rubrika: rusko 2008

Za vládnutia prezidenta Kučmy a Janukoviča rástlo ukrajinské HDP v roku 2004 tempom 12.4%. Oranžoví  prišli k moci v roku 2005 a okamžite zaviedli politiku Medzinárodného menového fondu (MMF), zvýšili dane, zdvojnásobili minimálnu mzdu a začali privatizovať. Vplyvom ich politiky kleslo HDP na úroveň 2.5%. To bol tiež prvý rok ukrajinského ropného šoku, keďže Juščenko sa rozhodol prestať platiť Rusku za zemný plyn a odmietol ruské zvýšenie ceny z 90 na 160 dolárov, čo je stále menej ako polovičná cena, ktorú platí zvyšok Európy.

Ukrajina to nakoniec s hundraním akceptovala a zvýšila svoje tranzitné poplatky. Bruselu a Washingtonu, ktorí sponzorovali oranžovú revolúciu, sa však toto zvýšenie nepáčilo. Do jari roku 2005 bolo jasné, kto sa na Ukrajine dostal k moci, keď Gazprom zistil, že 7.5 miliardy kubických metrov ruského plynu „zmizlo.“

Rozhovory v novembri a decembri 2005  priniesli zvýšenie ceny na úroveň 230 dolárov, čo bolo stále menej ako zvyšok Európy a Ukrajina dostávala naďalej tranzitné poplatky, ktoré spôsobili, že ukrajinskí spotrebitelia dostávali ruský plyn lacnejšie ako ruskí. Keď v januári 2006 Gazprom prerušil dodávky plynu, Juščenko poradil Ukrajincom, aby si okná vypchali slamou.
Ukrajinská ekonomika bola vždy priamo naviazaná na ruskú a to nielen obchod, ale všetky hlavné výroby a technologické projekty. Problémy s plynom nie sú na Ukrajine nič nové, avšak  od nástupu Oranžových sa značne zhoršili. Už v roku 1992 a 1994 Rusko prerušilo dodávky za neplatenie.

Po nástupe oranžových k moci, dali všetkým jasne najavo, že sú nepriateľmi Ruska a líškali sa svojim západným vlastníkom. Západní vlastníci sa akosi záhadne domnievali, že Rusko bude antagonistických Oranžových a ich vládnutie podporovať. Rusko však nie je malý stredoeurópsky štát a tak jednoducho povedalo nie.

A kým Taliansko, Nemecko, Maďarsko, Rakúsko a Francúzsko trpeli, Washington, Londýn a Brusel usilovne šírili lži a vinu hádzali na Rusko. Myslíte si na sekundu drahí čitatelia, že im išlo o Nemcov, Talianov alebo Francúzov? Sotva, politika znamená obetovanie pešiakov a „stará“ Európa nie je nič iného než anglo-marxistickí pešiaci, ktorí trpia a krvácajú kedykoľvek je to treba.

Našťastie týmto vládam ležal na srdci osud ich obyvateľov a ukázali prstom na Kyjev. To prinútilo Oranžových sadnúť si späť k stolu, urovnať spor a ukončiť kradnutie.
V roku 2006 a 2007 sa ukrajinská ekonomika zlepšila a dosiahla 5% rast HDP, čo je stále ďaleko od 12.5% z čias pro-ruskej vlády.

Je december 2008 a Oranžoví doviedli Ukrajinu opäť ku kolapsu. Tentokrát však navyše čelí depresii. Jej ekonomika padá voľným pádom, mena devalvovala 80% bez akýchkoľvek rezerv. Dnes Ukrajina dlží Gazpromu 2.4 miliardy a ponúkla zaplatiť len 840 miliónov.
Čo teda prinieslo našim ukrajinským bratom a sestrám spojenectvo so Západom?  Nuž, okrem ekonomických problémov, studené zimy, viac socializmu, nekonečné voľby, kultúrny a náboženský chaos a spojenectvo s Gruzínskom. Ukrajinský národ by sa mal poučiť z histórie o tom, čo sa stalo ich predkom kedykoľvek Západ prišiel na Ukrajinu a Slovania a Rusi boli rozdelení. Zdá sa, že niektoré lekcie si potrebuje každá druhá alebo tretia generácia zopakovať.

Titulok prop.sk
Alliance to the West brings nothing but suffering to Ukraine's economy
http://english.pravda.ru/world/ussr/24-12-2008/106868-ukraine-0