Vladimir I. Uljanov prezývaný "Lenin"
(1870 - 1924)

Tabuľkový životopis zostavený Nikolasom Dikigorosom

1870
22. apríla: Vladimír Iljič Uljanov sa narodil ako štvrté dieťa zo šiestich detí školského radcu Ilju Nikolajeviča Uljanova (1831-86) a jeho manželky Marije Alexandrovny, rod. Blank (1835-1916), v Simbirsku. (Jeho starý otec z otcovej strany, krajčír Isaak Zederblum, bol Žid, ktorý sa po svojom konvertovaní na ortodoxného kresťana premenoval najprv na "Nikolaj Uljanin", potom "Nikolaj Uljanov" ; jeho stará mama z otcovej strany, Anna Uljanina, bola Kalmyčka; jeho starý otec z matkinej strany, Abel Shrul ["Alexander"] Blank, bol nemecký Žid z Volyne, stará mama z matkinej strany Anna, rod. Großschopf, dcéra z Lübecku do Sankt Peterburgu prisťahovaného židovského – podľa iných zdrojov švédskeho – obchodníka).
1874
Ilja Uljanov bol povýšený na skutočného štátneho radcu, menovaný za školského inšpektora (školský radca) a povýšený do šľachtického stavu.
1879
Vladimir prichádza na humánne gymnázium v Simbirsku; platí za vzorného žiaka. Jedným z jeho učiteľov je Fjodor Kerenskij, otec neskoršieho predsedu vlády.
1887
Marec: Vladimírov brat Alexander bol za účasť na atentáte na cára Alexandra III. zatknutý a dva mesiace neskôr popravený povrazom. Pretože v cárskej ríši – ináč, ako v neskoršom Sovietskom zväze – nepanuje zodpovednosť celej rodiny za činy jednotlivca, ostáva Vladimir nepotrestaný.
Jún: Vladimír maturuje ako najlepší z ročníka.
August: Vladimír začína štúdium práva na Univerzite v Kazani.
December: Za účasť na študentských nepokojoch je Vladimír vykázaný z Univerzity. Odvtedy leňoší a číta z dlhej chvíle marxistickú literatúru.
1891
Vladimír obdrží povolenie, ako "externista" uskutočniť univerzitné skúšky. Urobí skúšky z práva na Petrohradskej univerzite s vyznamenaním.
1892
Vladimir sa stáva advokátskym čakateľom u advokáta Chardina v Samare.
1893
Vladimir sa stáva advokátskym čakateľom u advokáta Wolkensteina v Sankt Peterburgu, kde sa kontaktuje s revolučnými elementmi.
1894
Prostredníctvom Wolkensteina poznáva Lenin študentku Nadeždu Krupsku (1869-1939).
1895
Október: Vladimír zakladá spolu s Julijom Martovom (1873-1923), neskorším vodcom Menševikov, "Bojový zväz na oslobodenie pracujúcej triedy".
December: Vladimír je zatknutý a poslaný do vyšetrovacej väzby (do 1896).
1897
Február: Vladimír je poslaný na 3 roky do vyhnanstva na Sibír. Tento čas strávi v Šušenskoje na rieke Lene – po ktorej sa neskôr pomenoval "Lenin". Naďalej píše revolučné propagandistické diela.
1898
Marec: Lenin sa stáva členom "Socialdemokratickej strany pracujúcich Ruska [SDAPR]".
22. júla: Lenin sa žení s – taktiež na Sibír vyhnanou - Krupskou. Manželstvo ostáva bezdetné.
1900
Júl: Vladimír sa vydáva na rozsiahlu cestu po Európe, ktorá sa neskôr označuje ako "prvá emigrácia". Zastávky tejto cesty sú o.i. Viedeň, Zürich, Ženeva, Norimberg, Mníchov (kde spoznal poľskú Židovku Rosa Luxemburg a založil komunistické noviny "Iskra"), Stuttgart a ešte vtedy nemeckú Prahu.Tu už používa krycie meno "Lenin".
