14.02.2010

 
Ruský denník Pravda v komentári pod názvom "Je správne usmrcovať deti s genetickými vadami?", informuje svojich čitateľov o kontroverzii v súvislosti s článkom Alexandra Nikonova, uverejnenom v Rosbalt a komentuje ho nasledovne: "Článok v ruskej tlači o postihnutých deťoch od Alexandra Nikonova s hrozným názvom: `Usmrťte ich, aby už nemuseli trpieť!` vyvolal u čitateľov a novinárov búrlivú odozvu."  Vraj verejnosť je v pomykove, či to treba hodnotiť ako škandalózne správanie, opodstatnené presvedčenie, strašnú provokáciu alebo vedomý extrémizmus. 
Sám autor v tejto súvislosti povedal, že podľa neho deti s rodenými anomáliami je potrebné usmrcovať a kvôli tomu presvedčeniu je ochotný ísť aj do väzenia.  

Matky postihnutých detí Snežana Mitina a Svetlana Štarková sa kvôli článku obrátili so sťažnosťou na Radu pre médiá.  V liste uvádzajú, že článok je priamou výzvou k extrémizmu a k diskriminácii.  Ich záujem reprezentuje advokát Peter Kučerenko,
podľa ktorého niektoré state článku sú takmer doslovným citátom zo známeho diela, ktoré sa v nacistickom Nemecku stalo jadrom konceptu o rasovej hygiene (autormi konceptu boli nemecký psychiater Alfred Hoche a právnik a minister Tretej ríše Karl
Binding).  Sťažovateľky v žalobe tvrdia, že výroky rubrikára, ktorými popisuje svoj neľudský postoj, sú pohoršlivé.  

Autor totiž tvrdí, že `absolútna väčšina normálnych rodičov sa postihnutých detí vzdáva a necháva štát, aby sa o ne staral` a apeluje, aby sa legalizovalo usmrcovanie `duševne zaostalých jedincov hneď po narodení:  `Nebolo by ľudskejšie usmrtiť takéto deti hneď po narodení?  Usmrtenie novorodenca sa rovná umelému
prerušeniu tehotenstva alebo umelo vyvolaným pôrodným bolestiam...`, píše. 

`Akokoľvek odpoviete, ja sa nestarám, či sa to prieči konceptu ľudskosti alebo nie.  Nech už ľudia nemusia trpieť!  To je môj názor.  A vám sa nepodarí umlčať ma`, povedal Rade.   Podľa Svetlany Štarkovej, ktorá sa stará o dieťa so zriedkavou genetickou vadou,
práve ľudia, ktorí si osvojili podobnú ideológiu ako Nikonov, sú príčinou, že rodiny s postihnutými deťmi prežívajú peklo.  Rada pre médiá neskôr prišla s rezolúciou, v ktorej sa okrem iného uvádza, že názov článku `Usmrťte ich, aby už nemuseli trpieť!` skutočne propaguje usmrcovanie postihnutých detí a článok označili za názor `na hranici extrémizmu`.  Podľa nich autor článku porušil Deklaráciu o novinárskych princípoch a profesionálnom kóde etiky ruského novinára.  Ale autor svoj článok pokladá za slogan súcitu."  

Veľmi citlivá téma.  Toto by si verejnosť mala dôkladne rozobrať, než zaujme jasné stanovisko.  Obávam sa však, že väčšina ľudí vo svete vôbec nie je schopná rozumne zvažovať nadhodenú tému.  Väčšina by sa hneď pridala na stranu pani Štarkovej a
Mitiny.  Ľudia, ktorí sa riadia len srdcom, nikdy nezvažujú širšie súvislosti alebo dôsledky pre spoločnosť a svoj plytký súcit často prejavujú na vyložene nesprávnych miestach.  Veď kde končí ľudskosť a začína neľudskosť a krutosť?  

Je naozaj "ľudské" nechávať trpieť duše, uväznené v ťažko postihnutých fyzických telách, niekedy aj celý život?  Majú takí ľudia skutočne "život" - alebo len živoria a v dôsledku toho neľudsky trpia?  A čo duševne zaostalí a neschopní sami prežiť?  Je to "ľudské" nechávať takých jedincov žiť, keď vôbec nemožno hovoriť o plnohodnotnej životnej skúsenosti, keďže osoba nie je schopná adekvátne spracúvať vnemy?  A na druhej strane, kde presne začína "ťažká telesná alebo duševná postihnutosť"?  Práve za nacistickej éry sa vyskytol známy prípad, keď rakúsky židovský lekár označoval za "duševne postihnuté" deti s modrými očami len preto, že nebol schopný rozumieť ich duši a nesprávne si vysvetľoval ich správanie.  

