrebujú. Obchoduje s tým, čo sám nevytvoril, – so surovinami či dovážaným tovarom. Veď hotové výrobky vyrobené v Rusku sa v prevažnej väčšine zatiaľ vyznačujú extrémne slabou konkurencieschopnosťou.
Z toho vyplýva aj väčší než v iných ekonomikách pokles výroby počas terajšej krízy. A neskutočné kolísania fondového trhu. Toto všetko dokazuje, že ani zďaleka sme neurobili všetko nevyhnutné v predchádzajúcich rokoch. A ani zďaleka sme neurobili všetko správne. Energetická efektívnosť a produktivita práca väčšiny našich podnikov je hanebne nízka. No to nie je ešte také zlé. Horšie je podľa všetkého to, že to neveľmi znepokojuje vlastníkov, riaditeľov, hlavných inžinierov a úradníkov. 

Dôsledkom toho – na rovine globálnych ekonomických procesov – nie je vplyv Ruska, otvorene povediac, až taký veľký, ako by sme chceli. Pravdaže, v epoche globalizácie vplyv ktorejkoľvek krajiny nemôže byť absolútny. To by bolo aj škodlivé. No možnosti našej krajiny musia byť značné, primerané historickej úlohe Ruska. Demokratické inštitúcie sú vcelku utvorené a stabilizované, no ich kvalita má veľmi ďaleko od ideálu. Občianska spoločnosť je slabá, úroveň samoorganizácie a samosprávy nízka.
Každým rokom je nás čoraz menej. Alkoholizmus, fajčenie, cestné dopravné nehody, nedostatočná prístupnosť mnohých zdravotných technológií a ekologické problémy skracujú život miliónom ľudí. A plánovaný rast pôrodnosti zatiaľ nekompenzuje úbytok obyvateľstva.

Podarilo sa nám dať dokopy krajinu, zaraziť odstredivé tendencie. No problémov je ešte veľmi veľa. Vrátane najpálčivejších. Teroristické útoky na Rusko pokračujú. Obyvatelia republík Severného Kaukazu prosto nepoznajú pokoj. Hynú vojaci a pracovníci orgánov právnej ochrany, štátni a obecní zamestnanci, civilisti. Samozrejme, tieto zločiny sa páchajú s podporou medzinárodných zločineckých skupín. No priznajme si: situácia by nebola natoľko pálčivá, keby bol sociálno-ekonomický rozvoj juhu Ruska náležite rezultatívny. Teda, neefektívna ekonomika, polosovietska sociálna sféra, krehká demokracia, negatívne demografické tendencie, nestabilný Kaukaz. To sú veľmi veľké problémy aj pre taký štát, ako je Rusko.

Netreba, pochopiteľne, zveličovať. Robí sa veľa. Rusko pracuje. Už nie je tým poloparalizovaným pološtátom, akým bolo ešte pred desiatimi rokmi. Všetky sociálne systémy fungujú. No iba toto nestačí. Veď ony len reprodukujú terajší model, no nerozvíjajú ho. Nemenia vytvorený životný štýl. Zachovávajú škodlivé zvyky.
Nemožno dosiahnuť prvenstvo spoliehaním sa na ropnú a plynárenskú konjunktúru. Treba pochopiť, vcítiť sa do celej komplikovanosti našich problémov. Otvorene ich prerokovať a konať. Napokon, nie sú to surovinové burzy, čo rozhodujú o osude Ruska, ale naše vlastné predstavy o sebe, o našej histórii a o našej budúcnosti. Náš intelekt, triezve sebahodnotenie, naša sila, pocit vlastnej dôstojnosti, podnikavosť. Pri vymenovaní piatich priorít technologického rozvoja, navrhnutí konkrétnych smerov modernizácie politického systému, opatrení na posilnenie súdnej moci a postavenia sa proti korupcii ja vychádzam z mojich predstáv o budúcnosti Ruska. A v záujme tejto budúcnosti pokladám za nevyhnutné zbaviť našu krajinu zanedbaných sociálnych neduhov, ktoré spútavajú jej tvorivú energiu, brzdia naše spoločné napredovanie. Medzi tieto neduhy zaraďujem:
1. Odvekú ekonomickú zaostalosť, zvyk žiť z vývozu surovín, fakticky ich vymieňať za hotové výrobky. Prvky inovačného systému vytvárali, a nie bezúspešne, Peter Veľký, aj poslední cári, aj boľševici. No cena týchto úspechov bola dosť vysoká. Dosahovali sa spravidla s mimoriadnym vypätím síl, na hranici možností totalitárnej štátnej mašinérie.

