Zatiaľ ste pravdepodobne nepočuli o organizácii "Spoločný cieľ", ibaže by ste boli v poprednej funkcii alebo by ste sa tam chceli dostať. Táto organizácia vznikla v roku 1988 vo Veľkej Británii, kde má okolo 45 úradov, ale medzitým svoje logo vniesla aj do mnohých iných krajín pod názvom "Common Purpose International", napríklad do Francúzska, Nemecka, Ghany, Maďarska, Indie, Írska, Holandska, Južnej Afriky, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Turecka.  A má sa takisto pohnúť aj do Spojených štátov amerických.   Jej hlavným cieľom sú, podľa ich vlastného vyjadrenia, "spoločné ciele so zámerom skvalitniť fungovanie spoločnosti rozširovaním  rozhodovacej schopnosti a vplyvu popredných
predstaviteľov".

Organizácia ponúka pre vedúcich pracovníkov všetkých vekov a sektorov celý rad vzdelávacích programov, aby ich "inšpirovala, informovala a poskytovala im príležitosti zmeniť svet". Ale aby sme mohli pochopiť, o čo tu vlastne ide, musíme si okamžite položiť dve základné otázky: "Spoločný cieľ" - ale akého typu?   A "zmena sveta" do akej podoby?   A odpovedať na ne treba čo najskôr, pretože táto organizácia vo Veľkej Británii horlivo "zaúča" popredných pracovníkov zo všetkých oblastí života a ak týmto ide o  nejaký "spoločný cieľ", tak by sme mali vedieť, o aký cieľ to vlastne ide.

Od roku 1989 prešlo vo Veľkej Británii školením tejto organizácie okolo 60 000 osôb; viac ako 20 000 vo vysokých postaveniach absolvovalo minimálne jeden alebo i viac programov.  Organizácia tvrdí, že účastníci takto získajú schopnosť zhostiť sa nových úloh a budú efektívnejší v súčasnom rozmanitom a veľmi zložitom svete.  Na miestach, kde budú pôsobiť, budú vraj veľmi osožní, pretože budú silnejšími, lepšie inšpirovanými, lepšie prepojenými, skúsenými vedúcimi pracovníkmi, ktorí budú mať oveľa bližšie ku komunite.  Komunity na tom budú tiež lepšie, ak budú väčšmi rozumieť iným komunitám a iniciatívam, takže všetky súčasti komunity sa naučia účinnejšie kooperovať.  

 Možno sa to zdá len mne, ale vo mne toto prebúdza obraz Georgea Orwella.  Ten musí nad tým len krútiť hlavou a usmievať sa. Oficiálnou zakladateľkou a hlavnou šéfkou organizácie je Júlia Middletonová, ktorá však vo svojom životopise na ich web stránke zabudla spomenúť, že pôsobila aj vo funkcii vedúcej osobného oddelenia (Personal Selection) Johna Prescotta, podpredsedu vlády za Tonyho Blaira.  Prescott mal na starosti vytvorenie "oblastných zhromaždení" všade vo Veľkej Británii, ktoré sú súčasťou plánu odstraňovania národov a majú za úlohu priviesť bezmocné "oblasti" pod okovanú čižmu Európskej únie.  Prescott, samozrejme, propagoval tú politiku pod rúškom idey "preniesť moc na obyvateľstvo".   Pán Prescott má s Júliou Middletonovou "spoločný cieľ", pretože všetci títo sa snažia o to isté.  Európsky super-štát je dizajnovaný tak, aby ho na najnižších úrovniach riadili líškaví "vodcovia" s umŕtveným mozgom, ktorí sú vopred naprogramovaní, aby rovnako zmýšľali.

A práve tu do toho vchádza organizácia "Spoločný cieľ". Môžete ľahko uhádnuť, kto patrí k "predvoju" už podľa toho, že sa snaží vždy všetko centralizovať a k tomu patrí aj zmýšľanie.  O odlišných názoroch sa vyjadrujú s pohŕdaním a propagujú len vyfabrikované, údajne všeobecne uznávané.  Hoci organizácia "Spoločný cieľ" hovorí, že jej ide o "rozmanitých" vodcov, všetci títo hovoria jedným jazykom a keď popisujú čo robia, vlastne nikdy nič nepovedia. Pisatelia politických prejavov sa celé dni snažia prichádzať s vyhláseniami o ničom, pretože keď sa politici nevenujú špecifikám, vtedy môžu medzi banálne a nepodstatné ukryť skutočnú agendu.

