Rubrika: Rusko 2007

Korupciu, kamarátsky kapitalizmus a Rusko pred zánikom

Komunizmus Rusko znivočil, mučivo, takmer nenapraviteľne - a jeľcinizmus mu potom zasadil smrtiacu ranu. Dedičstvo Borisa Jeľcina, ktorý bol vo funkcii prezidenta v období, pomenovanom Paulom Chlebnikovom ako "najskorumpovanejší režim v dejinách", je doslova smrteľnou agóniou ruského národa.

Ako napísal David Satter v denníku Wall Street Journal:"V rokoch 1992-1994 sa úmrtnosť v Rusku natoľko zvýšila ako v čase vojny; západní a ruskí demografovia sa teraz zhodujú, že v rokoch 1992 až 2000 predstavoval počet mimoriadnych úmrtí - takých, aké nemožno vysvetliť na základe predchádzajúcich trendov - päť až šesť miliónov."

Jeľcinova éra bola poznačená priepastným úpadkom životných štandardov, ale niektorí pritom prosperovali. Tí, čo sa dostali k privilégiu "privatizovať" štátne vlastníctvo, t.j. klika okolo Jeľcina, nahromadili fantastický majetok. Spomedzi týchto hádam najviac získal Boris Berezovský, ktorého metódy výstižne popísal Chlebnikov:
"Berezovský - využívajúc svoj prístup k najvyšším vládnym predstaviteľom a svoju reputáciu ako blízkeho priateľa Jeľcinovej rodiny - sa vrhol na privatizačné projekty, na základe čoho sa dostal k vlastníctvu kľúčových priemyslových odvetví."

Jeľcinovu kliku, kam patrila aj jeho dcéra, ľudia nazývali "rodina", čo však nemá nič spoločné s rodinnými hodnotami, ale rovná sa to televíznej rodine Sopranos. Vládu komisárov nahradila vláda gangstrov, zločineckých elementov, ktorí sa zmocnili štátnej ekonomiky a totálne ovládli štátny aparát - nie s nejakým ideologickým alebo ostentatívne vlasteneckým motívom, ale len preto, aby sa obohatili. Súčasťou ich stratégie bola "šoková liečba" v podobe sprivatizovania ekonomiky, ako ju odporúčal harvardský profesor Jeffrey Sachs. Proces bol pripravený tak, aby zvýhodňoval Jeľcinových priateľov, ktorí za majetky na aukciách platili minimálne ceny. Priemyslovú základňu ruskej ekonomiky predali doslova za babku: celý proces sa rovnal lúpežnému prepadu, akého sme neboli svedkami od pádu Ríma.

Zdalo sa, že Jeľcin si to nevšimol, čo je sotva prekvapujúce, keďže väčšinu času počas výkonu funkcie prezidenta bol opitý. A za jeho čias bola vodka jediným tovarom, ktorý bol veľmi lacný a bolo ho dostatok. Ak bol toto pokus ukolísať nespokojné prúdy post-sovietskej politiky a uspať populáciu, zatiaľčo si oligarchovia prisvojovali aktíva krajiny, tak nebol celkom úspešný.

V roku 1993 tu bol proti-jeľcinovský puč a Duma hrozila odvolaním prezidenta z funkcie. Jeľcin na to zareagoval tým, že parlament rozpustil a vyslal proti nemu tanky, ktoré potom obkľúčili tisíce anti-jeľcinovských demonštrantov.

A tohto človeka teraz Clintonovci oslavujú ako veľkého demokrata a obdivuhodného vodcu! Bill Clinton a jeho kamaráti poslali Jeľcinovej  "kleptokracii" miliardy v podobe americkej "výpomoci", z čoho väčšina sa prepadla do zajačej jamy a eventuálne skončila na zahraničných kontách oligarchov.

Putina rutinérsky obviňujú z čečenskej vojny, ale aj tú len zdedil po Jeľcinovi. Generál Lebed, popisujúc skupinu okolo Jeľcina, ktorá krajinu tlačila do vojny, trpko vyhlásil: "Toto nie je vojnová strana; toto je strana podnikateľská." Oligarchovia - Berezovský, Chodorkovský, Gusinský, Nevzlin a iní - vyhnali z biznisu rivalské gangy a získali ekonomickú i politickú nadvládu.

Oligarchia zdecimovala ekonomiku, zdemoralizovala ruské obyvateľstvo a zlikvidovala zákonnosť kyselinou korupcie a zločinnosti. Je sa čo čudovať, že za Jeľcinom v Rusku takmer nikto nesmúti? Ja by som sa stavil, že niektorí si možno na počesť jeho smrti aj pripijú.

... Exilovaní oligarchovia teraz súkajú peniaze do rôznych falošných skupín "ľudských práv", ktoré často vinia Rusko, že sa vracia k totalite. Títo by najradšej opäť nastolili jeľcinizmus bez Jeľcina, ale tí v Rusku nemajú žiadnu podporu. "Farebné revolúcie" v sovietskych satelitoch miznú do temnoty nezáujmu a Rusko zatiaľ zakaždým prekazilo pokusy oligarchov podkopať krajinu zvnútra.

Ale dá sa očakávať, že propagandistické útoky na Putinovo Rusko budú teraz čoraz zúrivejšie a bubnovanie, aby sa "čosi" podniklo proti vzrastajúcej "hrozbe" Ruska, bude čoraz hlasitejšie a serióznejšie. ...

_____________________________________________

(krátené)
Justin Raimondo, Anti-War
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=10867
Viď takisto:
"Prečo Západ vidí Jeľcinovu éru ružovejšie?"
http://www.csmonitor.com/2007/0425/p06s02-woeu.html