2. Odvekú korupciu, odjakživa vyčerpávajúcu Rusko. A doteraz ho zožierajúcu pre nadmernú prítomnosť štátu vo všetkých trochu viditeľných sférach hospodárskej a inej spoločenskej činnosti. No problém nie je iba v redundantnosti štátu. Biznis tiež nie je bezúhonný. Mnohým podnikateľom nerobí starosti hľadanie talentovaných vynálezcov, zavádzanie nových technológií, vytváranie a uvádzanie na trh nových výrobkov, ale podplácanie úradníkov kvôli tomu, aby získali „kontrolu nad prúdmi“ znovurozdelenia majetku.

3. V spoločnosti sú veľmi rozšírené paternalistické nálady. Presvedčenie o tom, že všetky problémy musí riešiť štát. Alebo ešte ktosi, no len nie každý na svojom poste. Želanie „robiť sa“, dosahovať krok za krokom osobné úspechy nie je naším národným zvykom. Z tohto je pasivita, nedostatok nových ideí, neriešené problémy, nízka kvalita spoločenskej diskusie vrátane kritických prejavov. Spoločenský súhlas a podpora sa zvyčajne vyjadrujú mlčaním. Námietky veľmi často bývajú emocionálne, ostré, ale pritom povrchné a nezodpovedné. Nuž, aj tieto javy nie sú Rusku známe prvých sto rokov.

Príležitostne počúvame, že chronické sociálne choroby sa nedajú úplne vyliečiť. Že tradície sú pevné a história má vlastnosť opakovať sa. No kedysi aj nevoľníctvo, aj masová negramotnosť zdali sa byť nezdolateľnými. A predsa boli prekonané.
Čo sa týka tradícií – ich vplyv je, pravdaže, značný. No ony bez ohľadu na to, že zapadajú do každej novej epochy, predsa podliehajú zmenám. Niektoré z nich prosto zanikajú. A napokon všetky nie sú užitočné. Pre mňa sú tradície iba nesporné hodnoty, ktoré treba chrániť. To je internárodný a interkonfesionálny svet, vojenská česť, vernosť povinnosti, pohostinstvo a dobrosrdečnosť, vlastné nášmu národu. A úplatkárstvo, krádež, rozumová a duchovná lenivosť, opilosť sú neduhy, ktoré naše tradície poškvrňujú. Treba sa ich čo najráznejšie zbavovať. A, prirodzene, súčasné Rusko neopakuje vlastnú históriu. Náš čas je vskutku nový. A to nielen preto, že beží dopredu ako bársktorý čas. No aj preto, že odkrýva pred našou krajinou a pred každým z nás obrovské možnosti. Také možnosti, o ktorých nebolo ani chýru pred dvadsiatimi, tridsiatimi, tým skôr – sto a tristo rokmi.
Pôsobivé ukazovatele dvoch modernizácií, najväčších v dejinách krajiny, – petrovskej (imperiálnej) a sovietskej – boli zaplatené zbedačením, ponížením a zničením miliónov našich krajanov. Neprináleží nám súdiť našich predkov. No nemožno nepriznať, že zachovanie ľudského života nebolo, jemne povediac, v tých rokoch pre štát prioritou. Žiaľ, je to skutočnosť. Dnes prvýkrát v našej histórii máme šancu dokázať samým sebe a celému svetu, že Rusko sa môže vyvíjať demokratickou cestou. Že prechod krajiny na ďalší, vyšší stupeň civilizácie je možný. A že sa uskutoční nenásilnými metódami. Presviedčaním, nie donucovaním. Odhaľovaním tvorivého potenciálu každej osobnosti, nie potláčaním. Zainteresovanosťou, nie zastrašovaním. Zbližovaním záujmov osobnosti, spoločnosti a štátu, nie stavaním do protikladu.