Wilson Bryan Key píše v knihe "Vek manipulácie" o svojej skúsenosti pisateľa prejavov pre prezidenta Dwighta Eisenhowera: "Celých 36 hodín traja pisatelia bez čo i len hodiny spánku odovzdávali jeden návrh prejavu za druhým a dočkali sa asi takýchto komentárov od tlačového tajomníka: ´Príliš špecifické!´, ´Neodvolávaj sa natoľko na fakty!´, ´Ber to späť a
zahmli to trochu!  Zahmli to!´.  Napokon sme sa poučili, že ide o to, aby sme sa vyhýbali jasným, faktickým konštatovaniam a o ničom - hádam okrem toho, koľko je momentálne hodín - radšej špecificky nehovorili."

O každom prejave sa nekonečne dlho hovorilo v tom zmysle, ako asi budú poslucháči reagovať, aké presvedčenia a postoje treba propagovať, aký odkaz má prejav obsahovať.  Ale môže niekto brať prázdnu rétoriku vážne? Prejav pekne plynul, ale nehovorilo sa v ňom vlastne absolútne nič o ničom.   A práve to ním zamýšľali povedať.  A takto operujú všetky organizácie.  Toto je kľúčová technika, pôsobiaca v celej spoločnosti: manipulovať veci tak, aby sa ľudia zmierili s istým názorom na celý rad záležitostí, čo sa potom stáva normou, ktorú treba brániť pred akoukoľvek kritikou a skutočne rozmanitým pohľadom na veci.

Toto takto dizajnovali organizácie ako londýnsky inštitút Tavistock pre medziľudské vzťahy, založený v roku 1946 s grantom od Rockfellerovej nadácie, ktorý je teraz jedným z jej globálnych centier na formovanie "mravenčej mentality" alebo pre "správanie, vhodné pre skupinu a organizáciu".  Inštitút Tavistock a organizácia "Spoločný cieľ", to sú zrnká toho istého struku.  Obom ide o výchovu "vodcov" a robia to rovnakým spôsobom - výrobou súhlasného názoru, ktorý potom odstráni všetku rozmanitosť prostredníctvom tých, čo sa už poddali a vzdali práva na slobodné myslenie v prospech skupinového psyché.   Ak niekto takému programovaniu kladie odpor, ocitá sa v izolácii a skupina sa obracia proti nemu, kým sa nepoddá alebo kým nestratí dôveru ako "vodca".  

Pozrite sa na globalizovanú spoločnosť v ktorejkoľvek krajine na svete a zistíte, že všade sa deje to isté - na pracoviskách, medzi priateľmi v bare, v televíznych diskusiách. Jeden zo zakladateľov inštitútu Tavistock Dr. John Rawlings Rees, ktorý sa stal spoluzakladateľom Svetovej federácie pre mentálne zdravie, hovoril o infiltrácii všetkých profesií a oblastí spoločnosti: "Verejný život, politika a všetky priemyselné odvetvia by mali byť... pod naším vplyvom. A ak chceme infiltrovať všetky profesie a sociálne aktivity iných ľudí, tak podľa môjho názoru v tomto musíme napodobňovať totalitariánov a zorganizovať čosi ako aktivitu piatej kolóny!"   Ďalej povedal, že tí, čo budú "predávať" pohľad na realitu, získaný programovaním (hromadná kontrola myslenia), musia stratiť svoju identitu a operovať len v tajnosti.  "Musíme si vytýčiť cieľ preniknúť do každej vzdelávacej aktivity v našom národnom živote...  

Už sa nám podarilo uskutočniť úspešný útok na mnohé profesie.  Najľahšie je to, samozrejme, urobiť s učiteľským povolaním a s cirkvou; najťažšie je to s právom a s medicínou." Spoločným cieľom všetkých takýchto organizácií je vymyť z ľudskej psychiky akýkoľvek pocit individuality a unikátnosti, pretože len tak bude možné nastoliť globálnu diktatúru a donútiť masy zmieriť sa s ňou. Brock Chisholm, bývalý riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie OSN (WHO), mal pravdu, keď povedal: "Aby bolo možné ustanoviť celosvetovú vládu, je nutné odstrániť z myslí ľudí ich individualizmus."

(krátené a upravené)
H. Hoffman, Aftermath news
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=7553
http://aftermathnews.wordpress.com/2007/11/20/common-purpose-international-manufacturing-orwellian-consent
http://video.google.co.uk/videoplay?docid=3664960863576873594&hl=en-GB