Povolebný scenár v prípade nástupu troch strán sa napĺňa takmer do bodky. Neprekvapil v ničom, snáď len vo výške nenávisti a žlče, ktorá sa vyliala a vylieva na stránkach novín, časopisov, z úst komentátorov a politológov.

Neprekvapilo ma to, očakával som to, zaráža ma len spôsob a negácia /opätovná/  základných pravidiel slušnosti a nestranného spravodajstva. Ako zvyčajne svoju nenávisť zakrývajú do rôzneho šatu, najčastejšie sa obliekajú do šiat Slovákov, alebo nestranných pozorovateľov.

Smerovanie v Európe dáva však nádej do budúcnosti. Po Poľsku a Bulharsku je Slovensko ďalšou krajinou, kde agresívny liberalizmus prehral. Jeho agresivita sa však nevytratila ani nezmizla, stačí si prečítať SME. Nenašiel som tam ani jediný článok, ktorý by keď už nie pozitívne, tak aspoň objektívne opisoval novú slovenskú vládu. Ani jeden.

Dzurinda nastúpil na svoju, už takmer zabudnutú cestu okydávania Slovenska a všetkého, čo sa prieči jeho mocenským ambíciám, podľa vzoru po nás potopa.  "Len samovrah bude teraz investovať na Slovensku," citujú poľské noviny  Rzeczpospolita Dzurindu. (zd) Ani si neuvedomil, že tým vlastne potvrdil fakt, že Slovensko bolo pre neho druhoradé. Ak nemá byť pri moci, nech je čím horšie. Jeho západní mentori ho zrejme v podobnom duchu poučili.

Na celej kauze v súvislosti so SNS ma najviac prekvapuje nemožnosť odklonu od „ústredného výboru európskej únie“, nemožnosť systém reformovať zvonka čo robí z EÚ a jej orgánov diktátorské monštrum, ktoré sa síce tvári demokraticky a používa  demokratické slogany, avšak v skutočnosti je to diktatúra, ktorá ako posledné berie na vedomie vôľu ľudu. Ak národné strany krajín nazýva extrémistickými a xenofóbnymi, potom mám chuť povedať: Ďakujem, neprosím.

Divadlo s európskymi socialistami ma utvrdilo v presvedčení, že  Európska únia, jej súčasné zloženie, štruktúry a politika je ďaleko horšia ako len liberálna. S hrôzou som pozoroval všetkých veľkohubých európskych demokratov a zástancov kadejakých a kadekoho práv, okrem práv národných, okrem práv národa. Ak toto je budúci vývoj, mám strach byť  jeho súčasťou. Dúfam, že tak, ako si to uvedomili Poliaci, Slováci a Bulhari, uvedomia si to aj ostatné krajiny a budú voliť tie strany, ktoré eurodiktátori odmietajú, pretože práve tie sú zárukou slobody, nezávislosti a rozvoja.

_____________________________________________

Roman