Vskutku žijeme v jedinečnom čase. Máme šancu vybudovať nové, slobodné, prekvitajúce, mocné Rusko. A ja ako prezident som povinný urobiť všetko, čo odo mňa závisí, aby sme túto šancu v plnej miere využili.
V priebehu najbližších desaťročí Rusko sa musí stať krajinou, ktorej blahobyt natoľko nezabezpečujú surovinové zdroje, nakoľko intelektuálne: „rozumná“ ekonomika, stavajúca unikátne budovy, export najmodernejších technológií a produktov inovačnej činnosti.
Nedávno som stanovil päť strategických vektorov ekonomickej modernizácie našej krajiny. Po prvé, staneme sa jednou z vedúcich krajín v efektívnosti výroby, v preprave a využití energie. Rozpracujeme a dáme na domáce a zahraničné trhy nové druhy paliva. Po druhé, zachováme a pozdvihneme na vyššiu kvalitatívnu úroveň jadrové technológie. Po tretie, ruskí odborníci budú zdokonaľovať informačné technológie, získajú závažný vplyv na procesy vývinu globálnych verejne dostupných informačných sietí využitím superpočítačov a inej nevyhnutnej materiálnej základne. Po štvrté, budeme disponovať vlastnou pozemnou a kozmickou infraštruktúrou odovzdávania všetkých druhov informácií; naše družice budú „vidieť“ celý svet, budú pomáhať našim občanom a ľuďom všetkých krajín dorozumievať sa, cestovať, zaoberať sa vedeckými výskumami, poľnohospodárskou a priemyselnou výrobou. Po-piate, Rusko obsadí popredné pozície vo výrobe jednotlivých druhov lekárskeho zariadenia, supermoderných diagnostických prostriedkov, liekov na liečbu vírusových, srdcovocievnych, onkologických a neurologických ochorení.

Pridŕžajúc sa týchto piatich stratégií vedúceho postavenia vo sfére vysokých technológií, budeme taktiež venovať nepretržitú pozornosť vývinu najvýznamnejších tradičných odvetví. Predovšetkým – agropriemyselnému komplexu. Každý tretí z nás býva na dedine. Dostupnosť súčasných sociálnych služieb pre obyvateľov dedín, rast ich príjmov, zlepšenie ich pracovných a životných podmienok – vždy budú našou prioritou.
A, samozrejme, Rusko bude dobre vyzbrojené. Dostatočne, aby nikomu nezišlo na um ohrozovať nás alebo našich spojencov.
Tieto ciele sú realistické. Úlohy, vytýčené na ich dosiahnutie, sú zložité, no riešiteľné. Podrobné, postupné plány napredovania v uvedených smeroch sa už rozpracúvajú. Budeme podnecovať a stimulovať vedecko-technickú tvorbu. Predovšetkým podporíme mladých vedcov a vynálezcov. Stredná a vysoká škola pripraví dostatočný počet odborníkov pre perspektívne odvetvia. Vedecké inštitúcie sústredia základné úsilia na realizáciu omeškaných projektov. Zákonodarcovia rozhodnú o komplexnej podpore novátorského ducha vo všetkých sférach spoločenského života, vytvorenia trhu ideí, vynálezov, objavov, nových technológií. Štátne a súkromné spoločnosti dostanú všemožnú podporu vo všetkých podujatiach na vytvorenie dopytu na produkty inovačnej činnosti. Zahraničným spoločnostiam a vedeckým organizáciám budú sa poskytovať najpriaznivejšie podmienky na budovanie výskumných a konštruktérskych centier v Rusku. Budú pozvaní najlepší vedci a inžinieri z rôznych krajín sveta. No najmä budeme vysvetľovať našej mládeži, že najväčšou konkurenčnou prednosťou sú vedomosti, ktoré iní nemajú, intelektuálna prevaha, schopnosť vytvárať veci, ktoré ľudia potrebujú. Ako napísal A. S. Puškin, existuje veľká odvaha, odvaha vynaliezať, vytvárať, kde tvorivá myseľ zachváti plán rozsiahly. Vynálezca, novátor, vedec, učiteľ, podnikateľ, zavádzajúci nové technológie, stanú sa najváženejšími ľuďmi v spoločnosti. Dostanú od nej všetko nevyhnutné na plodnú činnosť.

