| Čo (nie)je zlé na rasizme |
Rubrika: Bez prekladu 2007
Rasizmus je dnes vskutku hrozné slovo. Správnejšie slovo je však racializmus (racialism, do slovenčiny sa toto slovo prekladá ako rasizmus) a tento termín sa používal až kým sa začala, celkom nedávno, používať jeho skrátená podoba.
Odporovať „rasizmu“ ako pocitu, nie ako slovu, je hlúpe. Z rovnakého dôvodu je hlúpe namietať proti sexuálnym pocitom ľudí.
Proces biologickej evolúcie zabezpečuje aby sa organizmy správali podľa určitých vzorcov správania, ktoré vedú k ich rozmnožovaniu. Pre človeka rozmnožovanie jeho génov predpokladá „párenie sa“ s osobou opačného pohlavia – ženou. Biológia tu zabezpečí, že tak bude chcieť robiť. Je hlúpe hanbiť sa za pocity, ktoré sú determinované biologicky.Evolúcia sa nestará o fyzické miesto kde sa gény rozmnožujú . Logika procesu znamená, že organizmy budú nasledovať akékoľvek procesy, ktoré povedú k ich najvyššiemu počtu identickej DNA. Ich kopírovanie cez sexuálnu aktivitu je jedným z takýchto procesov.
Normálni ľudia sa snažia robiť všetko pre dobro svojich detí a vychovať ich najlepším spôsobom, ako vedia. Často na to míňajú ohromné sumy peňazí, nechávajú majetok im a nie niekomu inému. Každý toto chápe a rozumie tomu a považuje starostlivosť o svoje deti za prirodzenú, keďže v evolučnom procese má význam. Naši potomkovia zdieľajú vysoké percento našich vlastných génov. Starostlivosť o deti zvyšuje šance roznožovania týchto génov a teda vlastne rozmnožovanie génov vlastných. To, že dávate deťom peniaze nemá nič spoločné s priamym kopírovaním DNA. Ak však tieto zdroje uľahčia rodine výchovu vlastných detí, znamená to, že je pravdepodobnejšie, že toto reťazenie bude existovať aj v budúcnosti.
Denná spolupráca ľudí v rámci spoločenskej komunity uľahčuje ich život a teda zvyšuje ich šance na ďalšie rozmnožovanie. Takýmto spôsobom prirodzene užšie spolupracujeme s komunitami ľudí, ktorí sú geneticky podobní nám. Neuprednostňujeme ľudí s ktorými zdieľame viac spoločných génov nad tými, ktorí ich majú menej len preto lebo tí druhí majú charakteristiky, ktoré sa nám nepáčia.
Prvých uprednostňujeme preto, aby sme zaistili rozmnožovanie svojich génov. Biologické sily nám to kážu rovnakým spôsobom ako nám prikazujú párenie s opačným pohlavím. Ak niektorá politicky korektná osoba povie: „Ja nemám žiadne rasové pocity a preferencie“, otázka na neho by mala stáť „Znamená to, že ste tiež asexuál?“
Toto však samozrejme nedáva nikomu žiadne právo správať sa voči iným rasám utláčateľsky. Rasové a sexuálne pocity sú prirodzené a zdravé, avšak musia existovať spoločenské mechanizmy zabezpečujúce kontrolu ich manifestácie pokiaľ ide o konkrétne správanie.
Až donedávna sme mali na to vynikajúci mechanizmus: národný štát. Keď som bol dieťa Anglicko a iné európske národy boli rasovo veľmi homogénne. Okrem malej židovskej komunity, takmer každý, kto žil v Anglicku bol príbuzný s ostatnými. Neviem to presne, ale predpokladám, že dvaja náhodní obyvatelia Anglicka v roku 1950 musia mať množstvo spoločných predkov len pred pár storočiami. Interakcia s inými rasami bola hlavne záležitosťou medzinárodného obchodu, kde na spoločných názoroch nezáleží, pretože podstatná je výmena tovaru za účelom získania spoločného výhodného postavenia.
Za posledné polstoročie sa situácia kvôli masívnemu prílevu imigrantov zmenila, takže Anglicko sa dnes menej podobá veľkej rodine a viac hotelu. Dnes je ľahké nájsť v Anglicku pár, ktorý nemá žiadnych spoločných predkov idúcich tisíce rokov dozadu. Naši vládcovia však ničia mechanizmus, ktorý chránil pred negatívnymi dopadmi prirodzených rasových pocitov. Zničením tohto mechanizmu odmietli však rozoznať problém, ktorý tento mechanizmus vyriešil. Žiadna britská vláda nikdy nepovedala: „Zmeníme rasové zloženie populácie a takto vyriešime problém rasových treníc.“ Namiesto toho prišli s množstvom zákonov, ktorých účelom zdá sa byť vykorenenie prirodzených rasových pocitov z mysle ľudí.
Je to ako keby ste boli zodpovední za veľkú skládku zbraní, kde pušný prach a nástroje na jeho vznietenie sú skladované v oddelených miestnostiach a poviete: „Zbúrame všetky steny a bariéry za účelom výkonnejšieho fungovania vecí – a potom, keď ľudia povedia, že to môže spôsobiť problémy – oznámite prednášky a nástroje, ktoré majú tomu zabrániť. Nemôžete jednoducho zmeniť základné biologické a prírodné zákony zákonmi ľudskými. Rasová rôznosť ide ruku v ruke s rôznosťou kultúrnou: ľudia z iných kultúr si prinesú cudzie názory, predpoklady, spôsob života, na ktorý sú biologicky zvyknutý a ktorý pochádza z rozdielnych spoločností.
Na začiatku nového storočia sa v Británii ozývajú hlasy o multikulturalizme. V jednom ohľade – množstvo kuchýň – by zrejme väčšina z nás súhlasila, že imigrácia znamenala prínos pre túto krajinu. Avšak ako jeden Talian poznamenal: „multikulturalizmus nie je kuskus (severoafrické jedlo-prop.sk), je to kameňovanie cudzoložníkov.“
Ak niekto vraví: „Nebolo by lepšie, keby ľudstvo bolo jedno bez akýchkoľvek rasových rozdielov?“ Možno by to lepšie bolo. Je to však akoby ste sa spýtali: „Nebolo by lepšie, keby voda tiekla hore kopcom?“ Možno áno, ale je zbytočné o tom debatovať, pretože sa to nestane.
http://www.wvwnews.net/story.php?id=2444
|