2 roky členstva SR v EÚ je krátka doba na komplexné, exaktné a objektívne vyhodnotenie jeho prínosov a strát pre vývoj na Slovensku.
Komplikované je to o to viac, že Slovensko prešlo po r. 1989 závažnými ekonomicko – sociálnymi zmenami: prechodom od plánovitého hospodárstva (od socializmu ) k trhovému hospodárstvu (ku kapitalizmu) sprevádzaným divokou privatizáciou a reformami s ich negatívnymi sociálnymi dôsledkami a dopadmi pre väčšinu obyvateľstva, súbežne popri tom po rozdelení Československa v r. 1993 si Slovensko začalo budovať svoju štátnosť. Dôsledky týchto procesov, ktoré predchádzali vstupu do EÚ a stále ešte prebiehajú, sa prelínajú s dôsledkami vstupu SR do EÚ. Takéto smerovanie spoločensko-ekonomického vývoja na Slovensku bolo ovplyvnené procesmi prebiehajúcimi v celosvetovom meradle.

Rozhodujúci vplyv na vývoj svetovej ekonomiky v súčasnom období má cca. 7 000 kľúčových nadnárodných korporácií s asi 40 tisícami ich afilácií. Prudko rastúca moc týchto korporácií spôsobuje nárast konfliktov medzi nimi a národnými vládami. Zostrujúca sa konkurencia medzi nadnárodnými korporáciami, tzv. “zničujúca konkurencia“ vedie k snahe až fyzicky zlikvidovať konkurenta. Čierna ekonomika generuje ročne cca. 4 bilióny USD ( za tieto peniaze kupuje akcie svetové mafie), čo je 1 svetového obchodu.

Dôsledkom takýchto prejavov globalizácie je 60 mil. chudobných, 40 mil. bezdomovcov, 20 mil. obyvateľov žijúcich z minimálnej mzdy a zvyšok z priemernej, prípadne nadpriemernej mzdy v EÚ. 28 mil. detí v Európe nemá denne stravu. Po roku 1989 dochádza k poklesu zahraničných investícií o 21% v západnej Európe a nárastu objemu zahr. investícií o 12% v strednej a východnej Európe ako dôsledok presunu pracovne náročných výrob do týchto krajín s nízkonákladovou, ale kvalifikovanou pracovnou silou. (pre porovnanie hodinová priem. mzda včítane odvodov v SR je 2,7 €, v EÚ 24 €).

Po vstupe do EÚ sa na Slovensku významne zvýšil trh investorov a ich prílev, dokonca aj stredných podnikov hlavne z Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska. Posilnilo sa hlavne postavenie automobilového priemyslu. 90% zisku, resp. národného dôchodku na Slovensku vytvorí v súčasnosti 61 zahraničných korporácií, zvyšných 10% vytvorí 74 domácich podnikov a firiem. Totiž okrem obrovských výhod nízkonákladovej prac. sily dostanú investori: - štátne stimuly
-  pozemky na ktorých stoja fabriky
- finančnú stimuláciu na zriadenie prevádzky
- daňové úľavy, resp. daňové prázdniny,
čo ich zvýhodňuje v porovnaní s domácimi podnikateľmi, ktorí takéto výhody nemajú.
US Steel takto dostal len za 1 rok 3 miliardy Sk, v r. 2004 zaplatili občania investorom 9,2 mld. Sk a za roky 2000-2004 to bolo 40 mld. Sk. Pre porovnanie na vedu a výskum sa ročne zo štátneho rozpočtu vyplatí 32 mil. Sk a na poľnohospodárstvo 178 mil Sk. Pritom sa každoročne prehlbuje zadlženosť štátu. Je teda evidentné načo sa tieto požičané peniaze míňajú.

Investori však ostávajú len na západnom a južnom Slovensku, čím sa nielenže neriešia, ale prehlbujú rozdiely medzi regiónmi. Vstup SR do EÚ a prílev investorov nesplnil očakávania a tento problém nevyriešil. Pre byrokratické prekážky a ťažko splniteľné podmienky čerpá totiž Slovensko z fondov EÚ na podporu rozvoja regiónov len 21%.
Politika investovania desiatok miliárd Sk do zahraničných investorov mala pomôcť riešiť aj problém znižovania nezamestnanosti a zvyšovania zamestnanosti. Napriek formálnemu poklesu nezamestnanosti zo 18,9% na 16% zamestnanosť nevzrástla, pretože investori – nadnárodné korporácie nechcú zamestnávať slovenských občanov, napriek lacnej prac. sile, chcú ešte viac ušetriť na odvodoch za zamestnancov, a preto veľká časť pracovníkov pracuje pre investorov ako živnostníci (vo Volkswagene 40% pracovníkov).

Pokles nezamestnanosti bol dosiahnutý formálne predovšetkým vďaka sprísneným podmienkam pre registráciu na úrade práce ( 60 000 ľudí vyškrtnutých z evidencie zmizlo, nevie sa kde sú), ako aj v dôsledku odchodu mladých ľudí za prácou do zahraničia. Doteraz ich odišlo asi 180 000 legálne do zahraničia, pričom SR tak nielenže stráca vysokokvalifikovanú  prac. silu, vyškolenú z našich daní, ktorá v zahraničí vo väčšine prípadov vykonáva nízkokvalifikované práce, ale zároveň sa tým znižuje zdroj príjmov pre dôchodky a Slovensko stráca kvalitný genofond. Vzdelaní a vysokokvalifikovaní mladí ľudia žijúci mimo Bratislavy však nevedia nájsť na Slovensku uplatnenie, a preto odchádzajú pracovať do zahraničia a vnímajú možnosť legálne pracovať v starých členských krajinách, aj keď len v niektorých, ako pozitívnu zmenu po vstupe SR do EÚ.