Inovačná ekonomika nevznikne, pravdaže, hneď. Je súčasťou kultúry založenej na humanistických hodnotách. Na úsilí pretvárať svet pre lepšiu kvalitu života, pre zbavenie človeka chudoby, chorôb, strachu, nespravodlivosti. Talentovaní ľudia usilujúci sa o obnovu, schopní vytvárať nové a lepšie, nepriletia k nám z inej planéty. Už sú tu, medzi nami. A o tom jednoznačne svedčia výsledky z medzinárodných intelektuálnych olympiád, patentovanie v zahraničí vynálezov urobených v Rusku, aj súčasná honba, ktorú robia veľké spoločnosti a svetové univerzity na našich najlepších odborníkov. My – štát, spoločnosť a rodina – musíme sa naučiť nachádzať, pestovať, vychovávať a chrániť si takých ľudí.
Pokladám technologický vývoj za prioritnú spoločenskú a štátnu úlohu aj preto, že vedecko-technický pokrok je úzko spätý s pokrokom politických systémov. Predpokladá sa, že demokracia vznikla v starovekom Grécku, no v tých časoch nebola pre všetkých. Sloboda bola privilégiom menšiny. Plnohodnotná demokracia, ktorá zaviedla všeobecné volebné právo a právne stanovila rovnosť všetkých občanov pred zákonom, demokracia pre každého vznikla pomerne nedávno, pred nejakými osemdesiatimi – sto rokmi. Demokracia sa stala masovou, keď sa stala masovou výroba najnevyhnutnejšieho tovaru a služieb. Keď úroveň technologického vývoja umožnil všeobecnú dostupnosť k elementárnym hodnotám, vzdelávacím systémom, zdravotnej starotlivosti, výmene informácií. Každý nový vynález, ktorý zlepšuje kvalitu života, poskytuje človekovi komplementárny stupeň slobody. Robí podmienky jeho existencie komfortnejšími a sociálne vzťahy spravodlivejšími. Čím „rozumnejšia“, intelektuálnejšia a efektívnejšia bude naša ekonomika, tým vyššia bude úroveň blahobytu našich občanov. Tým slobodnejší, spravodlivejší a humannejší bude náš politický systém. Spoločnosť ako celok.

Rozšírenie moderných informačných technológií, ktoré budeme zo všetkých síl napomáhať, dáva bezprecedentné možnosti na realizáciu takých základných politických slobôd, ako je sloboda slova a zhromažďovania. Na priamy dostup k miestu prakticky akýchkoľvek udalostí. Na bezprostredný výmenu názorov a vedomostí ľudí z celého sveta. Spoločnosť sa stáva otvorenou a transparentnou ako nikdy. Aj keď sa to nepáči vládnucej triede.
Politický systém Ruska tiež bude krajne otvorený, pružný a vnútorne zložitý. Bude adekvátny dynamickej, pohyblivej, transparentnej a viacrozmernej štruktúre. Bude zodpovedať politickej kultúre slobodných, zabezpečených, kriticky mysliacich, sebaistých ľudí. Ako vo väčšine demokratických štátov lídermi v politickom boji budú parlamentné strany, ktoré sa vzájomne periodicky striedajú pri moci. Strany a ich koalície budú formovať federálne a regionálne orgány výkonnej moci (no nie opačne), navrhovať kandidátov na post hlavy štátu, vedúcich regiónov a miestnej samosprávy. Budú mať dlhodobé skúsenosti civilizovanej politickej konkurencie.  Zodpovednej a bohatej súčinnosti s voličmi, medzistraníckej spolupráce a hľadania kompromisných variantov riešení veľmi pálčivých sociálnych problémov. Spoja do politického celku všetky zložky spoločnosti, občanov všetkých národností, najrozličnejšie skupiny ľudí a ruské zeme s pridelenou širokou právomocou.

