18.09.2009

(Článok bol napísaný na uverejnenie v Slovenských národných novinách začiatkom leta. Z nejakého neznámeho dôvodu sa tak nedostal dodnes.)

(Žurnál: Prečo sa musíme hanbiť za Maticu slovenskú?)
Článok „Prečo sa musíme hanbiť za Maticu slovenskú?“ uverejnený v 17. čísle týždenníka Žurnál vyvolal zo strany matičiarov vlnu kritiky. Hovorilo sa hlavne o neobjektivite autorky a v 20. čísle SNN bol dokonca uverejnený „Protest“ pod ktorým bola podpísaná Krajská rada Matice Slovenskej Trnavského kraja. Dosť ma prekvapilo s akou razantnosťou bola odmietnutá táto kritika, bez akéhokoľvek hlbšieho hodnotenia bola odsúdená ako celok.

Priznám sa, že z výberu printových médii, ktoré máme v ponuke na domácom trhu, si tiež občas len ťažko vyberám. Väčšina ponúka jednostranne zaťažený pohľad na dianie okolo nás
zamlčiavaním niektorých skutočností, či dokonca úmyselným zavádzaním. No aj tak si nemyslím, že by sme mali iba stroho niečo odmietnuť a „mávnuť nad tým rukou“. Každý z nás má hlavu na to, aby premýšľal a vedel si vybrať (na základe svojich vedomostí), čo nezasluhuje našu pozornosť (nepravdy, nekvalitné komentáre …) a na druhej strane, čo by nás malo zaujať. Netreba zabúdať, že aj vykonštruovaná lož sa zakladá na reálnych faktoch, ktoré predstavujú Achillovu pätu každého kritizovaného objektu. Keď vieme (v našom prípade) tieto reálne fakty rozpoznať, získavame zrkadlo nastavené tak, aby nám pomohlo odstrániť naše nedostatky a mohli sme pracovať lepšie a efektívnejšie. Konieckoncov neustále zlepšovanie našej činnosti byť malo byť naším cieľ. Tiež by to znamenalo redukciu podobných článkov v médiách.

MS a literatúra
Považujem za zvláštnosť, že „osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrny, spoločenskej a vedeckej činnosti“ neponúka širokej verejnosti (dokonca ani členom) možnosť získať knižné publikácie za výhodnejších podmienok, ako u ktoréhokoľvek iného distribútora. Prečo by nemohol aspoň raz za deväť rokov dostať školáčik ZŠ do ruky knihu od Matice slovenskej zadarmo? Keď zoberieme do úvahy, že v dnešnej dobe existujú nakladateľstvá, ktoré dokážu predávať svoje knihy v maloobchodnej (!) sieti za cenu 2 až 3€? (ide o čierno-biele knihy tlačené na novinový papier v mäkkej väzbe).

Určite by nebolo na škodu, keby sme deti viedli k pozitívnemu vzťahu ku knihám a písanému slovu vôbec. Nie k bulváru, ale k literatúre ktorá rozširuje vedomie a tvorivosť jednotlivca. K literatúre, ktorá nezaujato informuje a osobnostiach a udalostiach v našich národných dejinách.

Politika a MS
Podľa aktuálnych stanov MS (Článok II. §3) „Matica slovenská pôsobí ako národnoprospešná, nezávislá, nadstranícka, nadkonfesionálna a nadrezortná národná ustanovizeň“. Jej akékoľvek spájanie s politickou scénou považujem osobne za dosť tragické. Nieje nič zlé na tom, pokiaľ nejaká politická strana prejavy záujem na spolupráci pri konkrétnej akcii MS. Iné však je pokiaľ sa uzatvárajú dlhodobé zmluvy o spolupráci. Takýmto spôsobom sa Matica dostáva do vôd, kde už nieje tak úplne strojcom svojho vlastného osudu (o jej reputácii začínajú rozhodovať externé vplyvy, na ktoré MS nemá takmer žiaden vplyv). Myslím, že netreba veľmi obšírne vysvetľovať, aké výhodné je postavenie Matice v našej spoločnosti ako „nestranného Švajčiarska“.

Vlastenectvo a národnostné menšiny
Vlastenectvo založené na pestovaní pocitu krivdy a neustáleho ohrozenia, je chorým vlastenectvom. Sebavedomý zdravý vlastenec sa nebúcha do pŕs a nehovorí o tom, ako sme tisíc rokov trpeli, pretože tisícročné utrpenie Slovákov je rovnaký mýtus, ako tisícročné Maďarsko. Štefanovi I. pomohli na trón aj Sloveni na čele s Pozmanom a Huntom. Štefan nezaložil Maďarsko, ale multietnické kráľovstvo, kde bola dlhé stáročia štátnym jazykom latinčina a nemčina. Počas našej spoločnej histórii môžeme nájsť veľa významných ľudí, ktorý boli Rumuni, Srbi a dokonca aj Slováci. No túto časť histórie akosi nepovažujeme za svoju a dnes len málo kto vie, kto bol napríklad taký Andrej Hadík.

Nehovorím, že si netreba pripomínať to zlé v našej histórii . Treba si pripomenúť, treba sa poučiť. Naša história však nieje iba posledných pár storočí a preto je nezdravé chovať nenávisť k Maďarom všeobecne. Rozlišujme kariérnych politikov, ktorí často zneužívajú politiku na dosiahnutie osobného prospechu a moci, od radových občanov, ktorí v bežnom živote podobne ako my Slováci nechcú nič viac než pokojné a mierové spolunažívanie. Pravé vlastenectvo vychádza z poznania svojej národnej histórie a kultúry, zo vzťahu ku krajine v ktorej sme vyrastali.

Propagácia
Keď sme sa v prvom ročníku na univerzite učili, že spoločnosť sa mení z priemyselnej na informačnú už vtedy to nebola pravda. Spoločnosť už informačná je. Dnes by nikto nevedel, že existuje nejaký keksík Delisa, keby nevidel reklamu s „polámanými“ chlapom v posteli. Každý produkt potrebuje reklamu, potrebuje dať o sebe vedieť.

To platí aj o Matici, ktorá by mala informovať širokú verejnosť o svojich aktivitách. Čiže propagácia by nemala smerovať iba do vnútra smerom k členskej základni, ale predovšetkým smerov von. SNN a ostatná periodická tlač MS musí byť zaujímavá aj pre nečlena. Keď o sebe nedáme vedieť mi, tak to urobia iný a po svojom. Presne tak to bolo aj v prípade týždenníka Žurnál.
Asi netreba komentovať na akej úrovni je naša propagácia v súčastnosti, keď dokonca propagačné materiály (nálepky, vlajky … ) sú iba na predaj a to aj pre členov! Na záver by som iba dodal, že asi najťažšie je prejsť od slov ku činom. Preto by mal každý z nás začať sám od seba. O tom, čo treba urobiť sa viacej hovorí než koná. Vždy je najťažší ten prvý krok. Pritom s realizáciou vecí, o ktorých tak často iba hovoríme je možné začať hneď po ich
vyslovení. Prajem všetkým veľa dobrých nápadov a hlavne veľa energie pri ich realizovanie.

Bc. Tomáš Potočný, predseda KOMM v Rožňave