1903
Na druhom kongrese strany SDAPR v Londýne sa podarilo Leninovi presadiť koncepciu malej strany kádrov. V strane sú odvtedy dve krídla: jedno ním vedení Bolševici a druhé Menševici vedení Martovom, ktorí sa snažia o širokú masovú základňu.
1905
Január: V Sankt Peterburgu vypukla následkom porážok v rusko-japonskej vojne revolúcia.
December: V konečnej fáze revolučného štrajkového a protestného hnutia sa Lenin vracia na krátky čas do Ruska a podnecuje k bezpodmienečnému boju proti cárovi. Po potlačení revolúcie odchádza znovu do exilu do Francúzska.
1906
Február: Lenin stretáva vo Fínsku básnika Maksim Gorkij, ktorý sa ním necháva zapojiť pre bolševické ídey.
1907
Apríl: Lenin – ktorý stále žije v Nemecku, Anglicku a Francúzsku na „veľkej nohe“ – sa musí zodpovedať pre straníckym súdom SDAPR za vyplýtvanie 60.000 zlatých rubľov (podľa dnešnej kúpnej sily cca 1 milión Euro). Diera v straníckej pokladnici sa znovu doplní prostredníctvom "vyvlastňovania [Expropriacia]", t.j. prepady bánk a transportov peňazí. Pri tom si vysluhuje svoje prvé ostruhy osetský Gruzínec  Iosif W. Dschugaschwili ("Stalin").

1912
Január: Lenin cestuje na “Pražskú konferenciu" a štiepi SDAPR tým, že zakladá samostatnú Bolševickú stranu.
Máj: Vychádza prvé číslo Leninom vedených nových straníckych novín "Pravda".
Jún: Lenin sa presťahoval z Paríža do Poronina pri Krakove, Halič (Galizien).
Lenin povoláva Stalina do Ústredného výboru (ZK) bolševickej strany.
1914
Január: Lenin cestuje doBerlína, Lipska, Luttichu, Bruselu a Paríža, kde mal štvavé prejavy.
8. august: Jeden týždeň pred vypuknutím Prvej svetovej vojny bol Lenin krátko zatknutý rakúskymi úradmi ako údajný špión a nato odsunutý do Švajčiarska ("druhý exil").  Usadil sa v Berne, kde čítal diela Hegela, Feuerbacha a Lassalla.
Na európskej vojnovej konferencii ľavicových socialistov sa so svojou požiadavkou "premeny vojny na občiansku vojnu" nepresadil. Presídlil do Zürichu.
1916
Lenin formuloval v diele "Imperializmus ako najvyšie štádium kapitalizmu" zmätočnú tézu o "nevyhnutnom samorozpustení" západných priemyselných štátov.
1917
12. marec: Po demonštráciách a štrajkoch muničných robotníkov v Petrohrade vedie "Februárova"-revolúcia (v Rusku platí ešte starý kalendár) k pádu cára. Nový predseda vlády Georgij Lvov – narodený v Drážďanoch – sa hrá – aj keď všetko hovorí o inom – s myšlienkou, vytiahnuť Rusko z vojny – čo mocnosti Dohody vedia, ale nie Centrálne mocnosti, so svojou neschopnou spravodajskou službou; preto si o to viacej myslia, že musia Lvova zvrhnúť, aby mohli s Ruskom uzavrieť separátny mier. Lenin a jeho švajčiarsky pomocník Fritz Platten šikovne využívajú túto nevedomosť a dosiahnu, že nemecká vláda im a ich 32 sprievodcom povolí "exteritoriálny"prejazd v – údajne – zaplombovanom železničnom vagóne.
9.-11. apríl: Leninova skupina cestuje z Zürichu cez Basel do Saßnitzu.
12.-14. apríl: Leninova skupina cestuje na švédskej lodi zo  Saßnitzu  do Trelleborgu, odtiaľ vlakom cez Malmö do Stockholmu.