Politický systém sa bude obnovovať a zdokonaľovať v priebehu voľnej konkurencie otvorených politických združení. Pri zachovaní medzistraníckeho konsenza v strategických otázkach zahraničnej politiky, sociálnej stability, národnej bezpečnosti, základov ústavného zriadenia, ochrany národnej suverenity, občianskych práv a slobôd, ochrany vlastníckeho práva, neuznania extrémizmu, podpory štruktúr občianskej spoločnosti, všetkých foriem samoorganizácie a samosprávy. Podobný konsenzus existuje vo všetkých súčasných demokraciách.

V tomto roku sme začali hnutie za vytvorenie takéhoto politického systému. Politické strany dostali dodatočné možnosti vplývať na formovanie výkonnej moci v subjektoch federácie a obecných úradoch. Zmäkčili sa formálne požiadavky v celom rade otázok straníckej výstavby. Uľahčili sa podmienky navrhovania kandidátov vo voľbách do Štátnej dumy. Zákonodárne sa stanovili garancie rovného dostupu k štátnym masovokomunikačným prostriedkom parlamentných strán. Bol prijatý aj rad iných opatrení.
Nie všetkých uspokojuje tempo nášho hnutia v tomto smere. Hovorí sa o nevyhnutnosti urýchlenej zmeny politického systému. A dakedy aj o tom, aby sa vrátili „demokratické“ deväťdesiate roky. No návrat k paralizovanému štátu je neprípustný. Preto chcem zarmútiť stúpencov permanentnej revolúcie. Ponáhľať sa nebudeme. Unáhlenosť a nepremyslenosť v politických reformách v našej histórii neraz viedli k tragickým následkom. Dostávali Rusko na hranicu rozpadu. Nemáme právo riskovať spoločenskú stabilitu a vystavovať nebezpečenstvu bezpečnosť našich občanov kvôli nejakým abstraktným teóriám. Nemáme právo obetovať stabilný život ani najvyšším cieľom. Ešte Confucius konštatoval, že neznášanlivosť v malom narúša veľký zámer. My sme sa toho „najedli“ v minulosti. Reformy sú pre ľudí, a nie sú ľudia pre reformy. Rovnako nepoteším ani tých, ktorým úplne vyhovuje status quo. Tých, čo sa boja a čo nechcú premeny. Premeny budú. Áno, budú postupné, premyslené, po etapách. No – pevné a dôkladné.
Ruská demokracia nebude mechanicky kopírovať zahraničné vzory. Občiansku spoločnosť nekúpiš za zahraničné granty. Politickú kultúru nemožno prerobiť prostým napodobňovaním politických zvykov popredných spoločností.  Efektívny súdny systém sa nesmie importovať. Slobodu nemožno vypísať z knihy, aj keď to je veľmi múdra kniha. My sa, bezpochyby, budeme učiť od iných národov. Budeme preberať ich skúsenosti, mať na pamäti ich úspechy a omyly vo vývine demokratických inštitúcií. No nikto neprežije náš život za nás. Nikto sa za nás nestane – slobodnými, úspešnými, zodpovednými. Iba naše vlastné skúsenosti z demokratickej výstavby nás oprávňujú tvrdiť – sme slobodní, sme zodpovední, sme úspešní. 

Demokracia potrebuje ochranu. Ako potrebujú ochranu základné práva a slobody našich občanov. Ochranu predovšetkým pred korupciou, ktorá budí svojvôľu, neslobodu a nespravodlivosť. My sme sa iba pustili do formovania takéhoto ochranného mechanizmu. Jeho ústrednou zložkou musí byť súd. Treba nám vytvoriť moderný efektívny súd, ktorý pôsobí v súlade s novým zákonodarstvom o súdnictve a opiera sa o súčasné chápanie práva.Taktiež nám treba zbaviť sa neúcty k právu a súdu, ktoré, ako som už neraz hovoril, stalo sa našou žalostnou „tradíciou“. No pri formovaní novej súdnej moci sú neprípustné skoky a nárazovosť, rovnako ako aj rečičky o tom, že sám systém zhnil a že je jednoduchšie navrhnúť nový zbor sudcov a právnej ochrany, ako ich zmeniť. My nemáme „nových“ sudcov, ako nemáme „nových“ prokurátorov, milicionárov, pracovníkov špeciálnych služieb, štátnych úradníkov, biznismenov atď. Treba vytvoriť normálne pracovné podmienky pre činný zbor sudcov a právnej ochrany, rázne sa zbavovať dobrodruhov. Je potrebné učiť ochrancov práv ochraňovať a obhajovať práva a slobody. Spravodlivo, jasne a efektívne riešiť konflikty na právnom poli. Je nevyhnutné odstrániť neprávny vplyv na súdne akty, nech by ich diktovali akékoľvek dôvody. Napokon súdny systém sám osebe je schopný rozhodnúť, čo je v záujme štátu a čo odráža prospechársky záujem skorumpovaného byrokrata alebo podnikateľa. Treba vštepovať náklonnosť k právnej kultúre, dodržiavaniu zákonov, úctu k právam iných vrátane takého dôležitého, ako je právo vlastníctva. Práve súdy so širokou spoločenskou podporou sú povolané očistiť krajinu od korupcie. Je to zložitá úloha. No splniteľná. Veď v iných krajinách sa všetko podarilo.

Budeme robiť všetko možné pre normalizáciu života ľudí na ruskom Kaukaze. Ekonomické a humanitárne programy pre Juh krajiny budú v najbližšom období preverené a konkretizované. Rozpracujú sa jednotlivé a veľmi jasné kritériá efektívnosti práce vedúcich štátnych štruktúr pre problémy Kaukazu. Týka sa to predovšetkým federálnych a regionálnych ministerstiev a úradov, zodpovedných za kvalitu politiky vo sfére priemyselnej výroby, financií, sociálneho rozvoja, vzdelania, kultúry. Súčasne orgány právnej ochrany budú pokračovať v potláčaní zločineckých skupín, ktoré sa usilujú zastrašovaním a terorom vnútiť obyvateľstvu niektorých kaukazských republík svoje značkové idey a barbarské poriadky.
Negatívne demografické tendencie sa musia spomaliť a zastaviť. Zvýšenie kvality zdravotných služieb, stimulovanie pôrodnosti, bezpečnosť na cestách a vo výrobe, boj s pandémiou alkoholizmu, rozvoj fyzickej kultúry, masového športu musia byť strategické a pritom – štátnymi úlohami, ktoré treba riešiť dennodenne.
Nech by premeny zasahovali ktorúkoľvek sféru, ich cieľ je napokon jeden – zvýšenie kvality života v Rusku. Vytvorenie podmienok na zabezpečenie bývania občanom, práce, zdravotnej pomoci. Starostlivosť o dôchodcov, ochrana detí, podpora ľudí s obmedzenými možnosťami je zjavnou povinnosťou orgánov na všetkých úrovniach.

