:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Čoho sa ešte musíme dožiť?

28.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

 

Francúzska historička Muriel Blaive, zaoberajúca sa dejinami Česko-Slovenska, pričom pod nimi – ako sama vyhlási – vníma iba české dejiny, povie pre jeden náš denník celkom jednoznačne: „Slovensko pre západoeurópskych historikov bohužiaľ prakticky neexistuje“. Ako sa ďalej dozvedáme, počas štúdijného pobytu v Komárne zistila, že „Maďari stále majú mať výučbu aj v slovenčine, ale mladí Maďari, s ktorými prišla do styku, nevedia po slovensky prakticky ani slovo“ a že „starší Maďari boli voči slovenskej komunite otvorenejší a boli lepšie integrovaní“. Zdá sa teda, že niekde je chyba.

V tých istých novinách sa dočítame, že Maďari pripomenuli Bratislave autonómiu – a oficiálna Bratislava nič. O deň uverejnia tie isté noviny článok, podľa ktorého „kontroverznú“ sochu Svätopluka z Bratislavského hradu zrejme presunú inam. A vymenujú celý rad „chýb“ tejto sochy. V tom istom vydaní je však aj článok o oslave inej sochy, ale už „nekontroverznej“ sochy kráľa Štefana v (ešte stále) slovenskom Komárne, za účasti bývalého maďarského prezidenta a poslancov Mosta-Hídu – Zajaca a Dostála. Teda Slovákov, ktorí považujú Štefana aj za „slovenského kráľa“, a prirodzene sa soche prišli pokloniť. Takže Štefan „môže byť“ aj slovenským kráľom, zatiaľ čo Svätoplukov epitetón „kráľ starých Slovákov“ prekáža. Vedie k škrípaniu zubami. Je to vraj historický nezmysel. Akoby Slováci osadením sochy Svätopluka konečne dobyli Bratislavský hrad a to je zle! Akoby Bratislava nebola SLOVENSKÝM hlavným mestom!

Zatiaľ čo slovenská polícia zbije mladých ľudí, ktorí chceli vzdať hold Svätoplukovi na Bratislavskom hrade, ako píšu tie isté noviny, na komárňanskú oslavu „prišlo aj niekoľko mladých prívržencov z maďarského nacionalistického Hnutia 64 žúp“. Tých nezbije nikto.
Apropo: Svätopluk a Francúzi. Kritici vyčítajú – okrem kadečoho iného – aj dvojramenný kríž (ako „fašistický“ symbol) na štíde Svätoplukovej sochy. Pritom pravda je taká, že v roku 870 stal sa Svätopluk krstným otcom Arnulfovho (čo bol franský kráľ) syna, ktorý dostal meno Zventibold a neskôr bol vládcom Lotrinska, a odvtedy je aj lotrinským symbolom dvojramenný kríž, pod ktorým bojovali Francúzi v druhej svetovej vojne proti fašizmu. To, že ho Zventibold dostal od krstného otca, uvádza aj wikipedia.

A Svätoplukovi, Rastislavovi a Koceľovi priniesli tento symbol sv. Cyril a Metod ešte v 9. storočí. Takže náš dvojramenný kríž (a teda aj našu vlajku?) spájať s fašizmom je prinajmenšom neférové.
V našej vláde už nemáme toľko kritizovaných „nacionalistov“, ústretovo rozmýšľame nad zmiernením zákona o strate štátneho občianstva po prijatí druhého, no spoza Dunaja nepočuť o nijakej ústretovosti. Naopak, bude masívna agitácia a počet občanov južného suseda sa nafúkne najmenej o 400-tisíc.

Ktorási česká televízia odvysiela v jeden augustový večer koncert „Na krásnom modrom Dunaji“, sprevádzaný nádhernými pohľadmi na všetky štáty, ktorými Dunaj preteká, no Slovensko si nevšimne, obíde ho! Z Viedne skočí hneď do Budapešti! A my na to nič.
Všetky štáty eurzóny odsúhlasia pôžičku zadlženenému Grécku v rámci európskej solidarity, jediné Slovensko nie. Slovensko sa akoby úmyselne zo (solidarizujúcej) Európy vyčlenilo. Akoby chcelo skríknuť: Nás si nevšímajte, my tu nie sme!

Naša verejnoprávna televízia nedostane šancu vysielať zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie po tom, čo masy mladých so slovenskými symbolmi sa nadchýnali jej úspechmi v Južnej Afrike. Po tom, čo sa v praxi prejavovalo (škodlivé?) vlastenctvo slovenskej mládeže...
Zákon o spievaní slovenskej hymny na začiatku a konci školského roka je na posmech...
Aj vy cítite, že niekde je chyba? Kde však?

Chyba je všeobecne v nás, v nás, neprebudených Slovákoch. V nás, v národe, ktorý si aj v treťom tisícročí dovolí taký „špás“, akým je pokojamilovnosť a ohľaduplnosť.
No predovšetkým v tých „z nás“, ktorí sa necháme zvoliť do čela tohto národa, prípadne berieme platy za funkcie, ktoré neodmietame, ale nerobíme v nich to, čo je pre každý iný národ prirodzené. Nielenže nebojujeme za svoje záujmy, často o nich ani len nešípime a niezriedka dokonca bojujeme proti ním.
Kedy sa prebudíme, Slováci? Čoho sa ešte dovtedy musíme dožiť?

 


Marián Tkáč
23. augusta 2010.

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|