15. apríl: Lenin prekračuje vo fínskom Tornio (Tornea) s britskou pomocou švédsko-ruské hranice.
16. apríl: Lenin prichádza do Sankt Peterburgu. Vo svojom prvom prejave volá po "socialistickej svetovej revolúcii“.
20. apríl: "Pravda" zverejňuje Leninove – už v Zürichu skoncipované - "Aprílové tézy". Žiada okamžité skončenie vojny, pád parlamentárnej vlády Lvova, zriadenie robotníckych, roľníckych a vojenských rád ("všetka moc Sovietom"), zrušenie polície, armády a úradníctva, vyvlastnenie šľachty a velkostatkárov, zoštátnenie všetkých bánk, výrobných prostriedkov a výrobných miest pod kontrolou Komunistickej strany.
1. júl: Nový minister vojny Alexander Kerenskij prehovorí Lvova k poslednej veľkej ofenzíve ruských jednotiek proti Centrálnym mocnostiam. Bolševoci – a iné opozičné sily – reagujú tzv. "Júlovým povstaním". Dosiahnu tým odstúpenie Lvova v prospech  Kerenského.
14. júl: Kerenskij prerušuje po ňom nazvanú ofenzívu a potláča namiesto toho „Júlové povstanie". Lenin – hľadaný zatykačom – uniká späť do Fínska.
7. november: Puč organizovaný nanovo prostredníctvom Trockého Lew Davidowitsch Trotski dostáva Bolševikov k moci; Lenin vyhlasuje Republiku rád. 17. december: Bolševici uzavreli v Brest-Litovsku mier s Centrálnymi mocnostiami. Do Vianoc mlčia zbrane.
1918
Budovanie diktátorského vládneho systému pod vedením bolševických straníckych kádrov, opozičné skupiny (aj Menševici) sú radikálne potlačované.
3. marec: Proti silnému vnútrostraníckemu odporu uzatvára Lenin s Nemeckou ríšou Brest-litovský mier Frieden von Brest-Litowsk, ktorý vrhá Rusko späť na jeho prirodzené hranice (ktoré znova od r.1991 zaujímá, t.j. bez Estónska, Fínska, Litovska, Lotyšska, Ukrajiny a Bieloruska).August: Nevydaril sa atentát nemarxistickej revolucionárky na Lenina.
1918-1920
V ruskej občianskej vojne stavá Lenin pri podrobení protirevolučných a separatistic-kých síl konsekventne na novovytvorenú tajnú lužbu Čeku a vojenskú silu. Vytvoril kontrolovaný štát, ktorý George Orwell neskôr popísal v románe "1984" a berie na seba úlohu "Big Brother".
1919
Založením "Komunistickej internacionály [Kominterna]" chce Lenin pripraviť revolúciu v západnej Európe.
1921
Vzhľadom na pribúdajúcu núdzu a protesty proti komunistickému zlému hospodáreniu  vyhlasuje Lenin "novú hospodársku politiku (NEP)" na zlepšenie zásobovania a zvýšenie životného štandardu.
1922
Máj: Lenin sa presťahoval na moskovské premestie Gorkij, kde zdravotne utrpí porážku. Viacnásobne prijíma Stalina, aby ho zasvätil do svojho následníctva.
Október: Lenin sa vracia do Moskvy, nezúčastňuje sa ale na svetovom kongrese Kominterny v Petrohrade.
16. december: Lenin dostáva druhú porážku.
24. december: V liste straníckemu zjazdu KSSZ (neskôr popisovaný ako „politický testament "politisches Testament") odporúča Lenin súdruhov Stalina a Trockého ako svojich nástupcov a varuje pred vnútrostraníckymi následníckymi bojmi a pred silnou koncentráciou moci u jenotlivcov.
1923
9. marec: Lenin utrpel tretiu porážku; po nej je už neschopný akéhokoľvek konania.
1924
21. január: Vladimír Iljič Uljanov zomiera v Gorkom.