V prejavoch ruských politikov často znie pripomínanie toho, čo je podľa našej Ústavy Ruska – sociálny štát. Je to vskutku tak, no netreba zabúdať ani na to, že súčasný sociálny štát nie je naduté sociálne zabezpečenie (sobes) ani špeciálny distributér výhod spadnutých z neba. Je to zložitý, vyrovnaný systém ekonomických stimulov a sociálnych garancií, právnych, etických noriem a noriem správania, ktorého produktívnosť hlavne závisí od kvality práce a úrovne prípravy každého z nás.
Spoločnosť môže rozdeľovať prostredníctvom štátu iba to, čo zarába. Nežiť podľa svojich prostriedkov je nemorálne, nerozumné a nebezpečné. Treba pozdvihovať ekonomiku, aby viac zarábala. Nedostávať proste iba preto, že ropa v akejsi chvíli zdražela, ale práve zarábať.

Budeme zvyšovať efektívnosť sociálnej sféry vo všetkých smeroch venovaním zvýšenej pozornosti úlohám materiálneho a zdravotného zabezpečenia veteránov a dôchodcov.
Modernizácia ruskej demokracie, formovanie novej ekonomiky sú, podľa mňa, možné iba v tom prípade, ak využijeme intelektuálne zdroje postindustrálnej spoločnosti. Bez akýchkoľvek komplexov, otvorene a pragmaticky. Otázka harmonizácie vzťahov so západnými demokraciami nie je otázkou vkusu alebo nejakých osobných uprednostňovaní tých či oných politických skupín. Naše vnútorné finančné a technologické možnosti sú dnes nedostatočné na reálny vzrast kvality života. Potrebujeme peniaze a technológie krajín Európy, Ameriky, Ázie. Tieto krajiny potrebujú zasa možnosti Ruska. Máme extrémny záujem o zblíženie a vzájomné preniknutie našich kultúr a ekonomík.

Pravdaže, nejestvujú vzťahy bez rozporov. Vždy sa nájdu sporné témy, dôvody na nezhody. No urážlivosť, vystatovanie sa, zakomplexovanosť, nedôveru a o to viac nevraživosť treba vzájomne vylúčiť zo vzťahov Ruska s vedúcimi demokratickými krajinami.
Máme veľa spoločných úloh, spomedzi ktorých sú nepochybne tieto prioritné a týkajú sa doslova každého obyvateľa Zeme, ako sú nerozširovanie jadrových zbraní a znižovanie rizika nevhodných technogénnych zmien podnebia.
Musíme vedieť zainteresovať partnerov, vtiahnuť ich do spoločnej činnosti. A ak k tomu treba  zmeniť niečo v samých sebe, vzdať sa predsudkov a ilúzií, tak to treba aj urobiť. Reč, pravdaže, nejde o politike jednostranných ústupkov. Nerozhodnosť a nekompetentnosť nemôžeu poskytnúť ani úctu, ani vďačnosť, ani výhody. To už bolo v našej nedávnej histórii. Naivné predstavy o neomylnom a šťastnom Západe a večne nedostatočne vyvinutom Rusku sú urážlivé a nebezpečné. No o nič menej nie je nebezpečná cesta konfrontácie, samoizolácie, vzájomných zapáraní a sťažností.
Nie nostalgia má určovať našu zahraničnú politiku a strategické dlhodobé ciele modernizácie Ruska. Pritom Rusko, zostávajúc jednou z vedúcich ekonomík, jadrovou veľmocou a stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, musí otvorene a priamo hovoriť o svojej pozícii, hájiť ju na všetkých miestach. Nekľučkovať a neprispôsobovať sa. A v prípade ohrozenia vlastných záujmov – rázne ich obhajovať. Už sa mi naskytla možnosť hovoriť o týchto princípoch našej zahraničnej politiky v auguste minulého roka.
Zároveň s aktívnou prácou na západnom smerovaní musíme prehlbovať spoluprácu s krajinami EuroAzEU, OZKB, SNŠ. Toto sú naši najbližší, strategickí partneri. Máme s nimi – spoločné úlohy v modernizácii našich ekonomík, zabezpečovaní regionálnej bezpečnosti, spravodlivejšom usporiadaní svetového zriadenia. Musíme taktiež rozvíjať celosvetovú kooperáciu s našimi partnermi po línii SCO a BRICs.

Ruský národ, ako každý veľký národ, má pestrú, hrdinskú históriu, ktorá vzbudzuje úctu a nadšenie, a súčasne je protirečivá, zložitá, nejednoznačná. Rôzne nás vnímajú rôzni ľudia a rôzne krajiny. A mnoho treba ešte urobiť na ochranu nášho historického dedičstva pred skresľovaním a politickými špekuláciami. Musíme nazerať na našu minulosť triezvo. Vidieť v nej aj grandiózne víťazstvá, aj tragické omyly, aj príklady na napodobňovanie, aj prejavovanie sa najlepších čŕt národného charakteru.

Každopádne budeme k našej minulosti pozorní, budeme si ju vážiť. Vážiť si predovšetkým úlohu našej krajiny v podporovaní vyrovnaného svetového zriadenia v priebehu mnohých storočí. Rusko sa vždy, vo všetkých etapách svojho formovania sa, usilovalo dosiahnuť spravodlivejšie usporiadanie sveta.
Neraz práve Rusko poskytovalo ochranu malým národom, ktoré sa stretli s nebezpečenstvom zotročenia alebo aj zničenia. Bolo tomu tak aj celkom nedávno, keď režim Saakašvilliho trestuhodne zaútočil na Južné Osetsko. Neraz marilo avanturistické plány pretendentov na svetovú nadvládu. Rusko dvakrát vystupovalo v avantgarde veľkých koalícií: v 19. storočí – ktorá zastavila Napoleóna, v 20. storočí – ktorá rozdrvila nacistov. V časoch aj vojny, aj mieru, ak spravodlivá vec potrebovala rázne činy, – náš ľud prichádzal na pomoc. Rusko bolo vždy verným spojencom vo vojne a čestným partnerom v ekonomických a diplomatických veciach.
V budúcnosti Rusko bude aktívnym a váženým účastníkom celosvetového spoločenstva slobodných národov. Bude dostatočne mocné na to, aby podstatne vplývalo na vypracovanie rozhodnutí majúcich globálne následky. Aby nedopustilo čiesi jednostranné činy, ktoré by mohli poškodiť národné záujmy a negatívne sa prejaviť na našich vnútorných veciach. Znížiť úroveň príjmov Rusov, poškodiť ich bezpečnosť.

Kvôli tomuto sa my už dnes spoločne s inými krajinami domáhame reformovania nadnárodných politických a ekonomických inštitúcií. Cieľom takejto modernizácie je rozvoj medzinárodných vzťahov, zohľadňovanie záujmov podľa možnosti čo najvyššieho počtu národov a krajín. Ustanovenie takýchto pravidiel spolupráce a vyriešenia sporov, v základe ktorých by boli súčasné predstavy o rovnosti a spravodlivosti.
Takéto sú moje názory na historickú úlohu našej krajiny, na jej budúcnosť. Odpovede, ktoré ponúkam na otázky týkajúce sa každého z nás.

Pozývam všetkých, čo zdieľajú moje presvedčenia, k spolupráci. Pozývam k spolupráci aj tých, čo so mnou nesúhlasia, no úprimne túžia po premenách k lepšiemu. Našej práci sa budú pokúšať prekážať. Vplyvné skupiny predajných úradníkov a „podnikateľov“ nepodnikajúcich nič. Oni sa dobre usadili. „Majú všetko“. Všetko im vyhovuje. Hodlajú do súdneho dňa ťahať príjmy zo zvyškov sovietskeho priemyslu a plytvať prírodnými bohatstvami, ktoré patria nám všetkým. Nevytvoria nič nové, nechcú rozvoj a boja sa ho. No budúcnosť nepatrí im. Patrí nám. Takých, ako sme my, je absolútna väčšina. Budeme konať. Trpezlivo, pragmaticky, dôkladne, uvážene. Konať priamo teraz. Konať zajtra a pozajtra. Prekonáme krízu, zaostalosť, korupciu. Vytvoríme nové Rusko. Rusko – vpred!

D. Medvedev, prezident Ruskej federácie