Dospelých s ťažkými vrodenými chorobami a telesnými deformitami, ktorých stav sa beznádejne zhoršuje a niet nádeje na zlepšenie, sa možno opýtať, ako hodnotia svoj život a či by radšej nedali prednosť rýchlejšej a bezbolestnej smrti.  A keď sa k tomu slobodne rozhodnú, malo by sa im umožniť zo života predčasne odísť.  Ale možno takému človeku nasilu vnucovať smrť, keď po živote priam prahne a je ochotný urobiť všetko pre to, aby nikomu nebol na obtiaž?  A kde by v tom prípade mali končiť ich práva?  Tu v Kanade vyvolala škandál žiadosť skupinky vrodene telesne postihnutých,
adresovaná ontárijskému ministerstvu zdravotníctva, v ktorej žiadali, aby zdravotným sestrám zákonom prikázali pomáhať im, keď chcú mať sex.  Takí jedinci nielenže sú spoločnosti na obtiaž a stoja ju priveľa peňazí, ktoré by sa dali lepšie využiť na osoh všetkých, ale navyše ide o sebeckých,  bezočivých a arogantných jedincov, ktorí nevedia, kde sa zastaviť v neprimeraných nárokoch na druhých a na spoločnosť, na ktorej len parazitujú.  Také požiadavky
musí vrchnosť rozhodne odmietať.   

Ale témou je usmrcovanie novorodencov s ťažkými vrodenými vadami hneď po narodení.  Toto sa ešte donedávna v pôrodniciach bežne praktizovalo - po konzultácii s rodičmi alebo aj bez nej, keď bolo jasné, že od nich nemožno očakávať rozumné stanovisko. 
Pretože niektorí ľudia skutočne akoby ani rozum nemali.  Vo Vancouvri pred pár rokmi vzbudila verejné pohoršenie požiadavka istej čínskej rodiny, aby sa nemocnica snažila udržať pri živote novorodenca s ťažko poškodeným mozgom.  Matka sa počas
tehotenstva nakazila vírusom encefalitídy, v dôsledku čoho zomrela, ale rodina nijako nevedela zniesť pomyslenie na to, že dieťa zomrie tiež.  V takých prípadoch želanie rodičov či starých rodičov vôbec nemožno brať do úvahy.  Nikto z nás si neželá mať zbabelú vrchnosť, neschopnú zaujať rozumné stanovisko k takým
neprimeraným požiadavkám.  

Človek nemôže plnohodnotne fungovať bez srdca a základného súcitu s druhými, zvlášť s menej šťastnými.  Práve takí bezcitní jedinci niekedy končia ako zločinci, keďže nie sú schopní vžiť sa do pozície druhých.  Ale v súlade s citom musíme venovať adekvátnu pozornosť tomu, čo nám radí zdravý rozum a práve ten by mal pri dôležitých rozhodnutiach prevládať.  Neobjektívna subjektivita a sentimentalita musí ísť stranou.  Pretože nerozumný boj za "ľudskosť" v prípade nejakej malej skupiny ľudí môže vlastne viesť k zbytočnej krutosti voči väčšine, keď nesprávne rozhodnutie
zhoršuje životné podmienky pre všetkých ostatných.

Dnes už hádam môžeme predpokladať, že jedincov s vrodenými telesnými vadami bude v budúcnosti stále ubúdať.  Veda značne pokročila - aj keď sa na výsledky genetického výskumu zatiaľ nemôžeme príliš spoliehať; nepoznáme všetky riziká a stále narážame na prekážky.  Ale sotva by niekto mohol niečo namietať voči odstraňovaniu genetických vád ešte pred počatím.  Lenže to nie je jediné, čo sa bude musieť v budúcnosti zmeniť.  Veď mnohé ťažké poškodenia telesného a duševného zdravia má na svedomí práve moderná medicína; niektoré lieky a očkovacie látky ťažko poškodili zdravie miliónom osôb a s tým sa teraz spoločnosť musí dôstojne vysporiadať.  

Takže či si verejnosť v blízkej budúcnosti vyvolí usmrcovanie ťažko postihnutých novorodencov alebo nie, je viac-menej isté, že v praxi to bude mať na svedomí veľké krivdy, nespravodlivosti a potoky sĺz - v dôsledku zaujatých a hlúpych rozhodnutí nedokonakých jednotlivcov.  Problém totiž nespočíva v dobrých alebo zlých zákonoch či režimoch; problém predstavujú samotní ľudia!  Niet takého zákona, ktorý by nebolo možné porušovať alebo zneužívať, keď sa k tomu niekto odhodlá.   Kým sa ľudia nezmenia k lepšiemu, žiadne nariadenia a zákony vrchnosti nepovedú ku skvalitneniu životnej skúsenosti pre väčšinu ľudí.  

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článku Alexandra Nikonova: "Usmrťte ich, aby už nemuseli trpieť!"  
Rosbalt, Pravda  
http://english.pravda.ru/society/stories/112157-genetic-abnormality-0