V súvislosti so vstupom SR do EÚ sme boli povinní:
- zriadiť inštitúcie a úrady na kontrolu napr. verejného obstarávania, úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pod., čo možno hodnotiť pozitívne, ale ich existencia je formálna  a činnosť minimálna. Verejný sektor objednáva ročne tovary a služby za 80 mld. Sk, avšak  70 mld. z toho sa realizuje priamym zadaním, čím sa obstarávanie predražuje o 10-20%;  

- zaviesť dereguláciu cien, v dôsledku čoho nastal obrovský a príliš rýchly, vzhľadom k mzdám a dôchodkom neadekvátny nárast cien predovšetkým plynu, elektriny a vody, ktoré sú v súčasnosti už porovnateľné s cenami v krajinách západnej Európy a spolu s rastom cien rastú zisky producentov týchto komodít, nie však občanov – platiteľov týchto vysokých cien;
- rešpektovať Chartu o samosprávach;
- zaviesť normy a normatívy, ktoré v oblasti potravinárskeho priemyslu mali ďalekosiahly negatívny dopad na kvalitu konzumovaných potravín. Slovenské normy boli totiž prísnejšie  a tvrdšie ako európske, na obale každého výrobku bolo povinné udávať, na rozdiel od európskych noriem, nielen dátum spotreby, ale aj dátum výroby. Slovenský trh je teraz zaplavený nekvalitnými, zdravotne menej bezpečnými potravinami zo západnej Európy a to nehovoriac o geneticky upravovaných potravinách, napr. sóje;

Mimoriadne negatívne postihol vstup do EÚ poľnohospodárov:
1/ Veľkým rozdielom vo výške dotácie do poľnohospodárstva z EÚ medzi západnými krajinami a SR, v r. 2006 dostanú slov. poľnohospodári 54% z dotácií pre západné členské štáty EÚ. V dôsledku toho nie sú cenou konkurencie schopní. Napr. kým rakúsky vinohradník kombináciou rôznych podpôr dostane v prepočte 70 000 Sk/ha, slovenský vinohradník len 1800 Sk/ha.
Výška celkových dotácií pre jednotlivé členské štáty je 100 mld. €, z toho 50 mld. do     poľnohospodárstva. 11-13 mld. € však nedorazí na miesto určenia, po ceste sa     rozkradne!!!
2/ Slovenskí poľnohospodári nemajú šancu preniknúť na západný trh aj z dôvodu uplatňovania domáceho patriotizmu, jednoducho ich na trh nepustia. SR má však  trh plne otvorený a zaplavený západnými, menej kvalitnými, ale lepšie dotovanými poľnohospodárskymi produktami. To zrejme EÚ mimoriadne vyhovuje.
3/ Mierne pozitívna je možnosť čerpať projektovo viazané podpory zo štrukturálnych fondov a výhodné bolo využívať intervenčné ceny kým bola koruna slabšia ( 1€ = 40 Sk), čo je už však minulosťou.
4/ Mimoriadne negatívne na situáciu v poľnohospodárstve pôsobí regulácia výrobnými kvótami, za prekročenie ktorých sa platí nemalé penále. Napr. pre výrobu mlieka SR žiadala kvótu 1,2 mld, dostala však len 1mld, čo zďaleka nie je lekármi odporúčané množstvo pre SR. Ak by sme ho chceli dosiahnuť, museli by sme mlieko dovážať, hoci sme
potrebné množstvo schopní vyrábať. Kvóta bola stanovená z roku najväčšieho úpadku slov. poľnohospodárstva.
5/ Rozdielne štrukturálne podpory z EÚ do poľnohospodárstva v západných a stredovýchodných krajinách likviduje poľnohospodárstvo v strednej a východnej Európe.
Že by to bol účel hry? V prípade zrušenia týchto podpôr by poľnohospodári v západnej Európe neboli schopní konkurovať slovenským poľnohospodárom.

Na základe niektorých vybraných uvedených dôsledkov vstupu SR do EÚ treba konštatovať: v komplexnom hodnotení vstupu SR do EÚ po dvojročnom členstve prevládajú negatíva nad pozitívami.

Z ekonomického hľadiska je bilancia finančného prispievania SR do pokladnice EÚ na jednej strane a suma dotácií z fondov EÚ na strane druhej negatívna. Chudobná SR dopláca na EÚ.  
Z politického hľadiska mnoho občanov, znechutených diktátom Sovietskeho zväzu z čias socializmu, s nádejou očakávalo vstup do EÚ deklarujúcej demokratický a partnerský prístup k členským krajinám. Po dvoch rokoch členstva  sú však občania sklamaní z toho, že EÚ sa odmietla chovať k SR partnersky a nechce im poskytnúť výhody z členstva, ktoré majú západné, “staré“ členské krajiny, hoci krajiny východnej a strednej Európy splnili všetky požadované podmienky zo strany EÚ.

Z občanov týchto krajín sa takýmto prístupom stali občania druhej kategórie. EÚ má záujem len jednostranne využiť výhody členstva nových krajín pre seba. Týmto sa porušuje princíp rovnosti, čo je vrcholne nedemokratické. EÚ začala dokonca modifikovať pravidlá v neprospech nových členov, čím sa nerovnosť stále prehlbuje. Staré členské krajiny sa nechcú vzdať výhod, ktoré mali pred rozšírením EÚ a pritom novým členom upierajú aj to, na čo majú právo (slobodný prístup na trh, voľný pohyb pracovných síl, atď.). 
Táto skutočnosť je však začiatkom demontáže EÚ !!!

_____________________________________________

Ing. Magdaléna Sulanová

Diskusia: