30.05.2010

 V súvislosti s Dúhovým pochodom sa v médiách zdvihla priam vlna eufórie, že toto divadielko konečne dorazilo aj na Slovensko. Priamo tomuto pochodu sa venovať nebudem, zameriam sa skôr na homo eufóriu s ním spojenú.  

1. Každý, kto má na túto problematiku iný názor, ako je prezentovaný v médiách, je v lepšom prípade označovaný za netolerantného, v tom horšom za spiatočníka, tmára, náboženského fanatika, homofóba, fašistu a pod. Trochu mi to pripomína pomery pred rokom 89, kedy len jeden názor bol ten správny, a každý, kto s ním nesúhlasil, bol kadejako onálepkovaný a zastrašovaný. V demokracii je základným právom mať na určitú problematiku svoj vlastný názor (trebárs aj chybný), a kto dal komu právo určovať, ktorý názor je ten správny a ktorý nesprávny?
   
   
2. Zaujímavé sú až priam oslavné články, ako keby tento pochod bol pomaly to jediné, čo nám ešte chýbalo ku šťastiu. Na podobných akciách mi vadí (aj keď v Bratislave to (zatiaľ) nebolo až také zrejme) obscénne správanie a aj oblečenie ich účastníkov. Prekáža mi to rovnako ako keď občas zájdem na plaváreň, a tam sa mladý hetero párik postaví na okraj bazénu alebo aj doprostred, a tam ostentatívne ostatným ukazuje, ako sa majú radi. Možno som staromódny, ale myslím si, že rôzne miesta si vyžadujú patričné spôsoby správania sa - inak sa správam doma, inak v divadle, na ulici a pod. Za oblečenie a správanie by viacerí účastníci podobných pochodov, pokiaľ by sa pohybovali na ulici individuálne, dostali poriadkovú pokutu za nemravné spôsoby . Ak to isté však robia hromadne ako organizovaná skupina, tak je to úplne v poriadku, a štát ich dokonca svojimi silovými zložkami ochraňuje.
   
   
3. Oproti situácii spred niekoľkých rokov možno badať výrazný posun v stupňovaní požiadaviek. Ešte pred pár rokmi sa v médiách lobovalo len za registrované partnerstvá, teraz sa už otvorene podporuje aj adopcia detí homosexuálnymi pármi. Na to mám jednoznačný názor: homosexuálov nikto nenúti (či už zákonom alebo spoločenským tlakom), aby vstupovali do heterosexuálnych vzťahov. Prečo však chce niekto nútiť malé deti, ktoré s 96 %-nou pravdepodobnosťou budú heterosexuálne, aby vyrastali v homosexuálnej rodine? Navyše v porovnaní s dospelými sa nemajú ako brániť a ich psycho-sociálny vývoj sa ešte len začína. Nikde som nečítal výskumy (a je otázne, či sa vôbec robia), ako skutočnosť, že adoptované deti vyrastajú v homo rodine, vplýva na ich duševný vývoj a zdravie.
   
   
4. Bolo by naivné si myslieť, že homo revolúcia sa zastaví v určitom bode - napríklad adopciou detí. Domnievam sa, že o pár rokov budú školské učebnice sexuálnej výchovy obsahovať články, že homosexualita je latentne prítomná v každom človeku, že v období dospievania je homosexualita v podstate normálna a aj užitočná (aby si mladý človek zistil, ako na tom vlastne je). Netrpezlivo očakávam aj posun vo filmovej a televíznej tvorbe, kedy už klasický a pomaly nezaujímavý manželský trojuholník bude nahradený novým, modernejším typom v duchu doby, a síce, že manžel bude mať bokovku s iným chlapom, prípadne manželka s inou ženou. Som zvedavý, kto bude ten priekopník, kto natočí súlož dvoch homosexuálov v rámci „umeleckého" filmu a ktorá televízia ho zas pokrokovo ako prvá odvysiela v bežnom vysielacom čase.
   
   
5. Posun badať aj v postoji štátov a dokonca aj niektorých cirkví. Kým pred niekoľkými rokmi ešte homosexualita bola trestná, teraz je prakticky vo všetkých vyspelých štátoch minimálne tolerovaná a stále sa zvyšuje počet štátov, kde je dokonca podporovaná. Rozdiel medzi toleranciou a podporou je v tom, že ak niečo podporujem, tak sa snažím vytvárať podmienky na to, aby sa to mohlo rozvíjať a malo v spoločnosti čoraz väčšie zastúpenie.
   
   
6. Podľa niektorých názorov sa dejiny nevyvíjajú lineárne, ale v akejsi špirále, a len málokedy sa vyskytne situácia, ktorá tu ešte nikdy nebola. Väčšinou sa dejiny opakujú, samozrejme s mierne pozmenenou dekoráciou. Ak teda chceme odhadnúť vývoj v budúcnosti, stačí sa pozrieť, ako sa určitý problém riešil v minulosti. V starovekom Grécku, Ríme, ale aj v renesančných Benátkach bola homosexualita podstatne viac rozšírená ako dnes. Odhaduje sa, že až jedna tretina mužov mala svojho milenca. V určitých spoločenských kruhoch to patrilo dokonca k  bontónu. Grécky spisovateľ Lukiános napríklad dospel k záveru, že „Manželstvo je síce nutné, pretože udržuje život, ale láska k chlapcom je výsadou múdrych, pretože u žien je nemysliteľná dokonalá cnosť". Geneticky sa človek minimálne za posledných 10.000 rokov vôbec nezmenil, takže početnosť homosexuálnych vzťahov je daná vo veľkej miere aj postojom spoločnosti k nim.
   
   
7. Je možné, že o pár desaťročí mladá generácia - ovplyvnená médiami a výchovou v škole - v intímnom živote nebude príliš rozlišovať medzi homo- a heterosexuálnym vzťahom. Jednoducho sa bude venovať tomu, čo bude momentálne poruke. A možno viacerí hetero stúpenci akcií typu Dúhový pochod budú v budúcnosti u svojich dcér alebo vnučiek riešiť v súčasnosti ešte bizarný rodinný problém - že im manžel zahýba s iným chlapom.

Načrtol som tu možný vývoj do budúcnosti. Viac pravdepodobné však je, že všetko nakoniec dopadne úplne inak. Napríklad že muslimovia po získaní dostatočného zastúpenia v západnej spoločnosti a tým aj politického vplyvu o 50 -60 rokov homosexualitu zakážu úplne. Ale to už je téma na iný článok.

http://kostelansky.blog.sme.sk/c/229801/Co-mi-vadi-na-sucasnej-homo-euforii.html