23.-27. januára: Leninovo telo je prevezené do Moskvy, zabalzamované a vystavené na Červenom námestí, kde mu bude postavené mauzóleum.Leninova politika Stalinom kongeniálne pokračovala v jeho pôvodnom zmysle  - skutočnosť, ktorá bola aj po "destalinizácii" v 50-tych rokoch Chruščovom -systematicky zatušovaná. Okolo jeho osoby sa vytvoril veľký kult hrdinu; Simbirsk bol premenovaný na "Uljanovsk".
od 1985
Príchodom Michaila Gorbačova Michail Gorbatschëw k moci, začínajú ruskí historici skúmať úlohu Lenina, predovšetkým či niesol spoluúčasť na neskôr len samotnému Stalinovi pripisovaných zločinoch, alebo bol dokonca vlastným tvorcom  „Stalinizmu" a tým jedným z najväčších zločincov svetovej histórie. V maxistických kruhoch Západu vyvoláva demontáž Lenina jasné rozhorčenie ako "historický revizionizmus“; pre nich zostáva Lenin božstvom, ktorému nesmie z červenej koruny vypadnúť žiadny zúbok, a jeho hrob zostáva pútnym cieľom pre všetkých veriacich.
1988
Máj: Nakladateľ Rudolf Augstein varuje vo svojom socialisticky ladenom magazíne Der Spiegel pred "uvoľnením minulosti", ktorá by mohla "spôsobiť pád celého sovietského systému". Zodpovedné písanie histórie sa nesmie orientovať na historických pravdách, ale sa musí podriadiť politike. Rastie "zodpovednosť za každé slovo vyslovené o našej minulosti".* (Der Spiegel krátko predtým – verne týmto zadaniam – prispel zásadne k tomu, že zavraždenie politika CDU- Uwe Barschela bolo jeho politickými protivníkmi verejnosti prezentované ako"samovražda".)
Kto klame celú krajinu? Zodpovedný Rudolf Augstein! Ľud bez banánov.
1989
9. november: následkom akútneho nedostatku banánov v NDR, došlo k pádu Berlínskeho múru.Ako prvá časť sovietského systému padol SED-režim v NDR.
1990
Po tom, čo je pripojenie NDR k NSR ("znovuzjednotenie") hotová vec, vyhlasuje väčšina neruských sovietskych republík jednostranne svoju nezávislosť. ZSSR sa začína rozpadať.
1991
31. marca: Štáty Varšavského paktu končia svoju vojenskú spoluprácu
9. apríl: Sovietsky zväz uznáva nezávislosť Gruzínska.
28. júna: Bola rozpustená "Rada pre vzájomnú hospodársku spoluprácu [RVHP, RGW, COMECON]".
1. júla: Rozpustenie Varšavského paktu.
21. august: Sovietsky zväz uznáva nezávislosť baltských štátov.
30. august: Sovietsky zväz uznáva nezávislosť Azerbajdžanu.
21. september: Sovietsky zväz uznáva nezávislosť Arménska.
8. december: Zvyšok Sovietskeho zväzu je oficiálne rozpustený, t.j. Rusko, Ukrajina a Bielorusko sa stávajú nezávislými štátmi.
Skoro na to, sa začína drobiť aj "Ruská federácia". Leninovo životné dielo je – čo sa Ruska týka - zničené.
od 2000
V novom tisícročí zažíva Leninovo učenie neočakávanú renesanciu v JužnejAmerike. Jedno za druhým sa stávajú Brazília, Chile, Venezuela a Bolívia komunistickými.
2007
Január: Po prebratí moci komunistami aj v Ekvadore menuje "prezident" Rafael Correa – ktorý premenoval "Marxismus-Lenininsmus" na "Bolivarismus-Alfarismus"  - jedno indivíduum za "vice-prezidenta", ktorého jediná kvalifikácia pre tento úrad spočíva v jeho mene: Lenin Moreno.

*DER SPIEGEL, číslo 19/1988, str. 162 ("Rudolf Augstein o revízii histórie v Sovietskom zväze" [Posledná veta je citát od Ligačova].)